Preskočiť na obsah
  |  

Izraelskí vojaci prezimujú na sýrskej hore Hermon

Prezimovanie v piatok nariadil príslušníkom Obranných síl Izraela (IDF) minister obrany Jisrael Katz, spresnili agentúry AFP a Reuters.

Vrch Hermon sa nachádza na sever od okupovaných Golanských výšin, ktoré Izrael jednostranne anektoval v 80. rokoch. Hermon spolu s demilitarizovanou zónou obsadili IDF ešte v nedeľu po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

„Vzhľadom na situáciu v Sýrii je z bezpečnostného hľadiska mimoriadne dôležité zachovať našu prítomnosť na vrchole hory Hermon a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili pripravenosť na mieste a umožnili vojakom zotrvať tam aj napriek náročným poveternostným podmienkam,“ povedal v piatok hovorca ministra obrany.

IDF horu obsadili počas chaosu po páde sýrskeho režimu a kontrolujú miestne vojenské stanovište zriadené sýrskou armádou. Portál Middle East Eye pripomína, že Hermon (2814 m. n m.) na libanonsko-sýrskej hranici je najvyšším vrcholom Sýrie a leží približne 40 kilometrov od Damasku.

Pre Izrael má podobne ako susedné Golanské výšiny vysokú strategickú hodnotu, pretože hlavné mesto Sýrie je odtiaľ v pohodlnom dosahu delostreleckej paľby. Izraelské jednotky tiež môžu odtiaľ pozorovať aktivity v libanonskom údolí Bikáa, ktoré je obývané najmä šíitmi a je považované za baštu hnutia Hizballáh.

Hermon doteraz tienil pozorovanie izraelských radarových systémov na sýrskom území. Túto prírodnú bariéru častokrát využívali iránske drony, aby nepozorovane vstúpili na územie Izraela.

Ak Izrael umiestni na vrchole radarové systémy, umožní mu to monitorovať oveľa väčšiu oblasť ako doteraz. Hora tiež poskytuje izraelským špeciálnym a spravodajským jednotkám predsunuté stanovisko pre aktivity v Sýrii.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu nariadil armáde, aby po zvrhnutí sýrskeho režimu obsadila nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej časti Golanských výšin. Vznikla dohodou z roku 1974 a monitoruje ju OSN.

Izrael okupuje zhruba dve tretiny územia Golanských výšin od šesťdňovej vojny v roku 1967. V roku 1981 schválil zákon o Golanských výšinách, ktorým toto územie anektoval. Tento krok medzinárodné spoločenstvo s výnimkou USA neuznalo. Väčšina z asi 22-tisíc miestnych arabských Drúzov si tiež naďalej ponechala sýrske občianstvo, hoci si mohli zvoliť aj izraelské.

(tasr)

  |  

Babiš sa chce vrátiť na českú mediálnu scénu, žartovne avizoval kúpu portálu Seznam

Český expremiér tak vstúpil do kauzy okolo spravodajského portálu, ktorý vyšetruje protimonopolný úrad pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia na trhu, keďže vlastní aj server Novinky či Právo.

Líder hnutia ANO Andrej Babiš vystúpil v utorok v pléne Poslaneckej snemovne k téme zrušenia prílepku návrhu zákona, ktorý sprísňoval zákaz vlastnenia médií politikmi. Návrh známy ako lex Babiš II líder ANO žartovne kritizoval, zároveň tiež pripomenul snahu zbrojného magnáta Michala Strnada kúpiť niektoré médium.

„Ústavný súd dnes rozhodol o lex Babiš. My žijeme v krajine, kde vznikajú zákony o Babišovi. Chcel som poprosiť novinárov, aby sa ma nepýtali na vyjadrenie, pretože som sa k tomu nevyjadril. Urobil som výnimku a odpovedal som redaktorke Noviniek, ktorá sa ma pýtala, či sa chcem vrátiť k vlastníctvu médií,“ povedal Babiš v parlamente.

