Covidový príbeh po piatich rokoch. Mlčanie, hanba a hnev

Pri informovaní o COVID-19, chorobe, ktorá svet obrátila hore nohami, od začiatku hrala hlavnú úlohu politika. Politici sa síce pri prijímaní opatrení, bezprecedentne obmedzujúcich ústavne zaručené práva občanov, odvolávali na zdravotných expertov, ale z pestrého portfólia vedcov, lekárov a hygienikov načúvali tým, ktorí ich podporovali v represii. K tej majú politici sklon akosi geneticky a tu sa im ponúkla možnosť, o akej generácie ich predchodcov mohli iba snívať.

Z médií sa vytratili covidové štatistiky, covidoví experti a politici to privítali s úľavou v nádeji, že ich covidové besnenie bude zabudnuté. Smrtiace vírusy zo dňa na deň prestali desiť. Ľudia odložili rúška, skoncovali s očkovaním a začali po starom umierať na choroby, ktoré ich morili pred covidom. Zavládlo mlčanie, ktorého príčinou je najskôr hanba. Miliardám ľudí po celom svete je nepríjemné si priznať, že zo seba nechali urobiť hlupáka.

Piate výročie začiatku covidu sa oslavuje bez väčších emócií. Americká Snemovňa reprezentantov vo svojej záverečnej správe o vyšetrovaní pandémie dala za pravdu „konšpiračným teoretikom“, keď rehabilituje čínske netopiere a konštatuje, že vírus pochádza z laboratória alebo výskumného incidentu. Predstavitelia verejného zdravia a Bidenova iniciatíva sa zapojili do dezinformačných kampaní, aby potlačili pravdu o úniku z laboratória. Očkovanie či uzatváranie škôl neboli podporené vedou a lockdowny a rúška boli nanič. Pri realizácii vládnych programov sa podvádzalo a plytvalo, reakcia vlády ekonomicky poškodila jednotlivcov, komunity a podniky... Kto si myslí, že táto oficiálna správa zatrasie verejnou mienkou, bude pravdepodobne sklamaný. Nezatrasie.

Že politikom naleteli občania, je dôsledkom toho, že sa nechali oklamať novinári. A čo je najabsurdnejšie, že pravdu nevideli doktori. Verejnosť prehliadla, že silné názory na tému prednášajú ľudia, ktorí síce majú doktorandské tituly, ale nevedia sa pozrieť do mikroskopu. Ani pri novinároch, ani pri doktoroch nemá zmysel očakávať sebareflexiu. Tí prví sa márnivo považujú za pilier demokracie, tí druhí za pánov nad životom a smrťou. Lepších komplicov si politici nemohli priať. Na ich lojalitu sa môžu spoliehať aj potom, čo sa objavujú dôvodné podozrenia o neblahých následkoch netestovaných preparátov vnútených dôverčivej laickej verejnosti.

Covidový príbeh má od začiatku ako svojich propagandistov, tak aj pochybovačov. Propagandisti ovládli médiá hlavného prúdu so svojím netopierím príbehom či vierou v zázračnosť vakcín amerických farmaceutických predátorov. Pre pochybovačov zostalo prostredie nezávislých médií, kam nedosiahla režimová cenzúra. V ére internetu a sociálnych sietí však nemožno povedať, že oponentské názory boli nedostupné. Informácie o alternatívnej liečbe alebo alternatívnej prevencii si nachádzali svoje publikum a mnoho ľudí bolo vďaka nim ušetrených od riskantnej vakcinácie. Väčšina ľudí však mainstreamovej masáži podľahla, pretože korektná odborná diskusia verejne neprebehla a nahradilo ju zosmiešňovanie, vytesňovanie či kriminalizácia oponentov.

Aj na covidovú kauzu sa potom dá pozerať optikou psychologického prieskumu Martina Schwalbeho zo Stanfordskej univerzity, ktorý skúmal filtrovanie správ ľuďmi podľa toho, či potvrdzujú ich názory na svet alebo nie. Prieskum ukázal, že filtrovanie správ nie je výsadou extrémistov a mediálnych analfabetov. Politickému skresleniu najviac podliehajú ľudia, ktorí sú podľa svojich slov najviac objektívni. Konzumácia jednostranných správ spojená s presvedčením o vlastnej objektivite neustále posilňuje politicky vyhranený pohľad. Schwalbe hovorí, že väčší problém než klamlivé správy je nedôvera k pravdivým správam, ktoré sa nám nehodia do politického svetonázoru.

Pravda o covide to vždy bude mať ťažké, pretože je to pravda nechcená. Pre pravdu sa každý najviac hnevá. Každý. Nielen usvedčení klamári, podvodníci či užitoční idioti.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.