Téza o Trumpovi ako ruskom agentovi padá. Bývalých riaditeľov CIA a FBI začali stíhať

Bývalý riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Brennan je trestne stíhaný pre možné „pochybenie“ pri vyšetrovaní údajného spojenia kampane Donalda Trumpa s ruskými tajnými službami. Jeho nástupca John Ratcliffe poskytol dôkazy šéfovi Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kashovi Patelovi, oznámili televízii Fox News zdroje z ministerstva spravodlivosti.

Spolu s Brennanom – ktorý skončil na čele CIA v januári 2017, teda súčasne s Trumpovou prvou inauguráciou – spustilo ministerstvo stíhanie aj voči exšéfovi FBI Jamesovi Comeymu, ktorého šéf Bieleho domu v máji 2017 prepustil a ktorý sa pred mesiacom zviditeľnil nepriamou výzvou na jeho odstránenie.

Anonymné zdroje potvrdili, že voči Brennanovi i Comeymu začal federálny prokurátor stíhanie, ktoré „momentálne prebieha“, hoci odmietli uviesť ďalšie informácie. Základom na vyšetrovanie je však séria údajne nepravdivých vyhlásení, ktoré Brennan povedal pred Kongresom.

Riaditelia bezpečnostných agentúr sa však podľa zdrojov FBI svojou komunikáciou dopustili „sprisahania“, keď údajne zlaďovali svoje kroky v rámci vyšetrovania „ruského vplyvu“ a následných výpovedí pred Kongresom. To podľa Fox News „ponúka širokú škálu možností na podanie obžaloby“ zo strany prokuratúry.

Sprisahanie s cieľom výroby ruského sprisahania

Ratcliffe pred týždňom odtajnil komunikáciu viažucu sa na spravodajské hodnotenie z roku 2017, podľa ktorého sa Moskva snažila ovplyvniť ľudí v Trumpovom okolí a volebný proces s cieľom dosiahnutia republikánskeho víťazstva.

Napriek zaužívaným spravodajským postupom bolo hodnotenie vypracované „urýchlene“, v dôsledku čoho vykazovalo „procedurálne anomálie“ a navodzuje dojem politickej objednávky, naznačil Ratcliffe.

Vedúci predstavitelia CIA do hodnotenia zaradili takzvaný Steelov spis. Ide o dokument, ktorý na objednávku Demokratickej strany a kampane Hillary Clintonovej vypracoval bývalý dôstojník britskej tajnej služby MI6 Christopher Steele a ktorý obsahuje (dnes vyvrátené) útržky komunikácie medzi predstaviteľmi ruských tajných služieb a Trumpovej kampane.

Zahrnutie Steelovho spisu do hodnotenia CIA z roku 2017 bolo podľa Ratcliffa v rozpore so „základnými zásadami“ práce spravodajských pracovníkov „a v konečnom dôsledku podkopalo dôveryhodnosť kľúčového posudku“.

CIA priznala politizáciu

Odtajnenie hodnotenia a príslušná nová správa CIA je podľa Fox News prvým prípadom, keď tajná služba „priznala politizáciu procesu“, ktorého výstupom bola spomínaná hodnotiaca správa. V novej správe sa zároveň uvádza, že Brennan osobne tlačil na to, aby do hodnotenia zaradili aj Steelov spis. Ten v máji 2023 pri vypočutí pred Kongresom priznal, že si nemyslí, že tak mal učiniť.

Hoci Ratcliffa závery interného hodnotenia Brennanovej práce neprekvapili, keďže jeho kroky už v minulosti označoval za spolitizované, svojho predchodcu musel „predhodiť“ konkurenčnej agentúre FBI, povedal jeden zo zdrojov. Bývalý šéf CIA podľa neho „narušil dôveru verejnosti a mal by sa za to zodpovedať“.

Brennana pred zaradením Steelovho spisu do hodnotenia varoval aj jeho vtedajší zástupca, podľa ktorého to ohrozí „dôveryhodnosť celého dokumentu“, ako vyplýva z odtajnenej e-mailovej komunikácie. „Napriek týmto námietkam dal Brennan prednosť konzistentnosti príbehu pred analytickou presnosťou,“ píše sa v novej správe.

