Matej Gašparovič

Už sme si na to aj zvykli: ľudia, ktorých úcta a rešpekt k druhým sa nedá spochybniť, sa často ocitajú medzi nominovanými na cenu Homofób roka. Platí to minimálne pri slovenských biskupoch alebo Anne Záborskej. Aj u mnohých iných nominovaných na toto antiocenenie by ste v celom ich živote nenašli jeden jediný príklad fóbie voči komukoľvek, nieto ešte voči homosexuálom. 

Označiť legitímne politické postoje za nebezpečné šírenie nenávisti a následne ich nositeľov vynášať na pranier verejnou démonizáciou v podobe akejsi anticeny je až príliš zjavný prejav nenávisti k inému názoru a polarizácii spoločnosti. V istých prípadoch aj k politickému extrémizmu. Je úplne namieste očakávať, že ho dokáže rozpoznať aj vášnivý novinársky progresívec, akokoľvek mu jeho oduševnený boj za svetlé zajtrajšky zredukoval používanie kritického rozumu.

Teda, za predpokladu, že mu naozaj prekáža vyvolávanie nenávisti a agresivity, ako o sebe rád demonštruje. Čím hlučnejšie, tým lacnejšie.

Médiá sa rady stavajú do pozície arbitrov slušnosti a obhajcov ľudských práv. V tomto smere podporujú aj rôzne uletené akcie, nielen Homofóba roka, ale najnovšie aj Sexistický kix. Ceny, ktoré až pričasto získavajú normálni ľudia s konvenčnými názormi. Čo má byť na tom akože provokujúce? Nuž práve to: dať za hranicu aj bežné názory, ktoré zastáva väčšina spoločnosti a ktoré sú zdôvodnené tradíciou, rozumom, prípadne kresťanským svetonázorom.