„Odpovedal som jej: 'Dobrý deň, určite kúpim Seznam vrátane Noviniek a Práva. Dúfam, že to Lukačovič predá mne, a nie Tykačovi ani Strnadovi, ako to chcel premiér Fiala. Mám tam samých fanúšikov, zdravím ich a chcel by som, aby sme boli kolegovia.' Toto ale pani redaktorka nezverejní,“ dodal.

Strnad podľa informácií denníka Echo24 prejavil záujem aj o iné mediálne domy, ako je Mafra – ktorú predtým vlastnil práve Babiš – či časť televízie Prima. Nakoniec sa zameral na Seznam, na ktorý údajne poštval Antimonopolný úrad ČR. Opozičný líder je presvedčený, že zbrojár je lobistom ODS, čo dokladá stretnutím majiteľa Seznamu Iva Lukačoviča s premiérom Petrom Fialom, podľa Babiša išlo o formu nátlaku.

Lukačovič tiež tvrdil, že energetický magnát a majiteľ spoločnosti Sev.ev Pavel Tykač rovnako prejavil záujem o kúpu mediálneho domu, tieto informácie sa však nepotvrdili.

(echo24)

  |  

Sybiha: Rusi uskutočnili masívny útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru

Pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky, oznámil minister pre energetiku Herman Haluščenko s tým, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.

„Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom,“ povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa neho použila desiatky rakiet a dronov. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe zvoleného prezidenta Donalda Trumpa.

V dôsledku rozsiahleho raketového útoku sa sprísnili opatrenia na obmedzenie spotreby, oznámil štátny regulačný úrad Ukrenerho. Ternopiľská oblastná vojenská správa doplnila, že polovica spotrebiteľov v oblasti na západe Ukrajiny je v súčasnosti odpojená od elektrickej siete.

Vojenské správy v Ľvovskej, Ivanofrankivskej a Kirovohradskej oblasti tiež hlásili útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré si však podľa doterajších informácií nevyžiadali žiadne obete na životoch.

„Za úsvitu nepriateľ použil útočné bezpilotné lietadlá a riadené strely. Ich cieľom boli objekty kritickej infraštruktúry. Došlo k úderom! Zatiaľ, našťastie, nie sú žiadne obete,“ napísala na platforme Telegram náčelníčka Ivanofrankivskej vojenskej správy Svitlana Onyščuková s tým, že išlo o „najväčší útok od začiatku vojny“.

Onyščuková dodala, že v oblasti reagujú sily protivzdušnej obrany. Na miestach úderov momentálne pracujú príslušné služby, ktoré odstraňujú následky útoku.

Maksym Kozytskyi, náčelník vojenskej správy Ľvovskej oblasti, tiež informoval, že Rusi zaútočili na energetické zariadenia v regióne. „Našťastie, v tejto chvíli nemáme žiadne informácie o obetiach. V dôsledku útoku však dôjde k zmenám v harmonogramoch odstávok elektrickej energie. Ďalšie podrobnosti budú nasledovať,“ napísal na Telegrame.

O útoku na západ Ukrajiny informoval aj gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč. „Bola to náročná noc a ráno. Ďalší rozsiahly útok nepriateľa. V Kirovohradskej oblasti obrancovia oblohy zničili nepriateľský dron. Menšie škody boli zaznamenané na dome v Novoarchanhelsku. Príslušné služby sú na mieste činu,“ napísal.

(tasr, sab)

  |  

Rusi sú len 1,5 kilometra od Pokrovska, tvrdí vojenský bloger

Východoukrajinské mesto je kľúčový logistický uzol ukrajinskej armády, pred vojnou tam žilo približne 60-tisíc obyvateľov, pripomenula agentúra Reuters.

Ruský postup je v súčasnosti najrýchlejší od začiatku invázie vo februári 2022. Proruský bloger pôvodom z Ukrajiny Jurij Podoljak na platforme Telegram priblížil, že Rusi sú po útokoch z juhu už len 1,5 kilometra od mesta. Dodal, že v meste sa už nachádzajú príslušníci ruských diverzných a prieskumných skupín či špeciálnych jednotiek.

Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť správy z bojiska. Ukrajinská armáda v uplynulých dňoch informovala, že ruské jednotky zničili alebo obsadili niekoľko ukrajinských pozícií v blízkosti mesta.

Ak Kyjev stratí Pokrovsk, bol by to jeden z jeho najväčších vojenských neúspechov za posledné mesiace. Baňa v meste je jediným domácim dodávateľom koksovateľného uhlia pre ukrajinský oceliarsky priemysel.

Ruské médiá nazývajú Pokrovsk „vstupnou bránou do Donecka“ a Moskva by jeho ovládnutím mohla vážne narušiť ukrajinské zásobovanie pozdĺž východného frontu. Zároveň by si zlepšila pozíciu pri útokoch na mesto Časiv Jar, ktoré leží na vyvýšenom mieste.

(tasr)

  |  

O cvičeniach v okolí Taiwanu rozhoduje iba Peking, vyhlásil rezort obrany

Ministerstvo v piatok reagovalo na vyhlásenie taiwanskej vlády, že niekoľkodňové masívne cvičenia čínskych ozbrojených síl v okolí ostrova sa skončili, píšu agentúra AP a AFP.

„O tom, či budeme alebo nebudeme organizovať cvičenia a kedy ich budeme organizovať, rozhodujeme len my sami na základe našich vlastných potrieb a okolností,“ povedal hovorca ministerstva Wu Čchien.

Akékoľvek snahy Tchaj-peja o dosiahnutie nezávislosti „budú prísne potrestané a odsúdené na neúspech“, zopakoval Wu dlhodobú pozíciu čínskej vlády.

Taiwanské ministerstvo obrany v noci na stredu oznámilo, že za uplynulých 24 hodín zaznamenalo v okolí ostrova 53 čínskych vojenských lietadiel a 19 lodí.

Podľa taiwanskej vlády Čína vojenskými cvičeniami reaguje na nedávnu pracovnú cestu taiwanského prezidenta v tichomorských štátoch. V rámci svojej cesty navštívil aj americký štát Havaj a ostrov Guam, ktorý je teritóriom USA.

USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove prerušili oficiálne diplomatické styky na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Komunistická Čína opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.

(tasr)

  |  

Hlohovec vystúpil zo Združenia miest a obcí Slovenska

Mestskí poslanci na štvrtkovom zasadnutí zároveň odhlasovali vstup do Únie miest Slovenska s platnosťou od 1. januára 2025.

Za vystúpenie zo združenia (ZMOS) bolo osem poslancov, piati hlasovali proti. Rovnaký počet poslancov podporil aj vstup do únie (ÚMS). Primátor Hlohovca Ivan Baranovič považuje toto rozhodnutie za krok späť.

„ZMOS je teraz v tripartite, ÚMS tam nie je. To znamená, že má väčšie vyjednávacie schopnosti,“ priblížil s tým, že súčasná vláda má bližšie k ZMOS-u.

Hlasovanie zastupiteľstva inicioval opozičný poslanec Miloslav Drgoň. Mestá majú podľa neho odlišné záujmy ako malé obce, a tak môže Hlohovec cez ÚMS jednoduchšie presadzovať svoje zámery.

„V ÚMS je menej členov, tým pádom je väčšia možnosť spolurozhodovať,“ doplnil ďalší opozičný poslanec Patrik Voltmann. Zdôraznil, že vstupovanie do organizácií a spoločenstiev je právomocou mestského zastupiteľstva.

Mesto Hlohovec už v minulosti bolo členom ÚMS, dokonca patrí k jej zakladateľom. Primátor Baranovič vypovedanie členstva v roku 2023 zdôvodňoval šetrením a efektívnym využívaním financií mesta. Na základe vlaňajšieho rozhodnutia ÚMS nemôžu byť samosprávy súčasne členmi ÚMS a ZMOS-u.

(tasr)