Veľké zmeny v Slovenskej pošte sa dotknú najmä vidieka. Viaceré pobočky skončia

Slovenská pošta očakáva, že počet jej vlastných pobočiek do roku 2028 klesne zo súčasných 1 365 zhruba na 400 a tisícku pobočiek budú prevádzkovať samosprávy a podnikatelia.

K razantnejším zmenám sa odhodlala po viacerých opatreniach z minulosti, ktoré nepriniesli očakávaný ekonomický efekt. Napriek pravidelnému znižovaniu počtu pobočiek a zamestnancov, či rastu cien služieb, hospodári stále so stratou.

Rôzne názory na reorganizáciu, výhrady k cenám

Štandard oslovil ľudí pred bratislavskou hlavnou poštou na Námestí SNP s otázkou, čo hovoria na chystané zmeny a poštové služby.

„Myslím si, že je to dobré. Je veľmi veľa pobočiek,“ povedal k obmedzovaniu pobočiek Michal. „Je možnosť hocičo poslať cez balíkomaty a sú rôzne spôsoby, ako si môžem niečo vyzdvihnúť a takisto môžem ísť podať zásielku,“ dodal.

Na poštu často nechodí, využíva skôr digitálne služby. „Potreboval som niečo urgentne poslať pracovne, ale inak ich nepoužívam. Všetko som si dopredu vytlačil, takže to trvalo desať sekúnd,“ vysvetlil.

Pani Zuzana z Dubovej pri Modre upozornila, že nemajú vlastnú poštárku, ktorá by v obci roznášala poštu. Nevie si celkom predstaviť, že by pošta prešla pod obecné úrady. „Majú stránkové dni, otváracia doba je taká, aká je,“ poznamenala s tým, že prenájom priestoru sa zase odzrkadlí na cenách služieb.

Ak potrebuje čokoľvek vybaviť, tak využije kuriéra, služby vo väčšom meste, či na bratislavskej pošte číslo jedna. „Tu na hlavnej pošte som spokojná, ale s cenami nie som spokojná,“ poukázala Zuzana na to, že poštové služby od začiatku roka opäť stúpli.

„Využívam to minimálne, ale zdraženie ma vždy prekvapí. Chcela som poslať zásielku väčšieho rozmeru s hrúbkou nad tri centimetre. O euro zdražiť službu už je dosť,“ uzavrela obyvateľka Dubovej.

Dôchodcovia sú zvyknutí chodiť na poštu

Dôchodca Matúš z Bratislavy sa k plánovaným zmenám v poštových pobočkách nevedel vyjadriť. „Toto sa určite nezruší. Chodím si po dôchodok, idem si zaplatiť šeky,“ povedal pred hlavnou poštou. Zvyšovanie poplatkov si nevšimol, ale pošta podľa neho tak musí reagovať na aktuálnu situáciu.

Pani Marta si myslí, že plánované zmeny pre starších ľudí nie sú až také dobré. „Nevedia všetci používať moderné prostriedky, sú naučení chodiť na poštu po dôchodok,“ zareagovala.

Nárast cien sa jej tiež nepáči, no vie, že aj poštári musia nejako prežiť pri zvyšovaní nákladov. „Musia ešte fungovať, lebo veľa ľudí od nich závisí. Ale čo sa dá cez mobil poslať, tak posielam,“ podotkla s tým, že dôchodok dostáva do banky.

Posťažovala sa na otváranie balíkov v bratislavskom Novom Meste, ktoré dostáva zo zahraničia. „Asi pätnásť balíkov som mala otvorených. Nič som nevyriešila ani v Banskej Bystrici,“ dodala dôchodkyňa.

Dostupnejšie služby, jednotné otváracie hodiny

Slovenská pošta, ktorá má sídlo v Banskej Bystrici, uviedla, že cieľom transformácie je ozdraviť spoločnosť, zvýšiť dostupnosť služieb a efektivitu ich poskytovania v mestách aj v obciach. Služby majú byť modernejšie, aby reflektovali dnešné potreby klientov s ohľadom na využívanie digitálnych alternatív.

„Všetky služby budú občanom počas transformácie, aj po jej skončení, zabezpečené v plnom rozsahu. Doručovanie poštovými doručovateľmi na dennej báze zostáva tiež bez zmeny. Väčšina poštových služieb, ktoré občania najčastejšie využívajú, k nim prichádza priamo do domácností práve prostredníctvom listového doručovateľa,“ vymenovala Peterová s tým, že doručovanie balíkov aj naďalej zabezpečuje kuriér.

Zmeny majú zároveň posilniť finančnú pozíciu spoločnosti, aby dokázala byť stabilným zamestnávateľom aj o niekoľko rokov. 

Bude o prevádzku vidieckych pobočiek záujem?

