Preskočiť na obsah
  |  

Labouristi zablokovali vznik vyšetrovacej komisie znásilňovacích gangov

Návrh v stredu predložili konzervatívni poslanci, v prípade schválenia by vytvorili nezávislú parlamentnú komisiu pre vyšetrovanie systematického sexuálneho násilia páchaného na mladistvých pakistanskými imigrantmi.

Nezávislá vyšetrovacia komisia pre sexuálne zločiny na deťoch (IICSA) nevznikla po tom, čo poslanci vládnej Labouristickej strany zablokovali návrh toryovcov v pomere hlasov 364 : 111, píše denník Telegraph.

Zamietnutie návrhu vyvolalo vlnu odporu zo strany parlamentných konzervatívcov i predstaviteľov nacionalistickej strany Reform UK Nigela Faragea. Líderka toryovcov Kemi Badenochová reagovala, že voliči sa po novom budú obávať „zakrývania zločinov“, ak vláda nenariadi nezávislé vyšetrovanie.

Poslanec za Reform Rupert Lowe vyhlásil, že obete násilníckych gangov sa „môžu počítať na milióny“, a navrhol pozastavenie platnosti víz pre všetých obyvateľov Spojeného kráľovstva pakistanského pôvodu. Na to reagovala ľavicová poslankyňa Sarah Championová tým, že je „znechutená“ tónom svojho poslaneckého kolegu.

(sab)

  |  

Ohnivý hurikán v Kalifornii. Masívny požiar si vyžiadal dve obete a nie je pod kontrolou

Doteraz dvoch mŕtvych si vyžiadal rozsiahly požiar, ktorý v utorok vypukol v okolí mesta Los Angeles, ďalšie desiatky tisíc ľudí ušli pred vyčíňajúcim živlom, ktorý pokračuje aj v stredu.

Požiar podľa doterajších meteorologických údajov poháňa sezónny vietor Santa Ana, zničil tisíc obytných domov, podnikov či iných stavieb, oznámil na stredajšej tlačovej konferencii veliteľ hasičov Anthony Marrone.

Dvaja ľudia zomreli v požiari s názvom Eaton, ktorý vypukol v meste Altadena a doteraz zasiahol viac ako 10-tisíc hektárov plochy a okrem obytných domov zničil aj miestnu synagógu, pripomenul spravodajský portál USA Today.

Ďalšie požiare vypukli v oblasti Pacific Palisades a v mestách Santa Monica a Malibu Beach či v údolí San Fernando severozápadne od centra Los Angeles.

„Vietor sa v okolí Los Angeles do stredy napoludnie veľmi nezmierni... to najhoršie ešte len príde v nasledujúcich hodinách s nárazmi 120 až 160 kilometrov za hodinu. Toto je ohnivý hurikán,“ vysvetlil meteorológ Ryan Maue na sieti X.

Žiadny podiel požiarov nie je pod kontrolou, oznámil guvernér Gavin Newsom.

Starostka Los Angeles Karen Bassová nedávno znížila rozpočet pre hasičov o 17,6 milióna dolárov.

(sab)

  |  

Fact-checkeri upozornili na potenciálne riziká zrušenia fact-checkingu na Facebooku

Helle Thorningová-Schmidtová, spolupredsedníčka dozornej rady posudzujúcej obsah na platformách Facebook a Instagram, v stredu vyjadrila znepokojenie nad dopadmi, ktoré by mohlo mať na menšiny rozhodnutie Mety zrušiť nezávislé overovanie faktov.

Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, v utorok oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou, pripomenula agentúra AFP. Takéto overovanie teraz ponechá na používateľoch, obdobne ako to už v súčasnosti robí sieť X Elona Muska.

Bývalá dánska premiérka Thorningová-Schmidtová pre televíziu BBC vyhlásila, že ohlásené zmeny prinesú „obrovské problémy“, a to vrátane „možného vplyvu na komunitu LGBTQ+, ako aj na rodové a transrodové práva“.

„Sme svedkami mnohých prípadov, keď nenávistné prejavy môžu viesť k reálnym škodám, preto budeme tento priestor veľmi pozorne sledovať,“ povedala pre BBC.

Takisto trvá na tom, že dozorná rada, ktorej je spolupredsedníčkou, je v súčasnosti „potrebná viac ako kedykoľvek doteraz“.

Tento nezávislý orgán financuje Meta a vytvoril ju vtedajší prezident pre globálne záležitosti Nick Clegg, ktorý pred necelým týždňom oznámil svoj odchod.

Zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg hovorí, že dané rozhodnutie bolo motivované „návratom k našim koreňom v oblasti slobody prejavu“.

Podľa neho tretie strany, ktoré v súčasnosti firma využíva na overovanie faktov, sú „príliš politicky zaujaté“, čo viedlo k cenzúre príliš veľa používateľov sociálnych sietí.

