Náboženská sloboda chráni racionalitu, moralitu a spiritualitu človeka

Žiaľ, dnes sme na Slovensku ďaleko od tohoto cieľa, ba vzďaľujeme sa mu. A pritom na čele štátnej exekutívy poväčšine boli a sú právnici! Prijmime tento fakt ako výzvu k upevňovaniu právneho štátu a účinnejšej spravodlivosti pri uplatňovaní verejnej moci v našej domovine a ako volanie po skutočnom zmysle štúdia a aplikácie práva. Keď som bol mladý, nemali sme slobodný prístup k povolaniu a štúdiu, pretože pochádzam z rodiny, ktorá bola nekonformná s režimom. Právo a niektoré iné profesie boli vyhradené pre spoľahlivé osoby. Vážme si slobodnú voľbu povolania a štúdia ako výdobytok v zápase o slobodu, demokraciu, právny štát a európske Slovensko.

Človeka najlepšie charakterizujú skutky, nie slová či nálepky

Grécky filozof Celsus (2. stor. AD) charakterizoval právo takto: Ius est ars boni et aequi. Právo je umenie dobra a spravodlivosti. Jeho definícia bola zachovaná cez Justiniánovo dielo Digesta. Tomáš Akvinský sa o toto chápanie práva opieral. Celsus kritizoval ranokresťanské spoločenstvá z podrývania konzervatívnych hodnôt a tradícií, ktoré uznávala a udržiavala antická grécka kultúra. Cirkevný otec Origenes z Alexandrie (248 AD) napísal dielo Katá Kelsu – Contra Celsum na obhajobu kresťanov a ich štýlu života. Chcem týmto antickým príkladom obhajoby konzervativizmu upozorniť na škodlivosť nedefinovaných a dezinterpretovaných pojmov. Dávajme pozor na nálepky, aby nás nerozdeľovali v úsilí o dobro a spravodlivosť pre všetkých. Rád by som sa spýtal: Ježiš Kristus – určujúca osobnosť dejín, od ktorého historického zrodu počítame svoj osobný i spoločný letopočet, bol vo svojej dobe konzervatívec či liberál? Je najstaršia európska konzervatívna strana Conservative Party v Británii ešte vôbec konzervatívna? Je konzervatívne protipólom liberálneho? Je cennejšia sloboda či pravda?

Pravda nás oslobodzuje. Pravda je v jadre spravodlivosti. Sloboda je ovocím pravdy, a je na pravde závislá. Život v klamstve a propagande je životom v neslobode. Strana SaS sídliaca v Liberálnom dome v Bratislave neobhajuje slobodu náboženstva, ani slobodu svedomia, teda typicky liberálne ciele. Jej súčasťou v parlamente je už opakovane OKS, podľa mena konzervatívna strana. Matovičova a Hegerova vláda boli považované za najkonzervatívnejšie v dejinách demokratického Slovenska. Vláda pritom vytvorila aj štátny Úrad pre ochranu náboženskej slobody! Pritom však za minulej vlády SR sme kvôli pandémii zatvárali kostoly najviac a najdlhšie v celom slobodnom svete...

Veľký francúzsky fyzik a filozof Blaise Pascal zanechal po sebe poznámky, ktoré vyšli pod názvom Les Pensées. Píše v nich napríklad, že sme si urobili modlu z pravdy. Ale pravda bez lásky nie je Boh! Pascalovsky vyjadrené, pravda bez lásky neprináša dobro a spravodlivosť. Pozývam preto všetkých k spoločnému a tvorivému úsiliu o pravdu a dobro medzi nami, namiesto upätého rozdeľovania ľudí a fragmentácie potrebného úsilia.

Dôležitosť slobody náboženstva alebo viery – svedomie, osobné a kolektívne práva

Uvedené je za normálnych pomerov liberálna agenda. Zdravo liberálne strany by mali presadzovať právo na výhradu vo svedomí či náboženskú slobodu. Nemáme také liberálne a občianske strany, žijeme v prevrátených časoch, kedy pojmy a slová menia svoj zmysel. Je to spoľahlivá cesta k nedorozumeniam, sporom a konfliktom. KDH vo svojej dobe s týmito pojmami neobchodovalo, ale ich aktívne presadzovalo a obhajovalo, a to tak v r. 2006 pri spore v druhej Dzurindovej vláde, ako aj v r. 2010 pri zostavovaní Radičovej vlády. Podobne, úspešné začlenenie definície, ochrany a podpory manželstva do Ústavy v r. 2014 po dohode medzi KDH a Smerom-SD nebolo žiadnym kšeftom, ale bolo odvážnym a spolu s „deharabinizáciou“ súdnictva dvojnásobným prínosom pre dobro národa a spoločnosti.

