Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko môže zachrániť len AfD, povedal Musk v rozhovore so šéfkou strany

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko.

Americký miliardár Elon Musk vo štvrtok vyzval Nemcov, aby v predčasných voľbách 23. februára volili Alternatívu pre Nemecko (AfD). Urobil tak počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou AfD Alice Weidelovou. Rozhovor prebiehal v angličtine.

Najbohatší muž sveta Weidelovú počas vysielania predstavil ako "hlavnú kandidátku na post kancelárky Nemecka". AfD má však zanedbateľnú šancu zostaviť vládu vzhľadom na skutočnosť, že s ňou odmietli spolupracovať ostatné strany, aj keď má podľa prieskumov silnú podporu.

Obaja sa zhodli na tom, že Nemecko brzdí "šialená" energetická politika, nadmerná byrokracia a nekontrolovaná migrácia. Musk už predtým ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Motors, ktorá má pri Berlíne veľký závod, tvrdil, že jeho investície v Nemecku mu dávajú právo vyjadrovať sa k stavu krajiny.

"Nemecko môže zachrániť len AfD. Bodka. Ľudia naozaj musia podporiť AfD, inak sa situácia v Nemecku veľmi, veľmi zhorší," povedal Musk a Weidelovú označil za veľmi rozumnú osobu, ktorej strana "nenavrhuje nič poburujúce".

Weidelová povedala, že príležitosť hovoriť s Muskom bola prvou za uplynulých desať rokov, keď mohla povedať svoj názor pre prerušovania zo strany médií, ktoré sú podľa jej slov voči nej zaujaté.

"Ľudia radi cenzurujú veci, s ktorými nesúhlasia," tvrdil Musk, keď sa s Weidelovou zhodol po tom, čo obaja prirovnali zaobchádzanie médií a nemeckých politikov s AfD k zaobchádzaniu nacistického vodcu Adolfa Hitlera s ľuďmi, ktorí obhajovali Židov.

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko. Vyčítala jej predovšetkým rozhodnutia v oblasti migračnej politiky v roku 2015 v čase prílevu migrantov zo Sýrie a iných krajín. Merkelová podľa nej hranice údajne otvorila proti vôli Nemcov.

Weidelová takisto kritizovala aj Merkelovej politiku v oblasti energetiky vrátane kroku postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Musk sa v tejto súvislosti označil za veľkého zástancu obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne označil za "tragické". Naopak, Nemecko by podľa jeho slov malo zmeniť smer a výrobu atómovej energie zvýšiť.

(tod/tasr)

Minúta  |  

V USA schválili návrh zákona o sankciách proti Medzinárodnému trestnému súdu

Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila návrh zákona, na základe ktorého majú byť uvalené sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Tento návrh schválila na protest proti vydaniu zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.

Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti. Na základe zákona budú uvalené sankcie na každého cudzinca, ktorý vyšetruje, zatkne, zadrží alebo stíha občanov USA alebo občanov ich spojeneckých krajín vrátane Izraela, ktoré nie sú členmi ICC.

"Tento súd sa prostredníctvom vykonštruovaného procesu usiluje zatknúť premiéra nášho významného spojenca Izraela," vysvetlil dôvod návrhu pred hlasovaním Brian Mast, republikánsky predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov.

Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune avizoval, že zákon čoskoro pôjde na hlasovanie do Senátu, aby ho mohol zvolený prezident Donald Trump podpísať čo najskôr po nástupe do funkcie.

ICC v novembri minulého roka oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na Netanjahua, Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.

Izrael odmieta obvinenia, že by počas vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy páchal vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Snemovňa reprezentantov odhlasovala rovnaký návrh zákona ešte v júni, avšak Senát, ktorý v tom čase ovládala demokratická väčšina, sa týmto návrhom nikdy nezaoberal.

(tasr)

Minúta  |  

Zdena Studenková odmietla vyznamenanie od prezidenta Pellegriniho

Herečka svoj postoj odôvodnila stavom kultúry na Slovensku, ktorý považuje za alarmujúci.

„Oslovili ma, slušne som sa poďakovala a odmietla. Nemám potrebu prevziať toto ocenenie v situácii, v akej sa momentálne nachádza kultúra na Slovensku,“ uviedla Studenková pre Denník N.

Studenková patrí medzi kritikov aktuálnej situácie v kultúre, ktorú označila za „neriešenú a stále sa zhoršujúcu“. 

„Keby to bolo za iných okolností, považovala by som to za česť, ale v súčasnej situácii som to urobiť nemohla,“ zdôraznila herečka, ktorá bola dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla.

Po prvom odvolaní Mateja Drličku z funkcie riaditeľa SND však z divadla odišla, pričom poukázala na údajný politický vplyv na vedenie kultúrnych inštitúcií.

(mm)

Minúta  |  

Jörgensen ocenil otvorenú diskusiu s Ficom, rokovania s EK povedie Saková

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen vo štvrtok na platforme X oznámil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom mali „dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu".