Novinárka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová sa však domnieva, že tvrdenie Zuckerberga o podpore slobody prejavu je „úplne scestné“.

„To môžete hovoriť len vtedy, ak vám ide o zisk – len vtedy, ak chcete moc a peniaze,“ povedala pre AFP. Tvrdí, že v dôsledku rozhodnutia Mety čakajú používateľov sociálnych médií a demokraciu „mimoriadne nebezpečné časy“.

AFP pripomenula, že Meta k tomuto kroku pristúpila po rokoch kritiky od priaznivcov budúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, že hlasy konzervatívcov boli cenzurované alebo potláčané pod zámienkou boja proti dezinformáciám. „Profesionálni overovatelia faktov“ však tieto tvrdenia dôrazne odmietajú.

„Upustenie od formálneho overovania faktov v prospech nástrojov, ako je využívanie používateľov, už v minulosti zlyhalo,“ podotkla Nora Benavidezová z neziskovej organizácie Free Press.

„Twitter to vyskúšal a nedokáže odolať objemu dezinformácií a iného násilného, násilného obsahu,“ dodala bez dôkazov s odkazom na sieť, ktorá sa po odkúpení Muskom v roku 2022 premenovala na X.

Najbohatší muž sveta vtedy v priebehu niekoľkých týždňov zrušil tímy zodpovedné za „dôveru a bezpečnosť“ (Trust and Safety) a ako nástroj na moderovanie obsahu zaviedol poznámky komunity (Community Notes), teda spôsob, akým môžu používatelia pridávať kontext k príspevkom.

Výskumníci tvrdia, že zníženie bezpečnostných zábran na X a obnovenie kedysi zakázaných účtov „známych dezinformátorov“ zmenilo túto sociálnu platformu na raj pre šírenie nepravdivých informácií.

„Hoci výskum podporuje myšlienku, že overovanie faktov používateľmi môže byť účinné, ak sa vykonáva správne, je dôležité si uvedomiť, že je určené na doplnenie overovania profesionálmi – nie na jeho nahradenie,“ zdôraznil Gordon Pennycook z Cornellovej univerzity v štáte New York.

Tento nový prístup Mety podľa riaditeľa z výskumného centra pri Cornellovej univerzite Alexiosa Mantzarlisa ignoruje štúdie, podľa ktorých sú používatelia pri dodávaní kontextu „do veľkej miery motivovaní postojmi k politickým stranám a majú tendenciu nadmerne útočiť na svojich politických oponentov“.

Zuckerberg pred novembrovými voľbami prezidenta a členov Kongresu pred výborom Snemovne reprezentantov pre spravodlivosť priznal, že správy, ktoré sa negatívne vyjadrovali o synovi končiaceho prezidenta Joea Bidena Hunterovi Bidenovi a pripomínali jeho trestnú činnosť, na nátlak Bidenovho ministerstva spravodlivosti blokovali ako „dezinformácie“, hoci boli fakticky správne.

Facebook takisto blokoval teóriu o úniku vírusu COVID-19 z laboratória Wuhanského virologického inšttútu v Číne – s touto teóriou v súčasnosti pracuje Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v rámci vyšetrovania ohrozenia národnej bezpečnosti.

(tasr, sab)

  |  

Trumpove výroky o Grónsku sú stratou času, vyhlásil Blinken

Končiaci šéf americkej diplomacie na tlačovej konferencii v Paríži ubezpečil, že vojenský zásah USA voči ktorémukoľvek európskemu štátu nie je reálny, citovala ho agentúra AFP.

„Nie je to dobrý nápad. Ale čo je dôležitejšie – nestane sa to,“ povedal minister zahraničia Antony Blinken. „Preto by sme mali rozprávaním o tom strácať čo najmenej času.“

Na otázku o výrokoch vplyvného amerického miliardára Elona Muska na margo politiky v niektorých európskych krajinách Blinken odpovedal, že „súkromné osoby v USA môžu hovoriť, čo chcú a čomu veria“ a každý si z toho môže urobiť záver.

„Nepoviem viac, len to, že rovnako ako všetci ostatní Američania má právo vyjadriť svoj názor,“ povedal šéf americkej diplomacie.

Dotkol sa tiež témy prímeria v Pásme Gazy, ktoré je podľa neho „veľmi blízko“, hoci ho bojujúce strany – Izrael a hnutie Hamas – môžu uzavrieť aj po inaugurácii zvoleného prezidenta Donalda Trumpa 20. januára.

„Na Blízkom východe sme veľmi blízko k prímeriu a dohode o rukojemníkoch,“ povedal Blinken. „Dúfam, že sa nám to podarí stihnúť za ten čas, ktorý máme k dispozícii.“

Dodal, že ak sa prímerie nedosiahne do konca funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena, podarí sa to neskôr, a to na základe trojfázového plánu, ktorý vlani v máji predstavil Biden.