Rád by som pripomenul štyri dôležité články zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN (1948):

Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

Článok 19 Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje názory a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Článok 29 (1) Každý má povinnosť voči spoločenstvu; jedine v ňom môže slobodne a naplno rozvinúť svoju osobnosť.

Náboženská sloboda je lakmusový test základných ľudských. Vyjadruje forum internum a forum externum, teda vnútorný a vonkajší priestor človeka. Ak táto sloboda nie je rešpektovaná, nadväzujúce slobody a práva budú popierané určite (sloboda názoru, prejavu, médií, združovania, zhromažďovania, vlastníctva...). Aj podľa usporiadania ide o centrálne právo (čl. 18, 19), ktoré rezonuje s úvodným článkom celého katalógu. V USA je definované Prvým dodatkom Ústavy, a Američania ho zvyknú označovať za „Bohom dané právo“ (God given right). Keďže náboženská sloboda pokrýva dimenzie myslenia, svedomia a náboženstva, je dôležitá pre všetkých , pre ľudí od A po Z, od ateistov až po zoroastrijcov! Podľa správy Pew Research Center vo Washingtone 84% svetovej populácie sa hlási k náboženstvu. Pritom až 79% žije v krajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre vieru. Holandská charitatívna organizácia Open Doors uvádza, že až 350 mil. kresťanov zažíva prenasledovanie v súčasnom svete, čo je najviac zo všetkých vierovyznaní. Trpia však aj iné náboženské a etnické menšiny. Formy útlaku začínajú pri netolerancii, pokračujú cez diskrimináciu až po prenasledovanie. Najhoršou formou, ktorá aj v 21. storočí existuje, je však genocída - zločin zločinov.

Náboženská sloboda je atakovaná hlavne v totalitných a autokratických režimoch. Ale ani demokracie nie sú v tomto centrálnom práve imúnne voči porušovaniu, často hrubému.Nedávnym príkladom z nášho prostredia bolo zatváranie chrámov pre bohoslužby od konca r. 2020 kvôli ohrozeniu verejného zdravia vírusom COVID-19. Vláda k tomu siahla opakovane napriek Ústave, napriek Ústavnému zákonu v čase núdze a napriek Európskemu dohovoru o ľudských právach. Paradoxne, v r. 2021 tá istá vládna koalícia založila dokonca Úrad na ochranu náboženskej slobody! Slovenské kostoly boli pre veriacich najdlhšie zatvorené, v troch obdobiach. Pritom počas druhej vlny pandémie zomrelo na Slovensku najviac chorých per capita na svete.V tom čase som mal čerstvé medzinárodné skúsenosti ako historicky prvý Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19). Dať do protikladu náboženskú slobodu a verejné zdravie som považoval od začiatku za chybné východisko. Obmedzenia tejto citlivej slobody sú možné, ale podliehajú prísnym kritériám zákonnosti a nevyhnutnosti. Považoval som konanie Úradu verejného zdravotníctva splnomocneného Nariadením vlády za porušenie Ústavy SR (čl. 24) a EDĽP (čl. 9) z hľadiska legality, legitimity a proporcionality prijatých opatrení.

Keďže v tejto veci právne kroky nekonali ani cirkevní štatutári, ani ústavní právnici, ani poslanci vládnej koalície či opozície, tak som sa rozhodol ozvať ako občan a obhajovať rešpektovanie náboženskej slobody v čase krízy aj u nás doma, na Slovensku. Vo viacerých demokratických krajinách prebiehali súdne spory, ktoré iniciovali biskupi, kňazi alebo laici ako občania (Belgicko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Škótsko, USA na úrovni viacerých jednotlivých štátov, ...)

Najprv som sa pokúsil riešiť situáciu vnútroštátne. Ako predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu som napísal listy s návrhom vhodných alternatívnych opatrení premiérovi a všetkým ministrom, dané na vedomie prezidentke a predsedovi NR SR. S prekvapením a sklamaním konštatujem, že mi na listy nikto neodpovedal. Politická a štátno-správna etika u nás klesla na minimum. Hovorím to kriticky, so skúsenosťou bývalého ministra a komisára EÚ. Primárna kultúra úradov má byť férová komunikácia s občanmi, firmami a inštitúciami, pričom jej cieľom je spoľahlivá služba ľuďom, ktorí za fungovanie štátu platia.

Tak som následne podal dva podnety Generálnej prokuratúre SR, prvý individuálny a druhý kolektívny. Napriek pozitívnym uisteniam ich obsah týkajúci sa neprimeraného a nezákonného obmedzovania účasti veriacich na bohoslužbách nebol zakomponovaný do podnetu, ktorý GP v r. 2021 podal Ústavnému súdu SR. Keďže vnútroštátne som tým vyčerpal možnosti účinnej ochrany základných občianskych práv, rozhodol som sa využiť medzinárodné nástroje. Vzhľadom na medzinárodné skúsenosti a kontakty som sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Odbornú podporu mi poskytol JUDr. Martin Timcsák, a v neskoršom období aj známa organizácia na obranu slobody ADF International.

