„Mužská boxerka“ z olympiády je predsa len muž. Keď feministi obhajujú mlátenie žien

Asi málokto z nás niekedy zabudne na tie šokujúce výjavy z ostatnej letnej olympiády, keď chlapské stvorenie v ringu surovo mlátilo ženy, aby sme následne s otvorenými ústami sledovali, ako to hrdé feministické médiá obhajovali ako pokrok. 

Téma „mužských boxeriek“ v ženskom ringu najsilnejšie zarezonovala po tom, ako alžírsky reprezentant Imán Chalíf „zvíťazil“ za 46 sekúnd nad talianskou reprezentantkou Angelou Cariniovou. Presnejšie, plačúca boxerka sa radšej rozhodla zo zápasu utiecť, keď jej bolo jasné, že neférový zápas ju môže vážne ohroziť na zdraví.

Kontroverzia dostala po roku svoju príznačnú bodku. Uniknutá lekárska správa potvrdila, že mužský víťaz ženského boxu na ostatnej letnej olympiáde Imán Chalíf, pri ktorom jeho ženské súperky predčasne odchádzali po zápase z ringu nepekne doriadené, má mužské chromozómy XY. Indické laboratórium, ktoré testy vykonalo, je akreditované európskymi aj americkými inštitúciami, zástancom vedy bol vyrazený tromf z rúk. 

Sektárska zaslepenosť

Medzi nami sú naozaj ľudia, ktorí sa rodia s nejasným pohlavím a nazývajú sa intersexuáli, kedysi sa im hovorilo hermafroditi. Je ich malé promile, no vo vrcholovom športe by ste kedysi povedali, že toho bude viac – presadzujú sa totiž ľahko, keďže od mládežníckych kategórií práve tento typ žien všetko vyhráva. Chalíf je tento prípad. Biologický muž, ktorý sa však narodil bez mužských pohlavných orgánov, preto mu bol pri narodení pridelený status ženy.

Kým sa táto téma riešila medicínsky, nie ideologicky, mala jednoduché rozuzlenie. Ak má niekto XY chromozómy, nemôže zápasiť so ženami a už vôbec nie v športoch, v ktorých sa športovci tvrdo udierajú do hlavy.

Kľúčový argument LGBTI prostredia, ktorým sa snažilo obhájiť mlátenie žien faktickými mužmi v boxerskom ringu, spočíval v tom, že sa Chalíf narodil ako žena, má ženské pohlavné orgány a nepodstúpil žiadnu zmenu tela, pričom sa aj osobne identifikuje ako žena. Príroda vraj nie je binárna a o nikom sa nesmie povedať, že je biologický muž alebo „nežena“ len preto, že má XY chromozóm. Ide vraj o neprípustné „zjednodušenie“. Ak niekto Chalífa nazýva mužom, vraj si nestihol všimnúť, že „sa mení svet“. Pokrok je dnes inde, nezostaňte v minulosti, znel odkaz pre tých, ktorí ľahko podliehajú progresívnym dezinformáciám.  

V skutočnosti sú však oni tými, ktorí sa vrátili do hlbokej minulosti, keď sa tento fenomén „mužatiek“ – s prstom v nose valcujúcich súperky v ženskom športe a dominantne víťaziacich – začal považovať za problém a v záujme ochrany ženského športu sa musel riešiť.

Kým sa tejto záležitosti nechopila ideológia, riešenie bolo veľmi jednoduché. Nerozhoduje to, na akej škále pohlavnosti sa nachádzate podľa psychologicko-kultúrno-politických meradiel, ale iba jediný aspekt, na ktorom záleží, keď bojujete v ringu – a to sú práve tie chromozómy. Angele a jej nosu môže byť jedno, či ju umlátil chlap alebo chlapská konštrukcia zvaná intersex či nejakým iným čudným slovom.   

Celé desaťročia sa zdalo, že by to tak aj mohlo zostať. Až kým sa toho nechytila moderná ideológia, ktorá si tento problém osedlala. Progresívne prostredie sa chopilo toho faktu, že ľudia ako Chalíf naozaj existujú a nie je to s nimi vôbec jednoduché. Bez akéhokoľvek vlastného zavinenia majú totiž celoživotne objektívny problém s určením pohlavia.

