Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Streľba v Čiernej hore si vyžiadala sedem obetí

Štyria zranení sú v ohrození života a ozbrojený páchateľ je na úteku, uviedli polícia a médiá v Cetinje.

Polícia oznámila, že do pátrania po útočníkovi nasadila špeciálne jednotky. Muž spustil streľbu v bare a následne z miesta činu utiekol. Polícia ho identifikovala len ako A. M. s tým, že má 45 rokov.

Obyvateľov Cetinje, mesta ležiaceho 30 kilometrov severozápadne od metropoly Podgorica, polícia vyzvala, aby zachovali pokoj a nevychádzali von. Vylúčila zároveň, že by išlo o zrážku medzi kriminálnymi gangmi.

Televízia RTCG uviedla, že k streľbe došlo po bitke v bare. Zverejnila fotografiu podozrivého, ktorým je podľa nej Aco Martinovič, známy nevypočítateľným správaním a v minulosti zadržaný za nelegálnu držbu zbraní.

Podľa správy odišiel domov po zbraň a vrátil sa do baru, kde zastrelil a zranil viacero ľudí, pričom následne na inom mieste zastrelil deti majiteľa baru a ženu.

(tasr)

Minúta  |  

Občianska vojna v Sýrii si vyžiadala viac ako 528-tisíc životov

Sýrska občianska vojna vypukla v roku 2011 po tom, ako vláda brutálne potlačila prodemokratické protesty.

Informovala o tom v stredu monitorovacia organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

Celkový počet mŕtvych zahŕňa tisíce zabitých ľudí, ktorých smrť potvrdili až v posledných týždňoch, po tom, ako zvrhnutie dlhoročnej vlády prezidenta Bašára Asada uľahčilo prístup k väzniciam a masovým hrobom. AFP pripomína, že tieto údaje nemohla nezávisle overiť.

Ničivý konflikt, do ktorého sa zapojili zahraničné mocnosti, vyhnal z krajiny milióny obyvateľov.

Vlani pri bojoch v Sýrii zahynulo 3 598 civilistov vrátane 240 žien a 337 detí, ukazujú údaje SOHR. V roku 2023 podľa nich zahynulo 4 360 ľudí vrátane takmer 1 900 civilistov. V uplynulom roku si vojna vyžiadala 6 800 životov.

Centrum, ktoré monitoruje vojnu prostredníctvom siete zdrojov v Sýrii, dodalo, že od roku 2011 zaznamenalo viac než 64-tisíc úmrtí vo väzniciach Asadovho režimu v dôsledku mučenia, zanedbania lekárskej starostlivosti alebo zlých podmienok.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako 100 ľudí uviazlo vo vlaku v Nórsku bez kúrenia a funkčných toaliet

Cestujúci uviazli vo vlaku v nórskom Bergene, ktorý mal technické problémy s motorom.

Podľa informácií nórskeho denníka Dagbladet vlak, ktorý premáva medzi mestami Myrdal a Finse na juhozápade krajiny, nemá funkčné kúrenie ani toalety. Cestujúci zostali v nepríjemných podmienkach a zatiaľ nie je jasné, kedy dôjde k ich evakuácii.

(lup)

Minúta  |  

Izrael varoval pred zintenzívnením úderov v Pásme Gazy. Dôvodom sú raketové útoky Hamasu

Palestínski záchranári medzitým hlásili mŕtvych po izraelských útokoch počas prvého dňa nového roka.

Palestínski militanti za posledný týždeň opakovanie útočili raketami na Izrael, najmä zo severnej Gazy, kde izraelská armáda vykonáva veľkú ofenzívu. Rakety spôsobili len menšie škody a bolo ich oveľa menej ako v skorých fázach vojny, uviedla AFP.

„Chcem odtiaľto vyslať jasný odkaz šéfom teroristov v Gaze: ak Hamas čoskoro neumožní prepustenie izraelských rukojemníkov z Gazy... a bude pokračovať v ostreľovaní izraelských komunít, bude vystavený úderom takej intenzity, akú v Gaze dlho nevideli," vyhlásil izraelský minister obrany Jisrael Kac po návšteve mesta Netivot, na ktoré smeroval jeden z raketových útokov z neďalekej Gazy.

Hovorca civilnej ochrany v Pásme Gazy predtým pre AFP povedal, že pri izraelskom útoku na mesto Džabálijá krátko po polnoci miestneho času zomrelo 15 ľudí a ďalších vyše 20 utrpelo zranenia. Podľa hovorcu útok zasiahol dom, v ktorom bývali vysídlenci z domovov v iných častiach palestínskej enklávy.

