Rusi hovoria o morálke, ale vládnuca trieda ju má nízku. Predstavili novú bezpečnostnú stratégiu

Stratégia národnej bezpečnosti Ruskej federácie je zhrnutím ruských národných záujmov, strategických priorít a vnímaných hrozieb. Hoci ide na pohľad o veľmi široký a vágny dokument, táto skutočnosť nijak neznižuje jeho dôležitosť. Od bezpečnostnej stratégie, ktorá je aktualizovaná každých šesť rokov, sa v Rusku v praxi odvíjajú všetky konkrétnejšie doktríny a programy.

Ostrov autarkie v 21. storočí?

Hneď na úvod 44-stranového dokumentu jeho tvorcovia zdôrazňujú, že cieľom Kremľa je "Rusko, ktoré bude schopné viesť samostatnú vnútornú aj vonkajšiu politiku a odolávať snahám o nátlak zvonka". Úspešná realizácia štátnej politiky v oblasti zabezpečenia národnej bezpečnosti umožňuje podľa autorov stratégie "zvyšovanie vnútornej stability, zhromažďovanie ekonomického, politického, vojenského a duchovného potenciálu Ruska, čo je nutným predpokladom na zabezpečenie jeho postavenia ako jedného zo svetových mocenských centier". Dôraz kladie na vzájomnú závislosť medzi schopnosťou štátu brániť sa konvenčným aj nekonvenčným útokom zo zahraničia a stabilným rozvojom spoločnosti a ekonomiky, ktoré Moskve spätne po kruhu umožňujú presadzovať záujmy na medzinárodnej scéne.

Jedným z leitmotívov stratégie je dôraz na posilňovanie autarkie, teda hospodárskej, finančnej a technologickej samostatnosti ruského štátu. Zdôrazňuje nielen potrebu "zvyšovať ekonomickú suverenitu štátu", ale aj "znižovať závislosť od dovozu zahraničných technológií". Tento motív otvorene reflektuje sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko po anexii Krymského polostrova a vypuknutí konfliktu na východnej Ukrajine. "Rusko dokázalo celému svetu svoju ekonomickú odolnosť, keď bolo schopné vzdorovať vonkajším sankčným tlakom," píše sa v dokumente. Z celkového tónu stratégie vyplýva, že Kremeľ neráta so zlepšením vzťahov so Západom a ani so skorým zrušením sankcií, pričom tie začína vnímať ako dlhodobú realitu.