Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v Belgicku nepripustil trestné oznámenie na von der Leyenovú v kauze Pfizergate

Trestné oznámenie na Ursulu von der Leyenovú podal belgický lobista Frédéric Baldan, špecializujúci sa na vzťahy medzi EÚ a Čínou, ešte v apríli 2023 v Liège.

Obžalobná komora v belgickom meste Liège v pondelok rozhodla, že nepripustí trestné oznámenie proti predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vo veci netransparentnosti nákupov vakcín proti chorobe COVID-19. V utorok o tom informoval spravodajský web L-Post.

Lobista Frédéric Baldan viní šéfku EK zo zneužitia právomocí, zničenia verejných dokumentov a korupcie pri údajných rokovaniach o zmluvách na vakcíny proti covidu prostredníctvom textových správ s generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Tieto rokovania sa týkali kúpy 1,8 miliardy dávok vakcín proti chorobe COVID-19 za celkovú sumu 35 miliárd eur.

Neprípustnosť žaloby belgického občana má za následok aj neprípustnosť žaloby niekoľkých stoviek ďalších žalobcov - vrátane štátov ako Poľsko a Maďarsko -, keďže by vstúpili do konania o Baldanom podanej žalobe, napísal na svojom webe belgický denník Le Post.

Denníkom oslovený advokát Denis Philippe zastupujúci Maďarsko nevylúčil odvolanie na Najvyšší súd alebo podanie novej sťažnosti v Bruseli.

Vyhlásením sťažností za neprípustné padajú aj ďalšie aspekty prípadu, o ktorých sa má rozhodnúť, doplnil Le Post. Konštatoval tiež, že ide o prvé víťazstvo predsedníčky eurokomisie v trestnej veci známej ako Pfizergate či Ursulagate.

Podľa utorkovej správy agentúry TASS Baldan, ktorý zastupuje takmer tisíc ľudí, medzičasom oznámil, že bude pokračovať v krokoch proti von der Leyenovej.

"Dnešné rozhodnutie súdu jej poskytne len dočasný odklad súdneho procesu. Symbolické je, že rozhodnutie bolo vyhlásené takmer súčasne s milosťou (udelenou expezidentom USA Joeom Bidenom) bývalému riaditeľovi Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby Anthonymu Faucimu," dodal Baldan.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko kritizuje Trumpa za zaradenie Kuby medzi štáty podporujúce terorizmus

Cieľom tohto kroku je podľa Moskvy destabilizovať ostrovnú krajinu a podnietiť v nej zmenu režimu.

Trump sa v pondelok ujal svojej funkcie a hneď zvrátil rozhodnutie svojho predchodcu v úrade Joea Bidena o vyradení Kuby z predmetného zoznamu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v utorok uviedla, že cieľom Trumpovej zmeny kurzu bolo nepochybne „sprísnenie finančných a hospodárskych obmedzení" pre Kubu, ku ktorým pristúpil v nádeji „na destabilizáciu situácie a zmenu" tamojšieho režimu.

Takýto krok označila hovorkyňa ruskej diplomacie za neopodstatnený, keďže Kuba je podľa nej aktívnym účastníkom „medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu".

USA si podľa Zacharovovej musia uvedomiť, že takéto opatrenia „majú mimoriadne negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov" tejto ostrovnej krajiny. Hovorkyňa pritom naznačila, že cieľom USA je vyvolať na Kube "spoločenskú nespokojnosť".

Zacharovová dodala, že Rusko bude naďalej poskytovať Kube pomoc a podporovať jej požiadavky na „okamžité a úplné ukončenie nezákonnej a nehumánnej" blokády zo strany USA.

Rusko posilňuje svoje vzťahy s Kubou odvtedy, ako v roku 2022 napadlo Ukrajinu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vlani Kubu aj navštívil.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský prezident odmietol Putinove požiadavky na zníženie stavu ukrajinskej armády

Zelenskyj uviedol, že Putin v rokovaniach s USA bude žiadať, aby Ukrajina znížila svoj vojenský stav až päťkrát, čo považuje za neprijateľné.

Volodymyr Zelenskyj počas svojho vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre v Davose oznámil, že Kyjev nebude súhlasiť s požiadavkami ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré zahŕňajú výrazné zníženie ukrajinskej armády a odmietnutie členstva Ukrajiny v NATO.

Tento krok zo strany Moskvy, podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami, by mal viesť k neutralite Ukrajiny, obmedzeniu vojenskej spolupráce s NATO a k zachovaniu ruského vplyvu na približne 20 percent ukrajinského územia vrátane Krymu.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že jeho krajina bude aj naďalej trvať na svojej bezpečnosti a práve v tomto zmysle sú rokovania s Ruskom zatiaľ neakceptovateľné.

Zelenskyj a ďalší ukrajinskí predstavitelia sa opakovane vyjadrili, že Ukrajina nesúhlasí s kompromismi, ktoré by mohli ohroziť jej územnú celistvosť a nezávislosť. Postoj Ukrajiny k členstvu v NATO zostáva nezmenený.

(moscow times)

Minúta  |  

Manželka Edwarda Snowdena podala žiadosť o ruské občianstvo

Lindsay Millsová je americká gymnastka a blogerka.

