Boli sme krajinou rodených vývojárov, dnes inovácie len dovážame, vraví expert zo SAV

Ako akademik máte veľké skúsenosti so spoluprácou výskumníkov s firmami pri tvorbe inovácií, ktoré podnikateľom pomáhajú prudko rásť. Ide však o oblasť, kde ako krajina prudko zaostávame. Prečo je to tak? Kde zlyhávame?

Rozoberali sme to na viacerých fórach, keďže som aj členom národnej rady pre produkty a pre inovácie. Pripravujeme programy, ako to zmeniť. Slovenské parametre sú odlišné v tom, že my sme si povedali, že nové inovácie sú len v tom, že sú nové, ale nezáleží nám na tom, odkiaľ tá novosť prišla. To je náš najväčší problém. Vyrábame nové autá, máme nové výrobky, nové technológie, nové závody. Vyzerá to, že sme moderná ekonomika a všetko je v poriadku. Problém je v tom, že sme inovácie väčšinou doviezli, nie sú naše.

Keď sme v 90. rokoch potrebovali nakopnúť ekonomiku a získať investície, vytvorili sme prostredie, ktoré prilákalo zahraničných investorov, dávali sme veľa stimulov. Vtedy sme ich potrebovali za každú cenu, ponúkali sme lacnú a relatívne kvalifikovanú pracovnú silu, pretože naši ľudia mali vzdelanie, aj učňovské vzdelanie s maturitou bolo dobré, a mali sme šikovných kreatívnych ľudí, „ezermešterov“, ktorí dokázali všeličo opraviť a zmajstrovať. Mnohí z nich boli rodení vývojári. Keď si niekto doma spraví z embéčky kosačku, tak je vývojár. To nedokáže hocikto, ale u nás na dedinách bolo veľa takých ľudí, ktorí si vyrobili cirkulárku zo starej práčky, prerábali si nábytky a podobne.

Bol tu nedostatok remeselníkov a tovarov, a tak si ľudia pomáhali, ako vedeli a pritom sa veľa naučili. Pôsobilo to pozitívne na zahraničných investorov, videli, že tu majú extrémne šikovných ľudí.