Štát preto musí podľa neho riešiť problematiku bývania systémovo, napríklad formou projektu, aký funguje v Košiciach. „Ide o vzácne spojenectvo štátu, samosprávy a mimovládnych organizácií. Veľa detí skončí v detských domovoch z ekonomických dôvodov alebo pre bývanie. Tu chcem zdôrazniť, že je to proti Dohovoru o právach detí, proti zákonu o rodine a Európskemu súdnemu dvoru pre ľudské práva," zdôraznil Mikloško.
„Vyžaduje si to systémové riešenie, ktoré aj na základe takýchto pilotných projektov vzniká. Práve dnes som vymenoval Radoslava Drába za poradcu pre sociálne bývanie. Ide o človeka, ktorý vie spájať, má veľa energie a zároveň má skúsenosti s projektmi, ktoré už fungujú. Komunikujeme o tom s ministrom práce a už vytvárame skupinu, ktorá bude tento problém riešiť," načrtol komisár ďalší postup.
Mrzí ho, že dlho sa touto problematikou nikto nezaoberal, aj keď ide na Slovensku o veľký problém. „Ďalší problém nastáva, ak je dieťa v domove. Pracuje sa však na tom, aby mohla byť rodina čo najskôr spolu. Problémom je, že v ústave nemáme zakotvené právo na bývanie, len právo na prístrešie. Je preto potrebné do zákona zakotviť mechanizmus, aby mal každý právo na dôstojné bývanie," myslí si Mikloško.
Opravia to, čo mesto nestíha
Aj košický primátor Jaroslav Polaček ocenil spoluprácu viacerých inštitúcií. „Ide o spoločný projekt. Pri každom byte sa vždy nájdu takí, ktorí chcú pomáhať. Chápu, že strecha nad hlavou je vzácnosť a pre niektorých ľudí je nedostupná. Preto som rád, že sme našli priestor, systém a chuť, ako tento problém riešiť," povedal Polaček.
„Mesto zverilo Úsmevu ako dar byty, ktoré nestíhame opravovať, lebo sú často v zlom stave a zničené. Navyše, boli roky prázdne. Ide o rodiny 'bité životom', ktoré nemali toľko šťastia ako my. Zatiaľ boli opravené a odovzdané štyri byty, dokopy ich bude šesť," ozrejmil košický primátor.
Dodal, že mesto hľadá ďalšie malometrážne byty, ktoré by mohlo ponúknuť mimovládnym organizáciám. Tie by vďaka tomu vedeli ľuďom v núdzi rýchlejšie a efektívnejšie pomôcť. Vďaka spomínanej spolupráci dokázali ponúknuť rodinný dom v mestskej časti Pereš štyrom pracujúcim rodinám.
Lenivým nepomáhajú
V utorok odovzdali byt rodine Angeliky Dávidovej, ktorá sa stará o troch synov vo veku 11, 15 a 17 rokov. Je to jedna z našich 260 rodín, na ktoré organizácia Úsmev ako dar dozerá a pomáha im. Aj v tomto prípade ide o rodinu, ktorá akútne potrebovala nový domov, lebo minulý týždeň oň prišli.
„Mnoho jednorodičových rodín príde o domov a hrozí im odňatie detí z ekonomických dôvodov. Dostanú sa do situácie, keď im nevedia pomôcť blízki ani inštitúcie. V tomto prípade musel otec nastúpiť do výkonu trestu. V tej chvíli prišla rodina o ekonomické zázemie aj o bývanie, ktoré poskytoval otec ako živiteľ rodiny," vysvetlil pre Štandard Radoslav Dráb.
„Chcem zdôrazniť, že my nepomáhame tým lenivým, ale tým, ktorí na hranici svojich možností robia všetko, čo môžu. V tomto prípade ide o pracujúcu ženu, ktorá má prácu v známej košickej pizzérii," dodal Dráb.
Ide o jeden zo šiestich bytov, ktoré Úsmevu ako dar zverilo v minulom roku do starostlivosti mestské zastupiteľstvo. Pre upresnenie, ide o v poradí štvrtý byt, nachádza sa v košickej mestskej časti Sever. V marci odovzdajú rodinám posledné dva byty. „Rekonštrukcia tohto bytu stála zhruba 10-tisíc eur a sem treba zarátať aj vnútorné vybavenie. Rekonštrukcia garsónky s rozlohou 22 metrov štvorcových trvala štyri týždne," uzavrel Dráb.
„Mám štyroch synov. Jeden s nami už nebýva, je dospelý, má prácu a zatiaľ je u mojich rodičov. Ocitli sme sa v zlej situácii a to kvôli podvodníkovi, ktorý mi nevyplácal mzdu. Nemala som z čoho zaplatiť nájom. Dva mesiace som to ešte dokázala nejako látať, ale ďalej to už nešlo. Našťastie som si našla novú prácu, v piatok nastupujem," netajila spokojnosť Angelika Dávidová.
Z prenajatého bytu sa musia vysťahovať, ale našťastie už majú druhý domov. „Vďaka mojej známej, ktorá oslovila Úsmev ako dar, sme dostali druhú šancu a neostaneme na ulici. Dvaja synovia chodia na základnú školu, tretí študuje na strednej. Je to pre nás príjemný šok. Neuveriteľné, ešte stále sa z toho nevieme spamätať," povedala Štandardu dojatá pani Angelika.
Rodiny ostanú spolu a štát ešte ušetrí
„Na Slovensku sme sa dostali do hraničnej situácie. Predstavme si, že tieto tri deti pani Angeliky by skončili v detskom domove. Štát by to stálo 72-tisíc eur ročne. Je to šialená suma. Navyše, keď si pomyslíme, že tieto deti by boli odtrhnuté od mamy," ilustroval Dráb na názornom príklade užitočnosť projektu a doplnil, že prišiel čas na to, aby sa drahá ústavná starostlivosť premenila na efektívnejšiu.
Dodal, že bude nevyhnutné zmeniť zákon o sociálnoprávnej ochrane a nastaviť myslenie spoločnosti tak, aby bol detský domov posledným, krajným riešením. „Detské domovy budeme potrebovať, ale podľa chorvátskeho modelu vidíme, že centrá pre rodiny a deti fungujú vtedy, keď je mama v práci. V tom čase sa s deťmi hrajú vychovávatelia v detskom domove. Tam sa aj učia a večer si ich mama zoberie domov," použil Dráb príklad z cudziny.
Podľa neho môžu detské domovy plniť svoj účel aj v iných prípadoch. Napríklad, ak musí ísť mama na operáciu a je niekoľko dní v nemocnici, vtedy pôjdu deti do detského domova na nevyhnutný čas.
„Možno práve to je budúcnosť našich centier pre deti a rodinu. Ich funkcia bude zachovaná, ale v novej podobe. Vláda sa tým bude musieť zaoberať. Ide o vážny krok, lebo detské domovy sme také, aké sú, zdedili. Je to postkomunistické riešenie a východné Slovensko je tým najviac postihnuté. Máme najväčšie detské domovy v strednej Európe - napríklad vo Veľkých Kapušanoch je 200 detí," uzavrel Dráb s tým, že viac ako 56 percent detí je v spomínanom domove umiestnených z dôvodu straty bývania ich rodičov. Deti, ktoré ostali ako siroty bez rodičov, tvoria len tri percentá z celkového počtu.
