Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Cancel culture po slovensky

Hoci Jozef Cíger Hronský žil po roku 1945 v emigrácii, jeho diela komunizmus prežili a čítali sa. Prežije aj progresivizmus?

Foto: autor

Foto: autor

Publikované: 

V posledných dňoch si Denník N a denník Sme zobrali na mušku slovenského spisovateľa Jozefa Cígera Hronského. Pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia v Kremnici, kde spisovateľ dakedy pôsobil, sa otvorila polemika o jeho kontroverznom pôsobení. Hovorí sa o jeho fašistickej orientácii, obidva denníky píšu v nápadnej zhode.

Príležitosťou sú pamätné tabule. Cíger Hronský ich má v Kremnici dve a kritici sa pozastavujú nad tým, že jedna z nich je umiestnená na budove základnej školy, kde kedysi pôsobil. Mala by mať neblahý vplyv na žiakov, lebo sa nej spomína prorežimový správca Matice slovenskej z čias prvej Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945.

Ide o pravdepodobne o prvý skutočný náznak cancel culture na Slovensku. Pôda sa testuje najskôr ako snaha o odstránenie týchto tabúľ, ale v pozadí už cítiť, ako tlie požiadavka, že tento autor a jeho meno sú nežiaduce. Preto problém s tabuľami. A to si už zaslúži krátke zastavenie.

Kľúčový je neprijateľný postoj k povstaniu

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.