Migrácia: Únia dáva zelenú plánu, aby Turecko dostalo ďalšie tri miliardy eur

Predstavitelia Európskej únie odobrili plán, podľa ktorého pridelia Ankare ďalšie tri miliardy eur. Tie majú Turecku pomôcť postarať sa o migrantov, ktorí sa momentálne zdržiavajú na tureckom území, ako aj posilniť hraničné kontroly.

Ako informovala agentúra AP, súčasťou týchto plánov je tiež finančná pomoc pre Libanon, Sýriu a Jordánsko vo výške 2,2 miliardy eur. Peniaze pôjdu tiež na pomoc pre migrantov v daných krajinách. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že plán z dielne exekutívy EÚ bude čoskoro oficiálne schválený.

Podľa interných dokumentov majú spomínané miliardy eur postačiť až do roku 2024, pričom majú byť využité na podporu činností, ktoré budú zahŕňať zvládanie migrácie či ochranu hraníc najmä na východe Turecka.  

Ide v podstate o pokračovanie dohody medzi Ankarou a členskými štátmi Únie z roku 2016, kedy Únia Turecku ponúkla šesť miliárd eur, ako aj ďalšie výhody. Výmenou za to mala Ankara zastavovať migrantov na svojich hraniciach a nevpúšťať ich ďalej do Európy.

Nedostatočné kroky či očakávania?

Na novú verziu plánu reagovala Ankara s tým, že je to cesta pre Európanov k „zaisteniu mieru a bezpečnosti EÚ“. Tamojšie ministerstvo zahraničia však varovalo, že zredukovať spoluprácu pri migrácii len na finančný rozmer nestačí a vyzvalo na širší spoločný postup.

V tomto ohľade by sa podľa Turecka mala preskúmať zmluva z roku 2016 so zámerom, aby sa zohľadnili súčasné potreby a spoločné záujmy. Podľa Ankary nespravila EÚ dostatočné „očakávané a potrebné“ kroky vo vzťahoch s Tureckom.

Konkrétne sa spomína nedostatočné zavedenie „pozitívnej agendy“ v Únii vo vzťahu s Tureckom alebo absencia rozhovorov ohľadom colnej únie. Krajina argumentuje, že splnila svoje záväzky na zníženie napätia v regióne či otvorenia dialógu s Gréckom.

Migranti ako zbraň

Turecko už koncom roku 2019 vyhlásilo, že nemôže prijímať viacej migrantov. Podľa vtedajších odhadov hostilo približne 3,7 milióna prisťahovalcov a utečencov. Ďalší nápor označil tamojší prezident Recep Tayyip Erdogan za neudržateľný, pričom by predstavoval problém „pre všetky európske krajiny, najmä pre Grécko“.

Turecký prezident vtedy vyzval krajiny EÚ na podporu jeho plánu, inak by migrantom otvoril brány do Európy. Podobne využilo Turecko hrozbu migrantov ako politickú zbraň aj v roku 2020, kedy začala Ankara zvážať tisícky migrantov na grécku hranicu.

Turecké jednotky taktiež ostreľovali gréckych pohraničníkov slzným plynom, pričom údajne pomáhali tisícom nelegálnych migrantov prekročiť hranicu do Európy. Grécke úrady vtedy hlásili, že zastavili desaťtisíce nelegálnych prisťahovalcov a len pár stovkám sa podarilo zdolať štátne hranice.