„Pokiaľ viem, Lindsay Millsová prechádza štandardným procesom ako každý, kto má na to nárok. Žije v Rusku viac ako päť rokov. Príslušné dokumenty boli doručené bežným postupom na získanie občianstva," uviedol Snowdenov právnik Anatolij Kučerena s tým, že touto záležitosťou sa osobne nezaoberá.

Podľa Kučerenu neexistujú nijaké problémy, ktoré by manželke bývalého spolupracovníka amerických tajných služieb bránili získať ruské občianstvo. „Je to občianka, ktorá dodržiava zákony. Myslím si, že nebudú nijaké problémy," poznamenal.

Edward Snowden ušiel z USA v roku 2013 po tom, ako zverejnil kópie tajných dokumentov a odhalil sledovacie operácie, ktoré vykonávala americká Národná bezpečnostná agentúra. V USA ho v tejto súvislosti obvinili zo špionáže a krádeže vládneho majetku.

Millsová sa so Snowdenom sa zoznámila približne od roku 2009. V roku 2014 odišla za ním do Moskvy. Zobrali sa v roku 2017, medzičasom sa im narodili dve deti.

Snowden dostal ruské občianstvo v septembri 2022. Zložil tiež prísahu vernosti Rusku a dostal ruský cestovný pas.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzi vydali zatykač na zosadeného sýrskeho prezidenta Asada

Asad je ako hlavný veliteľ ozbrojených síl podozrivý zo spoluúčasti na bombovom útoku v sýrskom meste Dará z roku 2017.

O život vtedy prišiel civilista, ktorý mal aj francúzsku štátnu príslušnosť. Ako podľa agentúry AFP uviedol nemenovaný justičný zdroj, ide už o druhý takýto krok francúzskych justičných orgánov, píše TASR.

Asad bol z postu prezidenta zosadený koncom roka 2024 počas bleskovej ofenzívy islamistických povstaleckých jednotiek.

Príkaz na Asadovo zatknutie bol vydaný v rámci vyšetrovania prípadu Saláha abú Nabúta, 59-ročného Sýrčana s francúzskym občianstvom, ktorý zahynul 7. júna 2017 v meste Dará po bombardovaní jeho domu vrtuľníkmi sýrskej armády. Francúzska justícia sa domnieva, že Asad ako hlavný veliteľ ozbrojených síl nariadil a poskytol prostriedky na tento útok.

V súvislosti s týmto prípadom boli v rámci vyšetrovania, ktoré sa začalo v roku 2018, vydané zatykače aj na šiestich ďalších vysokopostavených predstaviteľov sýrskej armády.

Prvý zatykač na Asada bol vo Francúzsku vydaný v novembri 2023 v súvislosti s chemickými útokmi z roku 2013, pri ktorých bolo v dôsledku použitia plynu sarin zranených viac ako tisíc ľudí.

Aj keď sa Asadova účasť na týchto chemických útokoch považuje za pravdepodobnú, prokuratúra vo Francúzsku minulý rok vydala odvolanie proti zatykaču s odôvodnením, že ako hlava štátu by mal mať imunitu. AFP konštatuje, že Asadovým zosadením z postu prezidenta sa teraz zmenilo jeho postavenie i potenciálna imunita.

Podľa úradov v Moskve Asad s rodinou po páde režimu v Sýrii utiekol do Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Nechceme byť Američanmi ani Dánmi, vyhlásil grónsky premiér

Múte Egede tak reagoval na opätovné vyjadrenia nového amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že USA by mali prebrať kontrolu nad Grónskom.

„My sme Grónčania. Nechceme byť Američanmi. Nechceme byť ani Dánmi. O budúcnosti Grónska rozhodne Grónsko," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii Egede, pričom dodal, že Grónsko je teraz v „zložitej situácii".

Trump, ktorý sa v pondelok ujal úradu prezidenta USA, vyvolal začiatkom januára rozruch, keď odmietol vylúčiť vojenský nátlak s cieľom získať Grónsko aj Panamský prieplav pod kontrolu USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.

Hoci vo svojom pondelňajšom inauguračnom prejave Trump už Grónsko priamo nespomenul, novinári sa neskôr v Oválnej pracovni na túto tému vypytovali. „Grónsko je nádherné miesto, potrebujeme ho pre medzinárodnú bezpečnosť," odpovedal im americký prezident.

„Som si istý, že Dánsko sa 'umúdri' - stojí ich to veľa peňazí, aby Grónsko udržiavali, aby si ho zachovali," dodal.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen v reakcii na jeho vyjadrenia v utorok uviedol, že žiadna krajina by nemala mať možnosť len tak prevziať inú. „Pochopiteľne, nemôžeme mať svetový poriadok, v ktorom si krajiny, ak sú dostatočne veľké, môžu len tak vziať, čo sa im zachce," povedal novinárom.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová ešte v pondelok v príspevku na Instagrame napísala, že Európa sa teraz bude musieť zorientovať v novej realite. Dodala, že Grónčania majú právo na sebaurčenie. Zároveň však zdôraznila, že je potrebné, aby si Dánsko zachovalo svoje spojenectvo s USA, čo pre svoju krajinu označila za najdôležitejšie od druhej svetovej vojny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.