Populizmus ako dobrá voľba. Program verzus stratégia

Zdá sa, že nadišiel čas rehabilitovať populizmus. Z hanlivej nálepky ho robí vítanou alternatívou politická realita. Donedávna obvinenie z populizmu, čiže z ústretovosti k tomu, čo od politikov dopytuje ľud, stačilo na to, aby bola takto označená strana ignorovaná. Populistom sa štítivo vyhýbali politici a médiá bez toho, aby sa trápili tým, že sa štítivo vyhýbajú stále rastúcemu počtu občanov, ktorí si želajú politikov načúvajúcich ľudu, nie politikov, ktorí ľud osočujú.

Keď u našich rakúskych susedov populisti vyhrali voľby, prezident ignoroval tradíciu, že kabinet zostavuje víťaz volieb. Populisti sa z vedľajšej koľaje prizerali, ako sa dojednáva koalícia porazených, čiže mačkopes ľudovcov, socialistov a liberálov. Keď sa títo systémoví demokrati ani po troch mesiacoch nedokázali podeliť o volebnú korisť, nezostalo zelenému prezidentovi iné, než poveriť zostavením vlády predsedu Slobodných, čiže víťazného populistu.

Nová situácia vyvoláva nové otázky. Nájdu konzervatívci s populistami spoločnú reč? Pridajú sa ľudovci k populizmu Slobodných? Alebo zabudnú Slobodní pri moci na populizmus, vďaka ktorému vyhrali voľby? A ako sa toto populistické sústo bude prehĺtať novinárom? Budú aj naďalej populistom mydliť schody? Alebo ich osvieti poznanie, že nie je na škodu načúvať hlasu ľudu?

Že sa v Rakúsku nepodarilo vykázať populistov do opozície neznamená samo o sebe, že sa niekam vyparili elitári, ktorí sa domnievajú, že vedia lepšie ako ľud, čo je pre ľud dobré. Podstatné bude, ako populisti s populizmom naložia. Iná vec je hovoriť ľuďom z duše a sľúbiť im zastanie sa a iná je sľuby dodržať. Nie každý populista berie zvolenie ako záväzok dodržať zmluvu s voličmi. Niektorí populisti, ktorí vzbudia u ľudí nádej, že urobia to, vďaka čomu boli zvolení, sa po zvolení správajú ako štandardní politici, ktorí sa necítia byť viazaní tým, čím iba oklamali naivných dôverčivých voličov.

Populizmus je termín, ktorý má viacero interpretácií. Oskar Krejčí vo svojom texte „2025: Rok populizmu?“ píše, že „z programového hľadiska je integrujúcim princípom populizmu snaha vyjadrovať záujmy obyčajného, neskazeného ľudu. To v opačnom garde znamená, že sa stavia proti privilegovanej, sebeckej a skorumpovanej elite. Elite ekonomickej, kultúrnej a mediálnej – homogénnej skupine, ktorá koná proti záujmom ľudu,“ píše Krejčí. Popri populizme ako programe máme čo do činenia s populizmom ako stratégiou. Keď je reč o programe, populista je žiadaný typ politika, ktorý je naklonený vláde ľudu, čiže demokracii, a to bez prívlastkov, ktoré demokraciu mrzačia. Populizmus ako stratégia je však iba predstieraním rešpektu k demokracii. V tomto zmysle populizmus typicky vidíme u elitárov, ktorí sa nerozpakujú oklamať občanov programom, ktorý nie je napísaný preto, aby sa realizoval, ale iba preto, aby sa ním vydláždila cesta k moci.

Ak v Rakúsku zostaví vládu protimigračná, národnokonzervatívna strana a ak svoj program presadí v praxi, bude to dôležité víťazstvo populizmu, vôle ľudu, presadenej ľudu slúžiacimi politikmi. Rovnako by však išlo o porážku elitárskeho populizmu v podaní tradičných strán prisluhujúcich kde komu, len nie vlastným ľuďom.

Nie je podstatné, čo sa narozpráva alebo popíše. Dôležité je, čo v praxi politici urobia pre ľudí alebo proti nim. Rakúski Slobodní trvajú na národnej suverenite, na ochrane pred EÚ. V programe majú deportácie nepozvaných cudzincov, Rakúsko má byť pre prisťahovalcov nepohodlným štátom. Vymedzujú sa proti klimatickému alarmizmu, sú alergickí na Zelenského a prvá vec, ktorú predseda Slobodných sľúbil vo funkcii kancelára urobiť, je návrat k pôvodnej rakúskej hymne, ktorej text v roku 2011 prepísali genderoví aktivisti.

Ak by sa dnes opakovali v Rakúsku voľby, populisti by namiesto 29 percent získali 35 percent. Obísť víťaza volieb, čiže ignorovať vôľu voličov, by bolo ešte ťažšie než dnes. Či sa populizmus vo vláde osvedčí rovnako ako v opozícii, to ešte len uvidíme. Ak áno, bude to cenná inšpirácia aj pre tie české strany, ktoré sú odhodlané angažovať sa za záujmy obyčajného neskazeného ľudu proti záujmom privilegovanej, sebeckej a skorumpovanej elity.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, kde má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.