Podnet, teda sťažnosť pre porušenie garantovaných práv podľa platného Dohovoru, som podal vo februári 2021 a doplnil v apríli 2021. Prvým dobrým signálom bolo zaregistrovanie podnetu v Štrasburgu. Má číslo 12131/21. V r. 2022 súd oficiálne zverejnil toto podanie na svojej webovej stránke. Ďalším povzbudením bol súhlas ESĽP daný tzv. tretím stranám ako účastníkom konania. Ide o ECLJ z Francúzska, Ordo Iuris z Poľska a Free University Tbilisi z Gruzínska. Všetky tri entity argumentujú v prospech uvedenej sťažnosti. Zo Slovenska sa nepridal nikto. Ide o prvý prijatý podnet vo veci obmedzovania náboženskej slobody v záujme ochrany verejného zdravia. Rozsudok bude záväzný pre SR a bude precedensom pre celý európsky kontinent. Po opakovaných dvoch kolách argumentácie z mojej strany a zo strany vlády SR zastúpenej ministerstvom spravodlivosti sa čaká na finálny verdikt. Ako sťažovateľ nepožadujem žiadne odškodnenie, ide mi o obhajobu a potvrdenie základného práva pre budúcnosť. Viac informácií je na www.janfigel.sk.

Cieľ úsilia o základné slobody: Dôstojný život človeka

Jestvuje silná a hlboká súvislosť medzi ľudskou dôstojnosťou a náboženskou slobodou. Nie náhodou II. Vatikánsky koncil Katolíckej cirkvi pomenoval svoj významný dokument o náboženskej slobode Dignitatis humanae (1965). Náboženská sloboda vyjadruje a chráni tri dimenzie človeka – racionalitu, moralitu, spiritualitu. Človek je viac, oveľa viac než len inteligentný živočích. V dôstojnosti sme si všetci rovní, kým v identite sme všetci odlišní. Taký je základný princíp tvorivosti, na rozdiel od kopírovania. Ľudská dôstojnosť je spoločný bod pre náboženských a sekulárnych humanistov.

V našej dobe sa veľa hovorí o ľudských právach. Všetci chceme svoje práva, mnohí volajú po nových právach... Kultúra ľudských práv však má pamätať a všetkým pripomínať, že ony vyplývajú z dôstojnosti osoby. Ale z tej istej skutočnosti vyplývajú aj povinnosti osoby. Dve strany tvoria jednu mincu. Sú pozvaním k rovnováhe práv a povinností, slobody a zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti je deštruktívna, ba sebazničujúca. Toto poznanie je kľúčové pri výchove nových generácií, pretože strata slobody môže byť rýchlym, jednogeneračným procesom.

Kultúra ľudskej dôstojnosti má antické korene. Stojí a napreduje na dvoch nohách, na dvoch princípoch: striebornom a zlatom etickom pravidle. Obidva sú rovnako dôležité, ako dve komory jedného srdca alebo dva laloky jedných pľúc. Strieborné pravidlo je základom reciprocity, vzájomnosti a spravodlivosti: Nerobte iným, čo nechcete, aby iní robili vám! A zlaté etické pravidlo je základom empatie, sympatie, solidarity a lásky: Robte iným, čo chcete, aby iní robili vám!

Zlu sa v našej dobe veľmi darí, lebo má vplyvných a všade prítomných spojencov. Traja z nich sú ako súrodenci a sú v popredí: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú tu, ak nám je jedno čo sa deje relatívne ďaleko od nás, keď ani nechápeme, čo sa deje, a keď sa bojíme niečo povedať či napísať voči krivde a nespravodlivej moci. Ich veľmi potrebnou protiváhou sú spojenci dobra: angažovanosť, edukácia (výchova a vzdelávanie) a odvaha.

Vďaka vzdelávaniu a odborným podujatiam sa formuje spoločenstvo odborníkov pre dobro a spravodlivosť, ktoré motivuje intelekt a vôľu a inšpiruje rozum a svedomie. Odhodlanie statočných a hodnotovo ukotvených ľudí je viac než pocity pesimizmu či optimizmu komentujúcich a lamentujúcich pozorovateľov. Je nádejou na tvorivú premenu človeka a spoločnosti. V čase krízy hodnôt, rastúceho násilia a vojny sú intenzívnejšie potrební noví štátnici a statoční právnici s víziou pokoja medzi ľuďmi a mieru medzi národmi, zdieľanej bezpečnosti a prosperity. Nájdu sa?

Text odznelpri otvorení druhej Konzervatívnej právnickej konferencie SLH, 12. novembra 2024 na Univerzite Komenského v Bratislave.

Hydepark je otvorený priestor na diskusiu, určený pre predstaviteľov verejného, politického či náboženského života. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.