Technologickí giganti sa obracajú na jadro
Aj ďalšie technologické veľmoci nasledujú tento trend. Napríklad spoločnosť Microsoft údajne uzavrela zmluvu so spoločnosťou Constellation na opätovné spustenie odstaveného reaktora elektrárne Three Mile Island v Pennsylvánii, ktorý má taktiež slúžiť na napájanie infraštruktúry pre umelú inteligenciu.
Google a Amazon výrazne investujú do jadrových startupov a prevádzkovatelia dátových centier skúmajú malé modulárne reaktory (SMR) ako dlhodobé riešenie rozširovania kapacít. Odvetvie, ktoré bolo kedysi považované za stagnujúce, zažíva nečakanú renesanciu, ktorú viac ovplyvňujú obrovské nároky na výpočtový výkon ako klimatická politika.
Táto renesancia sa neobmedzuje len na Spojené štáty. Celosvetovo je vo výstavbe viac ako 60 reaktorov, pričom lídrom expanzie je Čína. Podľa Svetovej jadrovej asociácie (WNA) plánuje Čína do roku 2035 viac ako zdvojnásobiť svoju jadrovú kapacitu s cieľom dosiahnuť 150 gigawattov. Do nových alebo znovu spustených jadrových programov investujú aj krajiny ako India, Spojené arabské emiráty a dokonca aj Japonsko.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) odhaduje, že za priaznivého scenára by sa celosvetová jadrová kapacita mohla do roku 2050 zdvojnásobiť. Za týmto rastom stoja snahy o dekarbonizáciu, ale aj rastúci dopyt po stabilnej energii. Hoci sa motivácie v jednotlivých krajinách líšia, spojenie klimatických cieľov, spoľahlivosti energetických sietí a digitalizácie vrátilo jadrovej energii jej kľúčový strategický význam.
Európska dilema v oblasti dát
Aj Európa v súčasnosti zažíva prudký nárast dopytu. Rozmach generatívnej AI a veľkých cloudových služieb priniesol množstvo nových projektov. Spojené kráľovstvo nedávno schválilo výstavbu zariadenia DC01UK v Hertfordshire, ktoré sa má stať najväčším európskym dátovým centrom pre umelú inteligenciu a cloud. Taliansko s podporou Spojených arabských emirátov plánuje projekt Colosseum – dátové centrum v hodnote jednej miliardy eur postavené na technológií od Nvidie. Vo Francúzsku sa spoločnosti Nvidia a MGX zaviazali vybudovať rozsiahly komplex pre vývoj AI. V Nemecku prevádzkuje Aleph Alpha centrum Alpha ONE, ktoré je najvýkonnejším komerčným dátovým centrom pre umelú inteligenciu v Európe.
Ekonomické podmienky, v ktorých musia tieto európske zariadenia fungovať, sú však výrazne odlišné. V druhej polovici roka 2024 sa priemerná cena elektriny v EÚ pohybovala okolo 0,29 eura za kilowatthodinu, zatiaľ čo v USA to bolo v priemere 0,15 eura za kilowatthodinu. V Nemecku sa cena elektriny vyšplhala na 0,39 eura za kilowatthodinu, v Taliansku na 0,31 eura. Obe európske krajiny odstavili jadrové elektrárne a vo veľkej miere závisia od obnoviteľných zdrojov, ktoré dopĺňajú dovozom plynu. Vo Francúzsku, ktoré si zachovalo silnú sieť jadrových elektrární, patria priemyselné ceny elektriny k najnižším v celej Európskej únii.
Nemecko odchádza, Taliansko zvažuje návrat
Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ, prijalo obnoviteľné zdroje s ideologickým nadšením. Po odstavení jadrových elektrární v roku 2023 však čelí narastajúcej nestabilite elektrickej siete a rastúcej závislosti od uhlia a dovozu energie. Zostáva otázne, či takýto systém dokáže spoľahlivo podporiť energeticky náročnú infraštruktúru umelej inteligencie.
Taliansko zrejme prehodnocuje svoj postoj. Premiérka Giorgia Meloniová dala najavo, že je otvorená návratu k jadrovej energetike, a vláda momentálne prehodnocuje národnú energetickú stratégiu. V roku 2024 vláda zriadila odbornú skupinu, ktorá sa venuje moderným typom jadrových reaktorov, a verejná diskusia o malých modulárnych reaktoroch získava čoraz väčšiu pozornosť.
Ambície na oboch stranách Atlantiku sú podobné: stať sa lídrom v oblasti AI, či už vo výskume, alebo v jej komerčnom využití. Základné podmienky sú však odlišné. Spojené štáty nielenže podporili vznik softvérových lídrov, ako je OpenAI a Anthropic, ale zároveň majú výhodu v podobe lacnej a stabilnej dodávky elektrickej energie. Naopak, Európa sa nachádza na energetickej križovatke. Aj keby sa jej podarilo zladiť všetky regulačné a finančné podmienky, nedostatok dostupnej energie zostáva zásadnou prekážkou.
Ak Európa nebude mať jasnú stratégiu, ako rastúci dopyt po elektrine pokryť bezuhlíkovými a spoľahlivými zdrojmi energie, mnohé z jej ambicióznych digitálnych cieľov môžu zostať nedosiahnuteľné. Súboj o dominanciu v oblasti AI medzi Európou a Amerikou sa totiž nerozhodne len v laboratóriách a na rokovaniach, ale predovšetkým v elektrárňach.
Text bol pôvodne publikovaný na webe Statement.com. Vychádza so súhlasom redakcie.
