Nebol to zlý rok

Pri všetkom je dôležitý uhol pohľadu. Keď sa obzeráme za uplynulým rokom, bilancia je negatívna, ak spočítame, čo všetko sme si od politikov vytrpeli. Ak si však uvedomíme, čoho sme boli ušetrení, nebol to zlý rok. Stále sme nejakým zázrakom nažive!

Pre globálny konflikt s fatálnym dôsledkom pre ľudskú civilizáciu, alebo tú jej časť, ku ktorej patríme, existujú už nejaký čas politické predpoklady. Slabne dominancia hegemóna. S tým, ako Američanom rastie geopolitická konkurencia, rastie aj hrozba konfrontácie. Američania nie sú pripravení na multipolárne usporiadanie sveta, teda na situáciu, v ktorej by hrali vedľajšiu úlohu. Nemajú plán „B“. Toho sú si vedomí konkurenti, či už ide o Rusko, Čínu alebo Indiu. Akceptovali, že rovnocenné vzťahy s hegemónom, teda vzťahy založené na vzájomnom rešpekte, nie sú v ponuke. Reálne sú len dve možnosti: podriadiť sa alebo bojovať.

Američanom sa kráti čas. Konkurenti nielen silnejú, a to tak ekonomicky, ako aj vojensky, ale aj vzájomne kooperujú a spájajú sa v latentnej protiamerickej koalícii. To vyvoláva nervozitu medzi americkými vazalmi, ktorí si nemôžu byť istí, či podriaďovanie sa americkým záujmom ešte dáva zmysel. Takúto situáciu hegemón rieši silou. Dôležité je správne načasovať vojnu, teda vymyslieť si včas nejakú zámienku, kým je ešte šanca vojensky uspieť, alebo aspoň nebyť porazený…

Ak sme ešte nažive, má to dve možné vysvetlenia.

Prvé znie, že Američania vyhodnotili situáciu tak, že na rozpútanie tretej svetovej vojny, ktorá zlikviduje konkurenciu, je ešte čas. Druhým vysvetlením je, že už je neskoro.

Pre prvé vysvetlenie hovorí rad lokálnych konfliktov, v ktorých sa testujú schopnosti a odhodlanie nepriateľa. Američania môžu mať dojem, že si stále udržujú dostatočnú prevahu a nemajú sa kam ponáhľať. Stačí udržiavať svet v chaose. Rovnako je však možné, že Američania premeškali moment, keď ešte nehrozilo, že svetová vojna, ktorú rozpútajú, bude samovražedná.

Pravdepodobne sme ešte nažive preto, že jadrovú svetovú vojnu už Američania nemajú šancu prežiť. Trestuhodne podcenili súperov, ktorí sa na vojnu solídne vyzbrojujú a predovšetkým s Američanmi technologicky zrovnali krok. Zraniteľní sú však Američania predovšetkým pre stratu vlastnej dynamiky. Globalizácia, na ktorú stavili vo viere, že zaistí americkú dominanciu, dnes Američanom paradoxne podráža nohy.

Globalizácia praje Číňanom, na ktorých sa Američania vzhľadom na outsourcovanie výroby stali závislými. Nielen Američania, ale aj ich vazali, čiže celý kolektívny Západ, stráca konkurencieschopnosť, pretože politický systém, teda liberálna demokracia, generuje dementnú politickú elitu. To, čo pozorujeme v Amerike, v Nemecku a, samozrejme, aj na vlastnej koži u nás doma, je stav, keď pasivita šikovných, ktorí nemajú motiváciu občiansky sa angažovať, dáva krídla ambicióznym primitívom.

Západ dopláca na koloniálnu mentalitu v postkoloniálnej realite. Dementné elity nevedia racionálne vyhodnotiť, čo spôsobí strata schopnosti vnútiť druhým vlastné pravidlá hry. Vystihol to Donald Trump, keď znechutene konštatoval, že sa svet prestal Ameriky báť.

Pre Západ je typické, že sa výrazne mení pomer medzi ľuďmi, ktorí pracujú a tými, ktorí na nich parazitujú. Prevaha parazitov, použijem české slovo “lehkoživek“, predstavuje vážnu komplikáciu v situácii, keď je pre Západ stále ťažšie rabovať v rozvojových krajinách. Nezvratne mierime ku krachu.

Máme za sebou rok, v ktorom sa všetky negatívne trendy urýchlili, vďaka tomu môžeme hovoriť, že máme „z pekla šťastie“. Kolektívny Západ sa stáva povestnou kobylou, ktorá v poslednom ťažení kope, ide však o kŕč, ktorý je sebazničujúci.

K vojne paradoxne nedošlo preto, že kolektívny Západ pre zvyšok sveta prestáva predstavovať hrozbu. Konkurencii došlo, že Američanov aj s ich vazalmi možno poraziť. Kým Západ vedú dementné elity, nejde z nás strach. Nás, Európanov, potom nemá zmysel vyhladiť, keď je slušná šanca nás kolonizovať. Ešte môžeme byť Číňanom, Indom či Rusom raz na úžitok ako lacná pracovná sila.

Glosa odznela pôvodne v Rádiu Universum, vychádza so súhlasom redakcie aj autora.