Otázne zostáva, či budú mať možní partneri Slovenskej pošty o najmenej využívané vidiecke pobočky vo forme franšíz dostatočný záujem. To majú ukázať plánované rokovania. „Príklady z okolitých krajín ukazujú, že franšízový model prevádzkovania pôšt v menších obciach je udržateľný a prospešný pre všetkých – pre občanov, obec aj pre poštu,“ priblížila Peterová.

Tento model už podľa nej úspešne funguje v okolitých krajinách. V Rakúsku viac ako 70 percent poštových pobočiek prevádzkujú franšízoví partneri, v Nemecku takmer všetky a franšízy pribúdajú aj v Česku, kde ich je viac ako tisíc.

„Vďaka partnerstvám so samosprávami a podnikateľmi dokážeme vytvoriť ešte viac miest, kde si ľudia vybavia svoje poštové záležitosti. Pošta bude flexibilnejšia, dostupnejšia a lepšie prispôsobená skutočným potrebám občanov – od klasických služieb až po digitálne riešenia,“ podotkla Peterová.

Franšízový model má zmodernizovať prevádzku

Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenskej pošty Vladislav Kupka informoval, že transformácia neznamená hromadné zatváranie pobočiek, ani hromadné prepúšťanie. „Je to zmena starého, dnes už nefunkčného a extrémne nákladného modelu pošty na nový, ktorý bude bližšie k ľuďom a konečne začne vytvárať zisk,“ vyjadril sa.

Cieľom pošty je udržať rovnaký počet pobočiek, avšak časť z nich transformovať a prevádzkovať prostredníctvom franšíz. „Zároveň budeme rozširovať počet alternatívnych poštových bodov, napríklad aj cez samoobslužné boxy, aby mali zákazníci služby dostupné 24 hodín denne,“ dodal Kupka.

Všetky opatrenia v rámci transformácie majú do roku 2028 zabezpečiť Slovenskej pošte ziskovosť a následne finančnú udržateľnosť na ďalšie obdobie.

Franšízový model podľa pošty predstavuje moderný spôsob ako udržať, rozšíriť a zmodernizovať jej fungovanie. Riaditeľka obchodu a podpredsedníčka predstavenstva Slovenskej pošty Melinda Burdanová informovala, že so samosprávami budú zdieľať náklady na ich prevádzku a rovnako tak aj príjmy z poskytovania poštových služieb, z čoho bude profitovať obec aj jej obyvatelia.

Zámerom tiež je, aby boli služby štátu dostupné na každej jednej pošte už do konca tohto roka. „Dnes ich ponúkame len na 580 miestach. Postupne ich plánujeme rozšíriť o ďalšie, aby sa z pošty stalo najdostupnejšie klientske centrum na Slovensku,“ dodala Burdanová.

Počet zamestnancov bude klesať

Slovenská pošta má v súčasnosti takmer 10-tisíc zamestnancov. Do roku 2028 sa ich počet zníži na sedem- až osemtisíc. Podľa firmy to nebude v dôsledku hromadného prepúšťania, na čo nie je dôvod.

„Už dnes nám chýbajú ľudia najmä v oblasti logistiky. Počítame s prirodzeným odchodom zamestnancov - do piatich rokov budeme mať v dôchodkovom veku viac ako tisíc ľudí,“ konkretizovala hovorkyňa. Zamestnanosť ovplyvní aj prirodzená fluktuácia. 

Transformácia má priniesť aj nové príležitosti - balíkový segment, logistika a doručovanie budú rásť. „Zamestnanci z pobočiek, ktorých činnosť bude ukončená, dostanú možnosť prejsť na nástupnícke pobočky, kde bude posilnená prevádzka, alebo im bude ponúknutá iná pracovná pozícia,“ priblížila Peterová.

Dlhodobo nepriaznivá ekonomická situácia

Slovenská pošta vlani prehĺbila stratu po zdanení na viac ako 12 miliónov eur oproti 5,5 milióna eur v roku 2023. Išlo o najvyššiu stratu od roku 2020, kedy dosiahla 16 miliónov eur. V roku 2024 spoločnosť pôvodne predpokladala nepriaznivý hospodársky výsledok takmer 15 miliónov eur.

V nasledujúcich troch rokoch strata klesala, ale v minulom roku vrástla. V tomto roku pošta plánuje stratu takmer 24,5 milióna eura pred zdanením.

Spoločnosť mala ku koncu roka 2024 majetok v hodnote vyše 408 miliónov eur, čo bolo medziročne menej skoro o 600-tisíc eur, respektíve o 0,15 percenta. Vlastné imanie v objeme nad 178 miliónov eur kleslo o 11,3 milióna eur, teda o šesť percent. Záväzky pošty za 230 miliónov eur vzrástli o takmer päť percent, čiže o 10,7 milióna eura.