Izraelská armáda uviedla, že v meste Džabálijá zneškodnila viacero militantov Hamasu. Armáda vedie od 6. októbra minulého roka veľkú pozemnú a leteckú operáciu v severnej časti Pásma Gazy, zameranú najmä na toto mesto a susediaci utečenecký tábor. Cieľom je podľa nej zabrániť militantom v tom, aby sa v oblasti preskupili.

Pri ďalších dvoch izraelských útokoch v Gaze v stredu zahynulo ďalších desať ľudí, uviedli záchranári.

(tasr)

Minúta  |  

Podnestersko čelí ťažkej energetickej kríze po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu

Miestne médiá informovali o výpadkoch kúrenia i teplej vody pre domácnosti v regióne.

„Podnesterská oblasť prechádza zložitou situáciou po tom, ako miestny dodávateľ Tiraspoltransgaz prerušil dodávky zemného plynu a tepla, čo zasiahlo lokality a verejné inštitúcie," uviedol hovorca vlády Daniel Voda. Zo situácie obvinil Moskvu a vyhlásil, že „ruské vydieranie podnesterskej oblasti sa musí skončiť".

Dodávateľ energií Tirasteploenergo vyzval obyvateľov, aby sa teplo obliekli, zhromaždili v jednej miestnosti, zakryli okná a balkónové dvere hrubými závesmi alebo dekami a používali elektrické ohrievače, informovala agentúra Reuters.

Teploty v regionálnom hlavnom meste Tiraspol dosahovali v stredu štyri stupne Celzia. V prevažne rusky hovoriacom Podnestersku žije približne 450-tisíc ľudí. Rusko tam má umiestnených zhruba 1 500 vojakov.

Zvyšná časť Moldavska bola zatiaľ od výpadkov ušetrená, keď si zabezpečila dodávky elektriny zo susedného Rumunska. Ruský zemný plyn do nej už predtým neprichádzal, no stále sa pri výrobe elektriny spoliehala na hlavnú elektráreň v Podnestersku, zásobovanú plynom z Ruska. Moldavsko nedávno oznámilo prijatie opatrení na zníženie spotreby energie o najmenej tretinu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prezident kritizoval prvý rok vlády Donalda Tuska

Andrzej Duda v televíznom novoročnom posolstve kritizoval Tuska za prehlbovanie rozporov a konfliktov v Poľsku.

„Viedlo to k chaosu v systéme súdnictva a k nedostatku právnej istoty poľského národa, a teda k oslabeniu poľskej demokracie," povedal Duda v stredu večer.

Prezident uviedol, že za posledný rok zaznamenal mnoho „znepokojujúcich signálov". „Rekordný rozpočtový výpadok, odkladanie strategických investícií, ako je Centrálny dopravný uzol (CPK) alebo výstavba prvej poľskej jadrovej elektrárne, problémy, ktorým čelí zdravotníctvo, alebo nemocnice, ktorým hrozí zatvorenie," povedal.

Podľa Dudu Tuskova vláda tieto záležitosti nepovažovala za svoje priority. V súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami povedal, že verí v múdrosť voličov, a že jeho nástupca zostane verný ústave.

„Žijeme v nepokojných časoch a naučili sme sa, že mier a sloboda nie sú dané raz a navždy, a že sa o ne treba usilovať každý deň. Preto musí byť bezpečnosť našej vlasti najdôležitejšou otázkou pre budúceho prezidenta - bez ohľadu na to, komu tento úrad zveríme," vyhlásil.

Vojna na Ukrajine sa nesmie skončiť víťazstvom Ruska, dodal Duda a musí sa skončiť spravodlivým mierom, „ktorý zabráni vypuknutiu ďalšieho konfliktu v budúcnosti". Bezpečnosť Poľska bola založená na dvoch pilieroch - na silnej armáde a medzinárodných alianciách.

Je preto rád, že členské krajiny NATO sa rozhodli zvýšiť svoje výdavky na obranu. „Bezpečná Európa neexistuje bez záväzkov USA, a to tak vojenských, ako aj ekonomických," dodal.

Duda je už druhé funkčné obdobie v prezidentskej funkcii ako kandidát konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). O jeho nástupcovi Poliaci rozhodnú v máji 2025. Podľa predvolebných prieskumov budú hlavnými súpermi primátor Varšavy Rafal Trzaskowski za vládnu centristickú Občiansku koalícu (KO) a Karol Nawrocki z opozičnej PiS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.