Odkryté vzácnosti kostolov zasvätených Duchu Svätému

Významné zmeny sa kostola dotkli v druhej polovici 14. storočia, keď dostala loď murovanú klenbu podopretú centrálnym pilierom, čím vzniklo dvojlodie. Interiér v tomto období dostal hodnotnú freskovú výzdobu, ktorú doplnili a sčasti prekryli o storočie neskôr.

K patrocíniu sa vzťahuje nezvyčajná freska Svätej Trojice na klenbe presbytéria, kde ju umelec symbolicky zobrazil ako jedno telo s troma hlavami v podobe Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Takéto stvárnenie troch Božských osôb bolo zakázané Tridentským koncilom v 16. storočí.

V druhej polovici 17. storočia sa realizovala baroková prestavba chrámu, počas ktorej zatreli gotické fresky. V tomto období pribudol do interiéru v súlade so zasvätením nový hlavný Oltár Zoslania Svätého Ducha vytvorený v roku 1656 a štýlovo ešte ovplyvnený doznievajúcou gotikou.

Historicko-umelecká hodnota kostolíka bola identifikovaná už veľmi skoro. Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu o sedem rokov neskôr. V roku 1884 sa dokonca v interiéri uskutočnil aj archeologický výskum, zrejme vôbec prvý zdokladovaný svojho druhu na území Slovenska.
Neveľký chrám patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky gotického obdobia nielen spišského regiónu, ale aj celého Slovenska. Pred niekoľkými rokmi bolo ukončené reštaurovanie vzácnych fresiek, ktoré sú prístupné aj pre návštevníkov.

Stratená minulosť – Moldava nad Bodvou

Jeden z najreprezentatívnejších kostolov zasvätených Svätému Duchu na našom území z čias stredoveku stál v Moldave nad Bodvou. Pôvodne trojloďová stavba vznikla pod vplyvom stavebnej huty pracujúcej na Dóme sv. Alžbety v nie tak vzdialených Košiciach.

Moldava nad Bodvou patrí medzi starobylé sídla niekdajšieho kráľovského panstva s centrom v Turni nad Bodvou. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255 a prvý kostol tu zrejme tiež postavili už v 13. storočí. Tunajšia farnosť sa spomína v roku 1329 a je uvedená aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Patrocínium Svätého Ducha je doložené k roku 1397.

Dnešný kostol postavili na mieste staršej stavby v priebehu 15. storočia ako veľkoryso riešené trojlodie ukončené troma polygonálnymi svätyňami. Jedinečnosť pôdorysu stavby spočívala v tom, že bočné svätyne boli umiestnené šikmo, diagonálne, podobne ako je to v prípade bočných svätýň spomínaného košického dómu. Žiaľ, v Moldave padli za obeť neskorším prestavbám a dnes je zachované len polygonálne ukončenie južnej z nich.

Do stredovekej podoby chrámu významne zasiahla rozsiahla prestavba po požiari v roku 1794. V rámci nej z veľkej časti nahradili gotické trojlodie novou loďou s vnútorným pôdorysom kríža s krátkymi ramenami v barokovo-klasicistickom štýle. Za obeť jej padla okrem iného aj bočná svätyňa na severnej strane a sčasti aj tá južná. V dobovom duchu bola upravená aj západná veža.

Z gotického obdobia sa zachovalo hlavné presbytérium zaklenuté rebrovými klenbami a s rozmernými oknami zdobenými kamennými kružbami. Jasným odkazom na košickú dielňu je aj prepracovaný južný portál do lode.
Zasvätenie Svätému Duchu pripomína hlavný oltár v pseudogotickom štýle z roku 1896 s centrálnym výjavom v podobe reliéfu Panny Márie a jedenástich apoštolov, nad ktorými sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice.

Významným odkazom na patrocínium farského kostola je tiež erb mesta vytvorený na základe pečatidla doloženého k roku 1603. Jeho ústredným motívom bola holubica, ktorú dnes v modrom poli erbu ešte po stranách dopĺňajú klasy.

Špitálsky chrám – Hlohovec

Na brehu Váhu neďaleko historického centra nájdeme pôvodne stredoveký špitál, ktorého súčasťou bol a stále aj je neveľký Kostol Svätého Ducha. Predstavuje zaujímavú ukážku tohto typu sakrálnej architektúry a súčasne dokladá význam mesta v stredoveku.

Nemocnicu s kostolom postavili niekedy v polovici 14. storočia na mieste staršieho osídlenia – podhradskej osady, ktorá zanikla počas tatárskeho vpádu. O výstavbe sa zachovala zmienka v listine z roku 1400, podľa ktorej mal dať celý špitál postaviť pán hlohovského panstva Mikuláš Kont, ktorý zomrel v roku 1367.

Stavba mala jednoduchý pôdorys obdĺžnika bez oddelenia svätyne v exteriéri. Vo východnej časti sa nachádzal samostatný priestor osvetlený vlastnými oknami prístupný portálom z lode, ktorý mohol slúžiť ako sakristia. V nárožiach kostolík podopierali oporné piliere.

O zasvätení Svätému Duchu sa dozvedáme už v roku 1401, a to nie len tak hocijako, ale priamo z pápežskej listiny. Bonifác IX. ňou 8. apríla udelil mimoriadny odpust „kaplnke špitála Svätého Ducha“.

Menšie úpravy sa tu realizovali aj niekedy v 30. rokoch 15. storočia, v období druhej etapy výstavby farského kostola na námestí. Neskorogotickou úpravu prešiel chrám na prelome 15. a 16. storočia, keď okrem iného zbúrali priečku samostatného priestoru na východnej strane, čím vnútorný priestor zjednotili. V roku 1647 bola zaklenutá loď a priestor svätyne od nej oddelili triumfálnym oblúkom.

Status národnej kultúrnej pamiatky má špitál od roku 1963. V roku 1971 prevzalo objekt Vlastivedné múzeum v Hlohovci, ktoré tu v roku 1972 začalo s výskumom. Plánovali tu expozíciu sakrálneho umenia, ktorá však napokon nebola realizovaná. O zložitých a dlhých dejinách, ktoré sa prehnali okolo kostola, svedčí prezentovaná kľúčová strieľňa na južnej strane dokazujúca, že sa využíval aj na obranné účely. Rovnako tak aj odkrytý portál, ktorého spodná polovica je už pod dnešnou úrovňou terénu.

Po roku 1989 sa budovy vrátili rímskokatolíckej cirkvi a po desiatich rokoch obnovy bol kostolík znovu posvätený 4. júna 2001. Slúži ako súčasť pastoračného centra a konajú sa tu aj pravidelné sväté omše. Nenájdeme tu klasický oltár, ale zasvätenie Svätému Duchu symbolizuje holubica s ohnivými jazykmi umiestnená v kruhovom okne na východnej strane svätyne.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.