Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Witkoff dosiahol „veľký pokrok“ a sám Trump po stretnutí informoval niektorých európskych spojencov.
„Môj osobitný vyslanec Steve Witkoff práve absolvoval veľmi produktívne stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom,“ uviedol Trump v príspevku na sociálnej sieti.
„Všetci sa zhodujú, že táto vojna sa musí skončiť, a my na tom budeme pracovať v najbližších dňoch a týždňoch,“ dodal.
Návštevu v nedeľu potvrdil Trump, ktorý ju minulý týždeň naznačil pri vyjadrení, ktorým odsúdil „nechutný“ útok na Kyjev. „Radi by ho videli. Požiadali ho o stretnutie. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal Trump novinárom.
Práve investor a Trumpov golfový spoluhráč v rámci série predošlých rokovaní vyjednal prestávku v bojoch v Čiernom mori a pokračovanie rusko-amerických rozhovorov na vysokej diplomatickej úrovni.
Witkoff išiel do Moskvy s jedným cieľom: presvedčiť Putina, aby čo najskôr uzavrel prímerie s Kyjevom. Ešte pred rokovaniami to naznačovali agentúra Reuters či denník The Hill. Zdroje blízke Kremľu však pre britskú agentúru priblížili, že ruský prezident sankčným a colným hrozbám neustúpi.
Hoci prímerie v rusko-ukrajinskej vojne sa ani po viac ako polroku od Trumpovej inaugurácie nepriblížilo, na pozadí konfliktu si Moskva a Washington navzájom doplnili veľvyslancov – čo bol najmä Witkoffov úspech. Podľa západných predstaviteľov je totiž schopný tlmočiť ruské požiadavky predstaviteľom Bieleho domu.
Damoklov meč z ciel a sankcií
Ak by sa vyslancovi nepodarilo viesť rokovania smerom k prímeriu či dokonca mierovej dohode, Rusku hrozí ďalšie sprísnenie sankcií. Okrem toho plánujú USA uvaliť stopercentné „sekundárne“ clá na krajiny, ktoré s Moskvou obchodujú.
Trump to avizoval počas rozhovoru s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem s tým, že na odvrátenie tejto záťaže musí Rusko do 50 dní uzavrieť prímerie s Ukrajinou.
Koncom júla odmietla tieto vyhrážky hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová s tým, že Moskva sa nenechá vydierať. Dodala, že USA „chcú pokračovať v zabíjaní“.
Trump následne reagoval skrátením trvania ultimáta na desať až dvanásť dní, čo minulý utorok bližšie spresnil na „desať dní oddnes“. Zacielil však aj na obchodných partnerov Moskvy, najmä na Indiu a Čínu.
Hoci Peking viedol krátku obchodnú vojnu, počas ktorej sa vzájomné clá vyšplhali na neuveriteľné úrovne 145 percent hodnoty dovozu, India donedávna vystupovala ako americký spojenec. Premiér Naréndra Módí sa pravdepodobne spoliehal, že kúpou stíhačiek F-35 si zabezpečí Trumpovu priazeň, Dillí však teraz hrozia tarify vo výške 25 percent.
India však podľa predstaviteľov vlády nehodlá meniť svoj prístup k nákupu fosílnych surovín z Ruska, ktoré v súčasnosti predstavujú takmer 35 až 40 percent indického importu.
Módího vláda tiež reagovala odmietnutím kúpy stíhačiek značky Lockheed Martin, namiesto toho podľa agentúry Bloomberg uprednostnila lietadlá Suchoj Su-57E, ktoré budú vyrábať v domácich závodoch.
Trump v stredu prihodil ďalšie 25-percentné clá na indický dovoz ako trest za obchodovanie s Ruskom. Celková sadzba na indický import tak predstavuje 50 percent.
Jadrové rinčanie
Ak by ekonomický nátlak na Rusko nevyšiel – a indíciou pre to môže byť fakt, že napriek jedenástim rokom pod sankciami je to Rusko, ktoré postupuje – lídri veľmocí sa prinajmenšom rétoricky začali uchyľovať k rinčaniu jadrovými technológiami.
Všetko spustila roztržka medzi Trumpom a exprezidentom Dmitrijom Medvedevom. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady reagoval na americkú kritiku Putina, ktorý je podľa šéfa Bieleho domu „neochotný“ pristúpiť k prímeriu. Bývalý šéf Kremľa označil tieto vyjadrenia za provokatívne a nebezpečné.
„Povedzte Medvedevovi, tomuto neúspešnému bývalému prezidentovi Ruska, ktorý si myslí, že je stále prezidentom, aby si dával pozor na jazyk. Vstupuje na veľmi nebezpečné územie!“ reagoval Trump na sieti Truth Social.
„Mal by pamätať na dve veci: 1. Rusko nie je Izrael ani Irán, 2. Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s (jeho) vlastnou krajinou,“ nedal sa zahanbiť Medvedev.
Toto vyjadrenie spôsobilo, že Trump 2. augusta oznámil vyslanie dvoch jadrových ponoriek do blízkosti ruského pobrežia. Nebolo však jasné, či ide o ponorky s jadrovými hlavicami, alebo na jadrový pohon.
Svetové médiá ako Reuters, Guardian či New York Times v dôsledku tohto mimoriadne eskalačného kroku hovorili o „návrate rétoriky zo studenej vojny“. Ruskí poslanci však vo vyjadreniach pre médiá tvrdili, že pre Moskvu tento demonštratívny krok nepredstavuje žiadnu hrozbu.
Do tejto situácie vstupuje Witkoff, ktorého diplomatický úspech rozhoduje o dvoch možnostiach: rusko-ukrajinskom prímerí a rusko-americkej eskalácii.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio 6. augusta vyjadril nádej, že už šiesteho oznámi, či USA sankcie voči Rusku zavedú alebo nie. Zároveň uviedol, že s Witkoffom už hovoril a že bude mať v priebehu dňa ďalšie rokovania.
S odvolaním sa nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu agentúra Reuters uviedla, že Spojené štáty zavedú sekundárne sankcie proti Rusku pravdepodobne 8. augusta.
Trump v deň Witkoffovej návštevy v Rusku telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Obsah rozhovoru nie je bezprostredne známy.
(reuters, sab)
