Prvá z chválových nocí s projektom Godzone sa konala dvakrát

„Worship Night“ sa pre mňa začala už oveľa skôr – minimálne v ten deň 25. júna 2021. Ráno mi budík zazvonil o 5:50 spolu s cinknutím esemesky „čakám dole“. Komunikačný šum spôsobil moje malé meškanie, ktoré mohlo všetko uviesť do stresu, ale na cestách míňajúc ostatných členov nášho tímu som sa v myšlienkach modlila, aby v našej slabosti a neschopnosti či čomkoľvek, čo sa nepodarí podľa našich predstáv, si Boh zariadil dnes veci tak, ako si to predstavuje on. Dnes predsa nemá ísť o nás. 

Po 200-kilometrovej jazde celý Godzone tím dorazil do Prešovského amfiteátra a spolu s dobrovoľníkmi sa stretol v spoločných modlitbách a na organizačnej porade za pódiom. Piekli sme sa na poludňajšom slnku, no tím pracoval ako malé mravenisko. Každý vedel, čo má robiť, a tak po niekoľkých hodinách bolo všetko pripravené. Keď odbilo 16:30, stage bol postavený, Godzone shop otvorený (krivkajúc s takmer odfúknutou strechou, ale predsa), registrácia pripravená, „welcome tím“ nažhavený, modlitebníci upriamení. Amfiteáter si priam pýtal naplniť sa. Celý. No pravidlá sú pravidlá, a tak vtedy už len stačilo otvoriť brány pre prvých 500 uctievačov a stretnutie usporiadané z jediného dôvodu, jedine na oslavu Boha a pre nič iné, sa mohlo začať.

Pri vstupe po registrácii účastníkov vítal „welcome tím“ a ľudia boli nadšení, že sa konečne niečo deje. Nadšení zo stretnutia priateľov, z toho niečoho konečne príjemne ľudského: rozhovorov a nadšených pozdravov, pripravení opäť zažiť rozmer spoločnej modlitby chvál, v hĺbke aj tanci a jasote.

Účastníci označení náramkom udalosti, vybavení Godzone magazínom hneď v úvode, v malom parku narazili na možnosť spovednej služby, stánok kaviarne Dolinka a stan Godzone shopu, obchodu s kresťanským oblečením. Vstup na podujatie bol zdarma, ale registrácia bola vzhľadom na pandemické opatrenia nutná vopred. Niektorí z potenciálnych účastníkov svoje miesta neobsadili, takže (na dnešné pomery) veľká udalosť v centre Prešova „vcucla“ i niekoľko okoloidúcich a miestnych psíčkarov. 

Žiadne veľké otvorenie, kvetnaté frázy. Jednoducho „vhupnutie“ do modlitby chvál jednou z najjednoduchších a najstarších piesní. „Túžim sa vrátiť do srdca chvály“. I keď o 16:30 z Worship Nights ostalo len „worship“, predsa len ostalo to podstatné.

“Je ľudské, že hrešíme, ale našou zbraňou je aj v tejto oblasti chvála,” hovoril otec redemptorista Jozef Mihok pokračujúc: “Opakom hriechu nie je čnosť, je to chvála. Znamená to, že keď mám hriech, chválou sa očisťujem, pretože v tej chvíli už nehľadím na seba, ale hľadím na Boha. Vtedy odchádza pýcha a hriech nemá priestor v mojom živote. Do chvály vstupujeme v pokore, pretože chvála nie je o nás, je o Bohu.“

Po roku schovávania sa vo vlastných bytoch a domoch sa ľudia stretli vo chvále naživo. Sedeli, stáli, niektorí postávajúc v tieňoch okolitých stromov, no predsa rozhodnutí zotrvať v modlitbe „viac pre to, že Boh je, než za to, čo robí“. Modlitbu chvál viedli najmä Julo Slovák spolu s kapelou ESPÉ a Martinom Mitrom v tandeme s manželmi Zubajovcami. Na pódiu sa ukázal aj mladý rapper Augustín, ktorý svojou tvorbou dokazuje, že aj rap je spôsob, akým sa dá šíriť evanjelium a Bohu spievať chvály.

Nebolo to vystúpenie ani koncert. Žiadne veľké svetlá ani projekcie, jednoducho len piesne, ktoré oslavovali veľkosť Boha, jeho nekonečnú lásku a obetu spásy. Vylievanie lásky a vďaky. V malom parku v areáli amfiteátra sa ľudia striedali pri kňazoch čakajúcich na lavičkách so spovednou službou a rozhovormi.