Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ochrana pre Nepálčanov končí, USA pokračujú v tvrdšej imigračnej línii

Ukončenie dočasného chráneného statusu pre tisíce Nepálčanov, ktorí žili v USA od ničivého zemetrasenia v roku 2015, oznámila vláda Donalda Trumpa.

Podľa ministerky vnútornej bezpečnosti Kristi Noemovej sa Nepál dostatočne zotavil a je schopný prijať svojich občanov späť.

Zhruba sedemtisíc Nepálčanov, ktorí nemajú trvalý pobyt, tak musí do 5. augusta buď zmeniť imigračný status, alebo opustiť krajinu.

Tento krok je súčasťou širšieho plánu Trumpovej administratívy zredukovať počet legálnych i nelegálnych migrantov. Prezident pred návratom do úradu prisľúbil najrozsiahlejšie deportácie v histórii a pokračuje v politike, ktorú načrtol už v prvom prezidentskom období.

Zrušenie statusu pre Nepálčanov nadväzuje na nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré umožnilo zrušenie ochrany aj pre Venezuelčanov. Krajiny ako Haiti či Afganistan môžu byť ďalšie na rade.

(reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu potvrdil, že v Gaze vyzbrojujú klany nepriateľské Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že Tel Aviv v Pásme Gazy „aktivoval miestne palestínske klany“, ktoré zvnútra bojujú proti militantnému hnutiu Hamas.

Vláda ku kroku pristúpila na odporučenie predstaviteľov bezpečnostných zložiek, aby zachránila životy izraelských vojakov. Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako sa objavili domnienky o vyzbrojovaní niektorých skupín Palestínčanov v Gaze Izraelom.

Mnoho palestínskych rodín v Gaze je vyzbrojených a často kontrolujú určité časti územia. Niektoré klany mali pred vojnou i počas nej spory s hnutím Hamas a aktívne proti jeho vláde vystupujú.

Jednu z týchto skupín označovanú aj za kriminálny gang či milíciu vedie Jásir abú Šabáb. Tvrdí, že jeho klan zabezpečuje konvoje s humanitárnou pomocou vstupujúce do Gazy. Niektorí ich však obviňujú z ich rabovania. Abú Šabábova organizácia pôsobí najmä v okolí mesta Rafah v oblasti, ktorá je pod kontrolou izraelskej armády. Hamas minulý týždeň zverejnil video, v ktorom útočil na členov tejto skupiny.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Washington trestá sudcov Medzinárodného trestného súdu sankciami

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalila sankcie na štyroch sudcov Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Ide o odvetu za prípady vojenského tribunálu týkajúce sa údajných vojnových zločinov amerických vojakov v Afganistane a za vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Ako sudcovia ICC sa títo štyria jednotlivci aktívne podieľali na nelegitímnych a nepodložených krokoch ICC zameraných proti Amerike alebo nášmu blízkemu spojencovi Izraelu. ICC je politizovaná a falošne si nárokuje neobmedzenú diskrétnosť pri vyšetrovaní, obžalobe a stíhaní občanov Spojených štátov a našich spojencov,“ uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Súd v reakcii označil sankcie za „jasný pokus o podkopanie nezávislosti medzinárodnej justičnej inštitúcie“. Vyjadril podporu svojim zamestnancom a vyhlásil, že bude pokračovať vo svojej práci.

(reuters)

Minúta  |  

Dánsko sprísňuje pravidlá, burky aj modlitebné miestnostni zmiznú zo škôl

Dánska premiérka Mette Frederiksenová oznámila plán rozšíriť zákaz nosenia islamských odevov zakrývajúcich tvár na ďalšie verejné miesta, vrátane škôl a univerzít.

Taktiež chce zrušiť modlitebné miestnosti vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré podľa nej slúžia ako nástroj sociálnej kontroly.

"Demokracia má prednosť," vyhlásila Frederiksenová s dôvetkom, že každý má právo na vieru, no verejné priestory musia zostať neutrálne.

Zákaz buriek a nikábov v Dánsku platí už od roku 2018, porušenie vedie k pokutám. Nový návrh rozširuje tieto pravidlá o školské a univerzitné priestory.

Premiérka poznamenala, že modlitebné miestnosti môžu posilňovať utláčanie dievčat a narúšať princípy rovnosti a integrácie.

Návrh vyvolal kontroverziu – zatiaľ čo jeho podporovatelia hovoria o podpore integrácie a rovnosti, kritici poukazujú na možné porušenie náboženskej slobody a práv žien. Podľa niektorých ide o diskriminačný krok, ktorý podkopáva slobodu vierovyznania.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Bustu od Donatella poistili v Rakúsku, rezort chce dokázať jej pravosť

Prepravná spoločnosť, ktorá zabezpečila transport busty Cecílie Gonzagy, bola poistená rakúskou poisťovňou. Ako po rokovaní parlamentného výboru pre kultúru uviedol štátny tajomník ministerstva kultúry Tibor Bernaťák, na Slovensku sa takýto poistný produkt nepodarilo získať.

Dielo potrebovali poistiť v súlade s medzinárodnými štandardmi, ktoré sa vzťahujú na vývoz alebo výpožičky kultúrnych artefaktov.

Podľa riaditeľa odboru povolení a dohľadu na rezorte Martina Šugára je poistenie diel ako busta náročné, pretože poisťovne často odmietajú kryť takýto typ majetku. Práve preto sa slovenské úrady obrátili na rakúsky trh.

Ministerstvo tvrdí, že prevoz z Levoče vykonali v súlade so zákonom a bustu momentálne uchovávajú v zabezpečených priestoroch. Priamo v Spišskom múzeu sa prevozu zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva Lukáš Machala za pomoci polície.

Či si verejnosť bude môcť dielo pripisované Donatellovi pozrieť, nie je zrejmé. Čaká ho ešte medzinárodná expertíza pre potvrdenie pôvodu a pravosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hamas nezamietol návrh prímeria z USA, hľadá lepšie podmienky

Šéf Hamasu v Pásme Gazy Chalíl Hajjá vo štvrtok v prednahratom prejave poznamenal, že skupina neodmietla najnovší návrh na prímerie v Gaze.

Návrh predložil osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Hamas požaduje pár zmien a vylepšení.

Nešpecifikoval, aké konkrétne zmeny hnutie požaduje, ani ako blízko sú strany k dosiahnutiu dohody.

Tvrdí, že Hamas je pripravený zapojiť sa do ďalšieho kola diskusií a udržiava aj kontakt s mediátormi. Hajjá zdôraznil, že cieľom je zabezpečiť koniec vojny, ktorá si od začiatku vyžiadala tisíce životov a spôsobila rozsiahle humanitárne škody.

Vyhlásenie Hamasu prichádza v čase zvýšenej diplomatickej aktivity, v ktorej sa angažujú Spojené štáty, Egypt a Katar, aby sprostredkovali dohodu medzi Izraelom a Hamasom. Výsledok rokovaní môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu a mierové úsilie v regióne.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.