Aliancia v zbrojnom prerode. Zvýšenie výdavkov aj nové rozmiestnenie síl

Spojené štáty hlásia takmer úplný súhlas spojencov NATO s cieľom investovať päť percent HDP do obrany, oznámil americký minister obrany Pete Hegseth na stretnutí šéfov rezortov Aliancie v Bruseli.

„Viaceré krajiny už dnes výrazne presahujú hranicu dvoch percent a vidíme takmer úplný konsenzus na päťpercentnom záväzku,“ povedal.

Americká predstava zahŕňa 3,5 percenta výdavkov na „tvrdú“ vojenskú silu a 1,5 percenta na infraštruktúru, čo podľa neho predstavuje „skutočný záväzok“. Zároveň oznámil, že USA revidujú svoje rozmiestnenie síl, aby „odrážalo aktuálne bezpečnostné potreby“.

Odvolal sa pritom na návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý očakáva, že nadchádzajúci samit lídrov Aliancie 24. až 25. júna v holandskom Haagu potvrdí tento výdavkový cieľ. "Chcem, aby tento samit vyvolal rozruch," povedal po stretnutí v Bruseli.

Zároveň potvrdil, že sa ministri dohodli prijať "súbor nových ambicióznych záväzkov", ktorými v nasledujúcich rokoch prispejú k obrane NATO.

Súbor záväzkov podľa neho opisuje, do čoho musia spojenci "v nadchádzajúcich rokoch investovať, aby sa zachovalo silné odstrašenie a obrana" a aby Aliancia udržala v bezpečí svojich obyvateľov.

Dohodu ministrov označil za prvý, avšak dôležitý krok na splnenie týchto cieľov.

Termín na splnenie je zatiaľ neznámy

Na druhej strane španielska ministerka obrany Margarita Roblesová vyhlásila, že Madrid považuje dve percentá za „správny cieľ“, hoci nebude vetovať prípadnú zmenu aliančného štandardu. „Dôležité je, aby si každý štát plnil vlastné záväzky,“ dodala.

Podrobnosti vrátane definície „obranných“ investícií a harmonogramu ostávajú predmetom diskusií. Kým niektoré štáty navrhujú cieľ dosiahnuť do roku 2032, iné, ako napríklad Estónsko či Švédsko, žiadajú ambicióznejší termín – rok 2030.

Nemecko prijme svoj podiel zodpovednosti a navýši počet vojakov Bundeswehru o 60-tisíc mužov, oznámil nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Ako najväčšia európska ekonomika zvyšujeme svoju zodpovednosť,“ povedal novinárom pred samitom.

Témou aj Rusko

Ministri obrany okrem zvyšovania výdavkov konzultovali aj dlhodobejší strategický rámec: ako by NATO reagovalo v prípade útoku zo strany Ruska.

Aliancia totiž podľa Rutteho vágneho vyjadrenia pre médiá zistila masívne nedostatky v kľúčových oblastiach bezpečnosti starého svetadielu – od systémov protivzdušnej obrany a rakiet dlhého dosahu cez zásobovacie trasy a zásoby streliva až po komunikačné systémy.

Podľa Pistoriovho hodnotenia by spolková armáda potrebovala najmenej 250-tisíc vojakov, NATO podľa zdrojov agentúry Reuters údajne požiadalo Berlín o doplnenie siedmich brigád – teda asi 40-tisíc mužov.

Minister zároveň navrhol obnovenie brannej povinnosti, keďže oproti cieľu 203-tisíc vojakov, ktorý Bundeswehr stanovil ešte v roku 2018, ich chýba ešte 20-tisíc.

(reuters, tasr, sab, max)