Medzi hlavnými bodmi spomínaného plánu je prepustenie izraelských rukojemníkov z Pásma Gazy výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach či zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ale aj obnova enklávy.

Blinken tiež oznámil, že Spojené štáty sa usilujú riešiť obavy Turecka v súvislosti s kurdskými bojovníkmi v Sýrii, aby Ankaru – svojho spojenca v NATO – odradili od eskalácie konfliktu so Stranou kurdských pracujúcich (PKK).

Turecko má podľa Blinkena „oprávnené obavy“ z bojovníkov PKK v Sýrii, keďže po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada vyzvalo na riešenie situácie v krajine, ktorého súčasťou má byť odchod „zahraničných teroristických bojovníkov“.

„Je to proces, ktorý potrvá nejaký čas... Konflikt by nebol v záujme všetkých tých pozitívnych vecí, ktoré pozorujeme v Sýrii, a my sa budeme veľmi usilovať o to, aby k nemu nedošlo,“ dodal americký minister.

Turecko je v dlhodobom konflikte s kurdskými Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG), ktoré považuje za odnož PKK, klasifikovanú Ankarou, ale aj Západom ako teroristickú organizáciu. Turecko pohrozilo vojenskou operáciou s cieľom eliminovať kurdských militantov v Sýrii.

Blinken uviedol, že od nastupujúcej americkej administratívy očakáva, že preukáže „veľmi silný záujem“ na tom, aby sa Islamský štát nevrátil na scénu. Kurdské milície v severnej Sýrii stáli v prednej línii bojov proti tejto sunnitskej extrémistickej organizácii, ktorá bola v roku 2019 porazená, a podľa USA sú kurdské sily kľúčové pre zabránenie jej opätovnému vzostupu v oblasti.

(tasr)

  |  

Hranice štátov sú nedotknuteľné, reagoval Scholz na Trumpa

Končiaci nemecký spolkový kancelár v stredu odmietol slová zvoleného prezidenta USA, ktorý nevylúčil použitie sily či ekonomického nátlaku na získanie Grónska ako súčasti Ameriky, píše agentúra DPA.

„Nedotknuteľnosť hraníc je základným princípom medzinárodného práva. V záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 – uprostred studenej vojny – sa na tomto základnom princípe opäť zhodli štáty Európy a krajiny vtedajšieho východného bloku, USA a Sovietsky zväz. Hranice sa nemôžu posúvať nasilu,“ uviedol kancelár Olaf Scholz vo vyhlásení.

Tento princíp podľa neho porušil ruský prezident Vladimir Putin útokom na Ukrajinu. Nemecko je na strane Ukrajiny, podporuje jej suverenitu a územnú celistvosť, ako aj princíp nedotknuteľnosti hraníc, dodal.

„Princíp nedotknuteľnosti hraníc platí pre každú krajinu, bez ohľadu na to, či leží na východ alebo na západ od nás. Musí ho dodržiavať každý štát, bez ohľadu na to, či ide o malú krajinu alebo veľmi silný štát. Je to základný princíp medzinárodného práva a základná súčasť toho, čo nazývame západné hodnoty,“ tvrdil Scholz.

Kancelár tiež doplnil, že o výrokoch republikánskeho víťaza prezidentských volieb Donalda Trumpa diskutoval s európskymi partnermi, ktorí vyjadrili „určité nepochopenie“ týkajúce sa súčasných vyhlásení zaznievajúcich z USA.

(tasr)

  |  

Slovenská opozícia je nepriateľsky nastavená voči vlastnej krajine, vyhlásil Šutaj Eštok

Vládna koalícia chce stavať mosty na všetky štyri svetové strany, povedal minister vnútra v stredajšom videu na Facebooku.

Opoziční predstavitelia podľa Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) spustili nemiestnu hystériu po tom, čo sa Slovensko ponúklo ako priestor na rozhovory o mieri.

„Nepamätám si, či malo niekedy Slovensko opozíciu, ktorá dokázala byť tak nepriateľsky nastavená voči vlastnej krajine, ako je tá naša súčasná. Hystéria, ktorú spustili za mediálnej pomoci kvôli snahám vlády a prezidenta ponúknuť Slovensko ako priestor na rozhovory o mieri, je nemiestna a úbohá,“ povedal.

Politika opozície je podľa neho plná nenávisti a negativity. „Nech by urobila vláda SR čokoľvek, všetko bude zlé. Najhoršie je, že ich hysterickosť škodí samotnému Slovensku,“ skonštatoval. Vyzval opozíciu, aby rešpektovala výsledky parlamentných volieb.

Opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu k zahraničnopolitickej orientácii SR, rokovanie má byť v utorok 14. januára. Opozičné Progresívne Slovensko, KDH a SaS chcú na schôdzi „potvrdiť zahraničné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO“. Podporou uznesenia majú poslanci ukázať, že „nepodporujú kurz zahraničnej politiky premiéra Roberta Fica (Smer) smerom na východ“.

(tasr)