LGBTI dezinfoprostredie doteraz Chalífa označovalo za bytosť, ktorá môže legitímne reprezentovať ženy, nad vážnymi okolnosťami si však hlavu nelámali. Fanatická ideologická zaslepenosť LGBTI sekty to však už dnes nedokáže rozlišovať. Žena a jej bezpečie pre nich neznamená nič v porovnaní s tým, čo nazývajú pokrok.

Hľaďte, svet sa mení

Denník N Chalífa zaradil do rubriky „najsilnejších momentov olympiády“, pričom z kontextu ostatných momentov vyplýva, že slovo najsilnejšie myslel ako najúžasnejšie. Chalífovo mlátenie ako „jeden z najsilnejších príbehov športového roka“ a celú kontroverziu okolo neho označil za produkt dezinfoscény. Tento pozoruhodný beh pokroku uviedol arogantným medzititulkom „Svet sa mení, nevšimli ste si to?“.

To aby všetci mali jasno, na ktorú stranu sa treba prikloniť, ak nechcete byť spiatočníkom.

Nejde o žiadnu trans ani „neženu“, preto bol zápas podľa nich férový. Tvrdenia svetovej boxerskej asociácie, ktorá Chalífa predtým vyradila zo ženských súťaží pre jeho XY chromozómy, označili za ruský hoax – a to vraj bez dôkazov. Dnes už dôkazy nechýbajú.

Kým celý svet zostal šokovaný, že takýmto boxerom bolo umožnené súťažiť so ženami, pokrokovo-ideologické dezinfoweby sa poponáhľali každého príčetného človeka, ktorý si dovolil byť z tohto fenoménu zdesený, onálepkovať ako dezinformátora. Čiže v modernom jazyku – za netvora nehodného verejnej existencie.  

Pravdaže, nešlo vraj len tak o hocijaké „dezinformácie“. Medzinárodný olympijský výbor doteraz testy spochybňoval ako „súčasť ruskej dezinformačnej kampane“. Keď už nedokážete obhájiť svoje stanovisko – napríklad preto, lebo je nepríčetné –, označte za zdroj svojej oponentúry Putina a už nič obhajovať nemusíte. Vyhrali ste formou k. o., prípadne kontumačne, ani ste nemuseli vstúpiť do ringu.

Obete dezinfoscény podľa nich vraj nerozumejú prírode. Keď sa pozeráte, ako v ringu chlap mláti ženu, ktorá napriek mnohým zápasom na profesionálnej úrovni ešte nikdy nečelila podobnej rane a následne s plačom odíde, mali by ste sa snažiť rozumieť prírode a z toho obrazu byť nadšený. Nadšený pokrokom ľudských práv!

Existencia ženského športu má svoj zmysel a je správne ju ochrániť. Ideálne, ak by sme sa vrátili do normálnych čias, keď sa nemuselo diskrétne pripomínať, aký obrovský rozdiel je vo fyziologických parametroch mužov a žien.

Fyzická stránka telesnej konštrukcie, o ktorú v športe ide, je identifikovaná jednoznačne, a to bez ohľadu na iné poruchy alebo to, v akom pohlaví sa daný jedinec „cíti byť“.

Ak chceme ochrániť ženský šport a rovnosť žien, ktorá s ním súvisí, pokusy progresívcov zneužiť túto tému na svoje politicko-ideologické ciele by mali zostať márne.  

Ostatne, táto téma ani nie je hodná športu. Intersexuáli (hermafroditi) síce naozaj existujú, ale ako medicínska, a nie ideologická kategória, ktorú si LGBTI sekta používa podľa ľubovôle.

Napríklad aj na to, aby si údajne feministické médiá, ktoré urputne „bojujú“ proti násiliu na ženách, použili raritnú anomáliu Chalífa na obhájenie toho, prečo môžu v športe faktickí muži mlátiť ženy.