Prieskum: Politická scéna sa triešti, silné strany strácajú podporu

Do parlamentu by sa pri týchto číslach prebojovalo až osem subjektov, čo by viedlo k extrémne komplikovanej koaličnej skladbe. Smerom k budúcim voľbám sa teda čoraz častejšie kladie otázka, či je predvolebná spolupráca riešením alebo cestou k ešte väčšej nestabilite.

Progresívne Slovensko je prvé

Podľa Market Research Slovakia si Progresívne Slovensko aj v júli udržalo prvenstvo, no s citeľným prepadom o 2,1 percentuálneho bodu. Aktuálne by získalo 20,9 percenta hlasov.

Podobne dopadol aj Smer, ktorý oslabil o 1,7 bodu a zastavil sa na 18,1 percenta. Tretie miesto by obsadila Republika s 10,3 percentami, pričom jej podpora po dlhšom období stagnácie mierne rastie. Hlas si udržuje takmer rovnaký odstup, momentálne so ziskom 9,7 percenta.

Ďalšie štyri strany, ktoré by prešli do parlamentu, sú Slovensko (7,1 percenta), SaS (6,7 percenta), KDH (6,2 percenta) a Demokrati (5,2 percenta).

V súčasnosti by PS muselo na zostavenie väčšiny spolupracovať s ďalšími štyrmi subjektmi. Takáto koalícia (PS, Slovensko, SaS, KDH, Demokrati) by dosiahla 82 mandátov, no išlo by o veľmi náročné zoskupenie z pohľadu ideovej kompatibility aj politickej stability.

Fico tlačí na spájanie, opozícia váha

Na zložitosť politickej mapy reaguje aj premiér Robert Fico (Smer). V debate o možnom spájaní strán do blokov vidí potenciál na konsolidáciu voličskej podpory a elimináciu strát spôsobených prepadnutými hlasmi.

Fico má navyše výhodu, že apeluje najmä na návrat bývalých voličov Smeru, ktorí dnes váhajú medzi menšími stranami národného spektra.

Opozičné zoskupenie by malo jediný cieľ – zabrániť Ficovi opäť zostaviť vládu. No história ukazuje, že takéto spojenectvá bez hlbšej ideovej príbuznosti často nevydržia ani celé volebné obdobie.

Príklady z minulosti sú jednoznačné: krehké koalície, rozpory a neschopnosť presadiť zásadné reformy.

Lídri strácajú dych a menšie strany cítia šancu

Hoci PS aj Smer stále patria medzi najpreferovanejšie strany, obidve napĺňajú svoj volebný potenciál len na 81 percent. Progresívci by mohli osloviť voličov Demokratov, SaS či Slovenska, no zároveň hrozí, že ich rast by mohol uškodiť práve týmto potenciálnym partnerom.

Smer zasa čelí tomu, že časť jeho potenciálu migruje k Republike, čo môže byť problém pri snahe o dominanciu na pravom krídle.

Zaujímavé je aj postavenie menších strán. Republika sa vracia k rastu a má potenciál 14,1 percenta, čím začína ohrozovať Smer z vlastného tábora. Hlas napriek stabilnému jadru stráca čitateľnosť a nedokáže svoj volebný potenciál premeniť na skutočnú podporu.

SaS má síce vysoký potenciál (12 percent), no napĺňa ho len spolovice. KDH, Demokrati a hnutie Slovensko balansujú na hrane zvoliteľnosti, pričom pre všetky platí, že ich osud do veľkej miery závisí od mobilizácie nerozhodnutých voličov.

Viac strán, viac možností, viac problémov

Ak má byť spájanie strán efektívne a dlhodobo funkčné, nemalo by sa obmedziť len na spoločnú kandidátku.

Ideálne by išlo o skutočné zlúčenie strán, ktoré zdieľajú hodnoty, programové priority a majú zhodu v zásadných otázkach. Inak hrozí opakovanie známych scenárov – nestabilita, chaos a ďalšie oslabenie dôvery voličov v demokratický proces.

Júlový volebný model teda neponúka len aktuálne čísla, ale predovšetkým varovanie. Politická scéna je rozdrobená, lídri oslabujú a voliči hľadajú alternatívy. Bez vízie a reálnych riešení sa však ani spojené bloky nemusia stať odpoveďou. Skutočné politické spájanie by malo začať pri ideách.

(market research slovakia, lup)