Viete, kto je obľúbeným svätcom pápeža Leva XIV.?

Vtedajší brat Robert Prevost – terajší pápež Lev XIV. – zložil svoje slávnostné (alebo večné) sľuby 29. augusta 1981 a prijal talianskeho mystika za svojho patróna. O niekoľko rokov neskôr jeho bratia z rádu vymenovali otca Prevosta počas riadnej generálnej kapituly v roku 2001 za generálneho priora, čo zopakovali aj v roku 2007.

Prijatie svätca pri skladaní sľubov – nazývaného aj „patrón“ alebo „príhovorca“ – je v niektorých rádoch bežným zvykom. Spočíva vo výbere svätca, ktorého život slúži ako príklad a duchovná pomoc na lepšie prežívanie oddanosti Bohu a plnenie si záväzkov.

Podľa otca Farfana brat Robert Prevost, ktorý pôsobil ako biskup diecézy Chiclayo v rokoch 2015 až 2023, „netušil, že práve v diecéze Chiclayo nájde dedinskú kaplnku zasvätenú práve tomuto svätcovi“. „Keď prišiel ako biskup, dozvedel sa o jej existencii a potom si osvojil zvyk vypýtať si od nej kľúč, vošiel dnu sám a modlil sa tam pred obrazom svätca,“ spomína otec Farfan s dojatím.

Obraz svätého Mikuláša v dedine San Nicolás (o niečo viac ako 2,2 kilometra od mesta Zaña) nielenže svedčí o stáročiach prítomnosti kresťanstva, ale predstavuje aj viditeľný symbol oddanosti, ktorá sprevádza pápeža Leva XIV. ako rehoľníka už od jeho začiatkov.

O obraze svätého Mikuláša z Tolentina v kaplnke otec Farfan povedal, že je najstarší v oblasti Zaña. Podľa reštaurátora, ktorý na ňom pracoval, má viac ako 450 rokov, čo ho priamo spája s príchodom augustiniánov do regiónu v 16. storočí.

Svätý Mikuláš Tolentinský bol augustiniánsky mních, ktorý zasvätil život utešovaniu chorých, kázaniu vlastným príkladom a modlitbám za duše v očistci. Taliansky augustiniánsky svätec sa narodil okolo roku 1245 v obci Sant’Angelo in Pontano, ale jeho meno sa navždy spojilo s Tolentinom, kde žil a slúžil 30 rokov. V mladom veku sa pripojil k augustiniánskej komunite vo svojom meste, kde začal svoju cestu ako novic a študent. Okolo roku 1273 ho vysvätili za kňaza a krátko nato poslali do Tolentina, do mesta, ktoré sa stalo centrom jeho intenzívnej pastoračnej práce.

Mikuláš nevynikal erudíciou ani nezanechal veľké diela, ale bol mužom modlitby, ktorý bol blízky ľuďom, najmä núdznym. Prechádzal chudobnými štvrťami, utešoval chorých a umierajúcich, neúnavne spovedal a vždy sa snažil zmierniť fyzické aj duchovné utrpenie.

Počas života i po smrti v roku 1305 sa mu pripisujú početné zázraky. Je patrónom duší v očistci a ochrancom pred morom, požiarmi a koktaním. Kanonizoval ho pápež Eugen IV. na Turíce v roku 1446. Pre mnohých zostáva vzorom tichej oddanosti, neustálej modlitby a bezhraničnej lásky.

Hlboká oddanosť pápeža Leva XIV. svätému Mikulášovi Tolentinskému odhaľuje nielen jeho augustiniánske korene, ale aj dušu pastiera, ktorý podobne ako svätec z 13. storočia utešuje, modlí sa a pokorne kráča po boku svojho ľudu.

Medzi veriacimi je rozšírená modlitba k svätému Mikulášovi z Tolentina:

Ó, slávny divotvorca a ochranca duší v očistci, svätý Mikuláš Tolentinský! Z celej lásky mojej duše ťa prosím, aby si zasiahol svojím mocným príhovorom v prospech týchto duší a vyprosil im z Božej milosti odpustenie všetkých ich zločinov a trestov, aby po vyjdení z temného väzenia utrpenia mohli ísť a tešiť sa z blaženého pohľadu na Boha v nebi. A mne, svojmu oddanému služobníkovi, vypros, ó, veľký svätý, súcit a vrúcnu lásku k týmto milovaným dušiam. Amen.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.