„O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni so Slovenskom a Ukrajinou," uviedol Jörgensen na platforme X, čím v podstate potvrdil Ficove slová z tlačovej konferencie. Aj Fico spomenul zriadenie pracovnej skupiny, v ktorej záujmy Slovenska bude zastupovať ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ministerka sa vo štvrtok rovnako zúčastnila na rokovaniach v Bruseli s eurokomisárom Jörgensenom a zástupcami Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre energetiku.

Jörgensen vo svojom vyhlásení zdôraznil, že „zatiaľ čo pre EÚ neexistuje žiadny problém s bezpečnosťou dodávok plynu", s Ficom na bilaterálnom stretnutí diskutoval práve o ekonomických obavách Slovenska a upozornil, že spolu s premiérom SR pripravili k tejto otázke spoločné vyhlásenie.

„Mali sme dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni medzi Slovenskom a Európskou komisiou. V tejto súvislosti sme sa dohodli, že zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie s cieľom zistiť, ako môže EÚ pomôcť," tak znie kompletný text spoločného vyhlásenia komisára Jörgensena a premiéra Fica.

Predseda vlády SR v tejto súvislosti pripomenul, že jeho vláda je pripravená po 24 hodín a sedem dní v týždni „dať do toho všetku energiu". Saková v Bruseli novinárom pripomenula, že počas vlaňajška jej ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie na zaistenie dodávok plynu tranzitom cez Ukrajinu, a zdôraznila, že jej rezort túto nádej nestráca.

„Chceme, aby Slováci a slovenský priemysel mali dostatok energií a za dostupné ceny. Na túto sezónu a na tento rok sme pripravení, máme dostatok plynu v zásobníkoch, máme podpísané diverzifikačné kontrakty na dodávky plynu cez rôzne tranzitné sústavy. Nie, nevzdávame sa, naopak, ďalej budeme rokovať, aj na úrovni Európskej komisie, aj s ukrajinskou stranou, aj s inými partnermi, aby sa dodávky a tranzit plynu cez Ukrajinu obnovili," opísala situáciu Saková. Dodala, že obnovenie dodávok plynu touto cestou bude aj v prospech ďalších krajín strednej Európy.

Odkázala, že slovenská strana je od budúceho pondelka pripravená diskutovať o tejto situácii „na každom možnom stretnutí", pričom „bude hľadať riešenie, ktoré je výhodné pre Ukrajinu, pre Slovensko a pre celý stredoeurópsky región".

(tasr)

Minúta  |  

Andrew Tate predstavil novú politickú stranu. Chce sa stať lídrom Británie

Podľa kontroverzného influencera má strana Bruv "obnoviť hodnoty Británie"

Medzi hlavné body programu patrí reforma verejnoprávnej stanice BBC, národná bitcoinová rezerva a zavedenie referend na týždennej báze. Zároveň plánuje zriadenie deportačných centier pre migrantov, ktorí spáchajú trestné činy. V oblasti boja proti kriminalite strana presadzuje „nulovú toleranciu“ voči násilným trestným činom.

Bruv je britský slangový výraz pre slovo „brat," no Tate za písmena dosadil slová „Britain restoring underlying values," teda Británia obnovuje základné hodnoty.

Tate, ktorý má rovno premiérske ambície a v minulosti voči nemu vzniesli obvinenia zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi, za štart svojej politickej kariéry zinkasoval veľkú vlnu kritiky a posmechu.

Mnohí označili návrhy za bizarné a populistické, pričom upozorňovali na Tateovu minulosť a jeho problémy so zákonom. Napriek kritike má Tate stále veľkú podporu medzi mladými ľuďmi, ktorí ho vnímajú ako rebela bojujúceho proti tradičným politickým štruktúram.

Labouristická poslankyňa Emily Darlingtonová, ktorú cituje portál London Economic, sa voči Tateovým plánom ostro ohradila. „Británia nepotrebuje premiéra, ktorý bol obvinený z takých závažných činov. Jeho program je výsmechom skutočných problémov našej krajiny," vyhlásila.

Andrew Tate, ktorý žije v Rumunsku, už predtým naznačil svoju ambíciu vstúpiť do politiky. Na sociálnej sieti X sa opýtal svojich sledovateľov, či by mal kandidovať na britského premiéra. Jeho strana Bruv však zatiaľ nie je registrovaná v britskej volebnej komisii.

Budúcnosť tohto projektu zostáva neistá, no už teraz je podľa mnohých pozorovateľov jasné, že Tateova politická kariéra bude sprevádzaná kontroverziami.

https://twitter.com/votebruv/status/1877033212867715472

(mm)

Minúta  |  

Washington sa štátnym pohrebom rozlúčil so zosnulým exprezidentom Carterom

V Národnej katedrále vo Washingtone sa vo štvrtok konal štátny pohreb exprezidenta USA Jimmyho Cartera, ktorý zomrel 29. decembra 2024 vo veku 100 rokov.

Štvrtok bol v Spojených štátoch vyhlásený za deň smútku, pričom federálne úrady zostali zatvorené.

Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti."

Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa... najväčšiemu hriechu zo všetkých - zneužitiu moci," zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.

S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora".

Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera - svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.

Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted.

Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.

Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole.

Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie - 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.

AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 - 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike - najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom - Egyptom.

Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.

Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.