Preskočiť na obsah
  |  

Trump žiada zverejniť dôkazy o Epsteinovi, zasiahla aj ministerka spravodlivosti

Donald Trump žiada sprístupnenie svedectiev veľkej poroty v prípade zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina. Reaguje tým na silné reakcie svojich podporovateľov, ktorí spochybňujú nedávnu správu amerického ministerstva spravodlivosti.

Tá totiž dospela k záveru, že neexistujú dôkazy podporujúce konšpiračné teórie o Epsteinových klientoch či okolnostiach jeho smrti.

Trump na svojej platforme Truth Social oznámil, že požiadal ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú, aby súdu predložila návrh na odtajnenie výpovedí. Rezort je pripravený požiadavku formálne predložiť súdu už v piatok.

Voliči prezidenta USA sú v tejto otázke neobvykle rozdelení. Zatiaľ čo niektorí priaznivci veria, že verejnosť má právo poznať mená a detaily Epsteinových kontaktov, Trump považuje aktuálnu situáciu za politický "podvod" iniciovaný demokratmi.

Bondiová už skôr prisľúbila "odhalenia" týkajúce sa letových záznamov a mien osôb spojených s Epsteinom.

Obvinenia, že Epstein sexuálne zneužíval dievčatá, sa dostali na verejnosť v roku 2006 a v tom istom roku ho zatkli ešte predtým, ako prijal dohodu o vine a treste. Zomrel v roku 2019 vo väzení po tom, čo ho druhýkrát zatkli a obvinili zo sprisahania za účelom obchodovania s ľuďmi.

(reuters, max)

  |  

Falošné sirotince i pôrodnice. V Indonézii rozbili sieť obchodníkov s deťmi

Indonézska polícia rozbila medzinárodný gang, ktorý údajne od roku 2023 predal najmenej 25 dojčiat kupcom v Singapure. Pri zásahu v Pontianaku a Tangerangu zadržali 13 osôb a zachránili šesť detí.

Vyšetrovanie podľa BBC preukázalo, že bábätká získavali od rodičov či tehotných žien – často v zúfalej finančnej situácii – prostredníctvom sociálnych sietí. Po narodení detí matkám vyplatili kompenzácie a dojčatá skončili v rukách obchodníkov.

Členovia siete im sfalšovali dokumenty a zabezpečili prevoz. Bábätká dočasne umiestnili u opatrovateľov, následne previezli do Jakarty a Pontianaku, kde dostali rodné listy a pasy. Cena jedného dieťaťa sa pohybovala v prepočte od 58-tisíc eur.

Polícia momentálne pátra po kupcoch a zahraničných spolupáchateľoch, o pomoc požiadala Interpol i singapurské úrady.

Podľa Indonézskej komisie pre ochranu detí sa siete obchodníkov s bábätkami často vydávajú za pôrodnícke kliniky, sirotince alebo sociálne zariadenia, ktoré údajne pomáhajú zraniteľným ženám a deťom.

Nelegálne adopcie sú podľa ich údajov na vzostupe – z 11 prípadov v roku 2020 stúpli na 59 v roku 2023. Cena dojčaťa závisí od viacerých faktorov – jedným z nich je fyzický vzhľad dieťaťa.

(max)

  |  

USA zaradili skupinu TRF z Kašmíru na zoznam teroristických organizácií

Spojené štáty vo štvrtok oficiálne zaradili skupinu The Resistance Front (TRF) na zoznam teroristických organizácií. Skupina je zodpovedná za aprílový masaker v oblasti Pahalgam, kde ozbrojenci zavraždili 26 osôb, prevažne hinduistov.

Udalosť sa odohrala v indickej časti sporného regiónu Kašmír, známom ako cieľ turistov.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia je TRF "krytím a zastúpením" skupiny Laškare tajjaba, ktorá sídli v Pakistane a je už dlhodobo evidovaná OSN ako teroristická.

Spojené štáty týmto krokom vyjadrujú svoj záväzok chrániť národnú bezpečnosť a presadiť spravodlivosť pre obete teroristických útokov.

