Na búrskom statku v Gruzínsku

Od konca rasovej segregácie emigroval približne jeden milión bielych Juhoafričanov. Jedna niekdajšia gruzínska vláda pozvala zvlášť juhoafrických farmárov, sú to už roky, aby prišli obhospodarovať gruzínsku pôdu ležiacu ladom. Niektorí z týchto Búrov naozaj prišli a niektorí aj zostali. Ich jazyk – afrikánčina (Afrikaans) je rozšírením holandčiny, ktorou trochu hovorím, a tak som celé roky sníval o poklebetení si s juhoafrickými Búrmi na nejakom juhokaukazskom statku.

A teraz sa mi to splní. Pred sebou mám ešte 14 kilometrov po hrboľatých hlinených poľných cestách, popri opustenej vojenskej základni Červenej armády, popri zemito-hnedých revíroch s vychudnutými kravami a popri starom azerskom roľníkovi na koni, ako z nejakej orientálnej maľby. Predstavoval som si koloniálnu slávu, veď niektorí Juhoafričania skutočne vybudovali v Gruzínsku úspešné agrofarmy, teraz tu však nájdem osadu pre jednu rodinu na samote bez stromov s výhľadom na oceľový kombinát a útočí na mňa sedem psov. Na návšteve je práve nedávno prisťahovaný juhoafrický pastor, ktorý manažuje jednu gruzínsku farmu a tiež sa chce stať roľníkom. „Statok“ týchto Búrov, to sú dva obytné kontajnery, ktoré spája primitívna chatrč, ktorá je rozdelená na dve izby skrinkami z druhej ruky. Sedíme v ich bordelárskej obývačke, ponúkajú mi mandle. Začali s levanduľou, pre neprichádzajúci gruzínsky boom s levanduľovým olejom to teraz skúšajú s mandľami. Niečo píska, buď stepný vietor, alebo ventilátor.

Musím vynechať mená, sú plachí, médií sa boja. Vysvetľujú mi to tým, že jedna gruzínska televízia ich v reportáži inštrumentizovala, prezentovala ich – oproti iným prisťahovalcom – ako žiarivý príklad voči iným prisťahovalcom, ktorí prijali pozvánku gruzínskej vlády v neporovnateľne väčších počtoch – Indovia.

Je zrejmé, že búrska rodina, u ktorej sedím, je chudobná. Ešte ich farma v Južnej Afrike bola len prenajatá, dom tu na Kaukaze postavili spolu za sedemtisíc eur a „4,80 eur stojí jeden mandľový krík!“, zastoná môj hostiteľ, lebo potrebuje 13-tisíc tých kríkov. Bez zadlženia to nepôjde. Búri obvykle vedia veľmi dobre po anglicky, mnoho z nich to ťahá na anglicky hovoriaci Západ, zato taká „Austrália chce päť miliónov dolárov“. Chudobní Búri preto idú do „Zambie, Malawi, Tanzánie, Kambodže, Portugalska, Macedónska“. Alebo do Gruzínska.