„Keď bol konfrontovaný s konkrétnymi chybami v spise dvomi vedúcimi operačného centra – jedným s rozsiahlymi operačnými skúsenosťami a druhým so silným analytickým zázemím –, zdalo sa, že ho viac ovplyvnil všeobecný súlad spisu s existujúcimi teóriami než legitímne obavy z porušenia metodiky,“ pokračuje správa.

„CIA bola veľmi proti tomu, aby bol v hodnotení spravodajskej komunity akýkoľvek odkaz alebo zahrnutie Steeleovho spisu,“ vypovedal v máji 2023 Brennan pred výborom Snemovne reprezentantov, čím poprel svoje zapojenie v tvorbe hodnotenia.

Clintonovej zásahy a nepodložené obvinenia

Jedným z hlavných „podozrivých“ Steelovho spisu bol vtedajší predseda Trumpovej kampane Carter Page. Podľa nepodložených informácií od britského agenta vo výslužbe to bol práve on, kto „vstúpil do komunikácie s ruskou bezpečnostnou službou“, na základe čoho bol predvolaný v zmysle zákona o dohľade nad zahraničným spravodajstvom (FISA).

Príkazy FISA, ktoré vydal FBI, však obsahovali „významné nepresnosti a opomenutia“, ako v roku 2019 upozornil hlavný inšpektor rezortu spravodlivosti Michael Horowitz. Úrad sa totiž odvolal práve na zmienky o Pageovi v Steelovom spise, hoci tie neboli podložené žiadnymi dôkazmi.

Brennan medzitým informoval bývalého prezidenta Baracka Obamu a predstaviteľov jeho administratívy o spravodajských informáciách, podľa ktorých vtedajšia demokratická kandidátka Clintonová pripravovala plán na spojenie Trumpa s Ruskom. Dôkazy o tomto stretnutí zároveň zverejnil Ratcliffe ešte ako riaditeľ tajných služieb (DNI).

Plán na „očiernenie“ Trumpa

Brennan 28. júla 2016 informoval Obamu o pláne jedného z poradcov Clintonovej kampane pre zahraničnú politiku „očierniť Donalda Trumpa vyvolaním škandálu, v ktorom sa tvrdí, že do kampane zasahovala ruská bezpečnostná služba“.

CIA tieto vykonštruované informácie poskytla riaditeľovi kontrarozviedky FBI, ktorým bol práve James Comey. Tajná služba spis označila názvom „Crossfire Hurricane“.

Kontrarozviedka skutočne začala 31. júla 2016 vyšetrovanie s týmto interným označením s cieľom zistiť, či sa kandidát Trump a členovia jeho kampane spolčili alebo koordinovali s Ruskom s cieľom ovplyvniť voľby v roku 2016.

„Komunikácia [text začiernený, pozn. red.], v ktorej sa diskutuje o schválení plánu prezidentskej kandidátky USA Hillary Clintonovej týkajúceho sa prezidentského kandidáta USA Donalda Trumpa a ruských hekerov, ktorí bránia voľbám v USA, ako prostriedku na odvrátenie pozornosti verejnosti od jej používania súkromného e-mailového servera,“ píše sa v dokumente, ktorý kontrarozviedke poskytla CIA.

Škandál s Clintonovej e-mailmi siaha do roku 2013, keď skončila na poste ministerky zahraničia. Podľa vyšetrovania FBI používala súkromnú mailovú adresu na vládnu komunikáciu, pričom najmenej 65 predmetov správ bolo údajne označených ako „tajné“ a minimálne 22 ako „prísne tajné“.

V roku 2019 uzavrel vyšetrovanie špeciálny vyšetrovateľ Robert Mueller tak, že nenašiel dôkazy, ktoré by usvedčovali Trumpa a jeho spolupracovníkov z konšpirácie s ruskou vládou v roku 2016. „Je to lepšie, ako som čakal,“ komentoval v tom čase zverejnený sumár zo správy Trumpov vtedajší osobný právnik Rudy Giuliani.

„Prezident Trump mal opäť pravdu,“ skonštatovala v reakcii na Ratcliffovo odtajnenie informácií súčasná hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.