India dlhodobo upozorňuje na prepojenie TRF s pakistanskými radikálmi. Think-tank Observer Research Foundation označil TRF za "zásterku a odnož" Laškare tajjaba. Pakistan však akúkoľvek zodpovednosť za aprílový útok popiera.

(tasr, afp, max)

  |  

Európski diplomati žiadajú výsledky, inak Iránu hrozí „snapback“ sankcií

Diplomati z Británie, Francúzska, Nemecka a Európskej únie vo štvrtok varovali Irán, že ak do konca leta nedôjde k pokroku v jadrovej dohode, sú pripravení opätovne uvaliť medzinárodné sankcie.

Vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že zvažujú využitie mechanizmu "snapback", ktorý umožňuje rýchle obnovenie sankcií zrušených v rámci dohody z roku 2015.

Táto dohoda výmenou za obmedzenie jadrového programu zmiernila tlak na Teherán. V roku 2018 ju však jednostranne opustil americký prezident Donald Trump. Platnosť dohody končí v októbri 2025, pričom pokusy o jej obnovu viaznu.

Aj keď Washington a Teherán absolvovali viacero rokovacích kôl, snahy prerušil nedávny izraelský útok, ktorý vyústil do 12-dňového konfliktu.

Odvtedy obe strany naznačili záujem o ďalšie rokovania, no Irán trvá na svojom práve obohacovať urán. Odmieta obvinenia, že sleduje vývoj jadrových zbraní, a tvrdí, že jeho program má výlučne mierový charakter.

Západné krajiny zároveň kritizujú iránsky raketový program a vojenskú podporu Ruska, čo Teherán opakovane poprel.

(tasr, afp, max)

  |  

Axios: Katar, Egypt a USA predložili aktualizovaný návrh prímeria v Gaze

Dve hlavné zmeny v najnovšom návrhu predloženom Izraelu a Hamasu sa týkali rozsahu stiahnutia izraelských vojsk z Gazy počas prímeria a pomeru palestínskych väzňov, ktorí majú byť prepustení za každého izraelského rukojemníka, informoval Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Katarský premiér by sa mal v sobotu stretnúť s vodcami Hamasu v Dauhe, aby sa pokúsil dosiahnuť ich súhlas s aktualizovaným návrhom.

Izrael predtým trval na zachovaní svojej prítomnosti v zóne päť kilometrov severne od koridoru pozdĺž hranice Gazy a Egypta, ale teraz to údajne znížil na 1,5 km, čo je bližšie k požiadavke Hamasu.

Vyjednávači oboch strán konfliktu sa od 6. júla zúčastňujú na najnovšom kole rokovaní v Dauhe, kde diskutujú o návrhu USA na 60-dňové prímerie.

Predchádzajúce dvojmesačné prímerie sa skončilo, keď izraelské útoky zabili 18. marca viac ako 400 Palestínčanov.

Ministerstvo zdravotníctva pod správou Hamasu uvádza, že doterajšie útoky Izraela zabili viac ako 58-tisíc Palestínčanov.

(reuters, est)

  |  

Biely dom: Izrael označil útok na kostol v Pásme Gazy za chybu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi telefonicky oznámil, že útok na jediný katolícky kostol v Pásme Gazy bol chybou.

Ľútosť nad incidentom a civilnými obeťami, ktoré údajne spôsobila „zablúdená munícia“, medzičasom vyjadrila Netanjahuova kancelária.

Trump Netanjahuovi zavolal krátko po tom, čo sa o útoku na kostol dozvedel. „Bola to chyba zo strany Izraelčanov, to je to, čo premiér tlmočil prezidentovi,“ vysvetlila hovorkyňa Karoline Leavittová.

K útoku na Kostol svätej rodiny v meste Gaza došlo vo štvrtok ráno. Zahynuli pri ňom traja ľudia a viacero ďalších sa zranilo vrátane kňaza Gabriela Romanelliho. Ten mal blízky vzťah so zosnulým pápežom Františkom, s ktorým si po začiatku vojny v Pásme Gazy pravidelne telefonoval. Z miesta hlásili aj materiálne škody.

(tasr, afp)