Ministerstvo dopravy ako akcionár Slovenskej pošty pripomenulo, že spoločnosť je v nepriaznivej ekonomickej situácii dlhodobo, čo je spôsobené viacerými faktormi. „Hlavným dôvodom je extrémne rozsiahla sieť pobočiek, pričom mnohé z nich si nedokážu ani zďaleka zarobiť na náklady,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Záujem o klasické poštové služby navyše dlhodobo upadá, pričom personálne a prevádzkové náklady narastajú. „V neposlednom rade treba spomenúť, že pošta pôsobí na vysoko konkurenčnom trhu a na rozdiel od svojej konkurencie musí zo zákona poskytovať aj služby, ktoré nemajú potenciál byť ziskové,“ ozrejmila rezortná hovorkyňa.

Veľký výpadok podaja, rast osobných nákladov

Slovenská pošta spresnila, že negatívne vplýva na výsledok hospodárenia aj nevyhnutnosť investícií do modernizácie. „Medziročné zvýšenie straty bolo na strane výnosov ovplyvnené predovšetkým výrazným výpadkom podaja, vplyvom elektronizácie. Prechod z listovej komunikácie na elektronickú komunikáciu je výrazným dlhodobým trendom v celej Európe,“ vysvetlila Peterová.

Na strane nákladov stratu medziročne ovplyvnil hlavne rast osobných nákladov, najmä v súvislosti s rastom miezd, ktoré tvoria až 59 percent všetkých nákladov pošty.

Náklady na prevádzku a personál od roku 2018 stúpli o 24 percent, listové zásielky od roku 2010 klesli o takmer 70 percent a návštevnosť pobočiek sa za uplynulých päť rokov znížila o viac ako 30 percent.

„Slovenská pošta má najhustejšiu sieť pôšt v porovnaní s okolitými krajinami. Aktuálne ich je 1 365, z toho povinných iba 847 a stratových viac ako tisíc,“ upozornila Peterová. „Výsledkom je hustá, drahá a neefektívna sieť, čo má negatívny vplyv na hospodársky výsledok, celkovú spokojnosť zákazníkov, ale aj na mzdy zamestnancov, ktoré stále zaostávajú za priemernými mzdami v hospodárstve SR,“ doplnila.

„Treba si tiež uvedomiť, že Slovenská pošta je akciová spoločnosť a jediný akcionár a vlastník je ministerstvo dopravy. Spadá teda pod štát, musí však konať ako každý iný podnikateľský subjekt s cieľom dosahovať zisk,“ pripomenula Peterová.

Aj keď akcionárom pošty je štát, finančne jej pomôcť nemôže. „Akákoľvek injekcia v podobe zvyšovania imania či úveru by totiž bola nepovolená štátna pomoc,“ poznamenala hovorkyňa pošty.

Bankrot nehrozí, na privatizáciu nie je dôvod

Pošta s ministerstvom dopravy pripravované opatrenia dlhodobo komunikuje. „Majú našu podporu a dôveru. Sme presvedčení, že vďaka plánovanej transformácii a viacerým ďalším projektom, ktoré pošta spúšťa, alebo by chcela spustiť, nie je hrozba bankrotu reálna,“ uviedla Poláčiková.

Ministerstvo dopravy verí, že Slovenská pošta má po realizácii pripravených opatrení potenciál fungovať ako moderná a efektívne hospodáriaca inštitúcia. Na prípadnú privatizáciu pošty, či vstup investora alebo rozdelenie spoločnosti preto podľa ministerstva v tejto situácii nie je dôvod.

Slovenská pošta má aktuálne aj 242 BalíkoBoxov, čiže balíkových terminálov. Ich počet zvýši na 250 a do konca roka by sieť mala rozšíriť o samoobslužné zariadenia partnerskej spoločnosti. Okrem toho má v súčasnosti aj 233 výdajných miest, tzv. PoštaPointov.

Proces transformácie stojí na troch pilieroch - na optimalizácii siete, zefektívňovaní procesov a investíciách do technológií a inovácií. „V rámci druhého a tretieho piliera Slovenská pošta plánuje rozširovať svoje služby, posilniť a modernizovať infraštruktúru. Vysoká hustota kamenných pobočiek už nezodpovedá aktuálnym potrebám zákazníkov, ktorí čoraz viac využívajú digitálne a samoobslužné riešenia,“ dodala Peterová.

Prioritou je preto rozšírenie BalíkoBoxov, najmä cez partnerskú sieť. V súčasnosti má Slovenská pošta vyše 1 900 poštových bodov v pobočkách, PoštaPointoch a BalíkoBoxoch. Do roku 2028 ich chce mať 2 250, vrátane alternatívnych poštových bodov, ktoré klientom umožnia využívať služby pošty flexibilne.