Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov podporila stranu, ktorá sľubovala radikálne opatrenia v oblasti bývania.
Berlín sa posunul ešte viac doľava. V nedeľných voľbách Die Linke (Ľavica) viac než zdvojnásobila svoj podiel hlasov – z 12,2 percenta v roku 2023 na 25,7 percenta – a po prvýkrát sa stala najsilnejšou stranou v nemeckom hlavnom meste. Podiel vládnucej CDU klesol na 18,8 percenta, zatiaľ čo AfD skončila na treťom mieste so ziskom 16,3 percenta. Zelení získali 14,3 percenta, zatiaľ čo SPD, kedysi prirodzená vládna strana v Berlíne, sa prepadla na 12,1 percenta.
V centre tohto prekvapenia stojí Elif Eralpová, 45-ročná právnička, ktorá by sa teraz mohla stať prvou starostkou Berlína z radov strany Die Linke. Vo svojom volebnom obvode Kreuzberg získala mimoriadnych 50,4 percenta prvých hlasov, čo je nárast oproti 27,1 percenta z roku 2023.
Paralely s nástupom Zohrana Mamdaniho v New Yorku sú ťažko prehliadnuteľné.
Obaja postavili svoje kampane na téme životných nákladov v bohatých, ale čoraz menej dostupných globálnych mestách. Obaja sa prezentovali ako zástupcovia mladšej, etnicky rozmanitejšej mestskej ľavice. A obaja ponúkli ekonomické riešenia problémov, s ktorými sa etablované stredoľavé strany ťažko vyrovnávali.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
V Berlíne bola rozhodujúcou témou bytová situácia. Počet obyvateľov hlavného mesta sa od roku 2010 zvýšil takmer o 15 percent, zatiaľ čo výstavba nestačila držať krok. Požadované nájomné dosiahlo v roku 2025 výšku 15,78 eura za štvorcový meter, čo je viac ako dvojnásobok úrovne z roku 2012. Súčasní nájomníci často platia podstatne menej vďaka starým zmluvám, ktoré stanovili nájomné a jeho zvyšovanie na nižšej úrovni, čím vznikol rozdelený trh, na ktorom každý, kto hľadá nový byt, čelí dramaticky vyšším nákladom.
Strana Die Linke pochopila túto politickú príležitosť lepšie ako jej konkurenti. Bývanie a nájomné sa stali pre voličov najdôležitejšou témou a Eralpová z nich urobila ústredný bod svojej kampane.
Jej navrhované riešenie je však socializmus v nezvyčajne doslovnej podobe. Strana Die Linke chce, aby Berlín prevzal do verejného vlastníctva približne 220-tisíc bytov patriacich veľkým súkromným prenajímateľom, pričom ich vlastníkom by bola poskytnutá kompenzácia. Návrh nadväzuje na referendum z roku 2021, v ktorom jasná väčšina podporila socializáciu bytového fondu vo vlastníctve spoločností s viac ako tritisíc bytmi.
Eralpová chce, aby Berlín toto rozhodnutie zrealizoval. Podľa jej návrhu by sa nehnuteľnosti previedli na verejnú inštitúciu, pričom kompenzácia by sa financovala prostredníctvom dlhodobých dlhopisov a splácala by sa z príjmov z nájomného. Samostatne chce strana Die Linke každoročne poskytnúť 1,6 miliardy eur mestským bytovým spoločnostiam na výstavbu 7 500 cenovo dostupných bytov ročne.
To pomáha vysvetliť výsledok volieb. Berlínčania nemuseli nutne hlasovať za každý bod hospodárskeho programu strany Die Linke. V meste, kde sa hľadanie cenovo dostupného bytu stalo zdrojom neustálej úzkosti, však odmenili stranu, ktorá z bývania urobila svoju kľúčovú tému.
Eralpová, narodená v Mníchove, je dcérou tureckých socialistických a odborových aktivistov, ktorí utiekli z Turecka. Študovala právo a po univerzite sa presťahovala do Berlína. Pred vstupom do krajinského parlamentu pracovala pre frakciu strany Die Linke v Spolkovom sneme ako poradkyňa pre právnu politiku. V súčasnosti žije so svojím manželom a dvomi deťmi vo Friedrichshain-Kreuzbergu.
Jej zvolenie odhaľuje, ako hlboko sa Berlín zmenil. Strana Die Linke, kedysi silne spájaná so staršími voličmi v bývalom východnom Nemecku, sa stala stranou mladých mestských Berlínčanov, z ktorých mnohí pochádzajú z prisťahovaleckých rodín.
Podľa prieskumu Infratest dimap podporilo stranu Die Linke 43 percent voličov do 25 rokov v porovnaní s 18 percentami v roku 2023. V skupine 25- až 34-ročných dosiahol jej podiel 48 percent. Strana viedla aj medzi prvovoličmi s 38 percentami, zatiaľ čo ju podporilo 51 percent žien do 25 rokov. Naopak, medzi voličmi vo veku 60 rokov a viac si najsilnejšiu pozíciu udržala CDU.
Eralpová stelesňuje ďalší aspekt tejto transformácie. Plynule ovláda turečtinu a viedla kampaň v jednom z etnicky najrozmanitejších hlavných miest Európy, ktoré formovali desaťročia masovej imigrácie. Takmer 42 percent Berlínčanov má migrantský pôvod a predchádzajúce prieskumy naznačujú, že časť tohto voličstva sa silne prikláňa k ľavici.
Vo federálnych voľbách v roku 2025 podporilo stranu Die Linke 29 percent moslimských voličov a SPD 28 percent, čím sa stali dvomi najsilnejšími stranami medzi moslimskými voličmi. Výskumy podobne zistili nadpriemernú podporu pre SPD a Die Linke medzi voličmi s tureckými koreňmi.
Strana získala podporu aj mimo svojho doterajšieho tábora. Spoločnosť Infratest dimap odhaduje, že Die Linke získala približne 75-tisíc čistých hlasov od ľudí, ktorí predtým nehlasovali, ako aj 57-tisíc od Zelených a 39-tisíc od SPD. Jej víťazstvo preto nebolo len otázkou mobilizácie verných voličov, ale vytvorenia novej mestskej koalície.
Víťazstvo Eralpovej však so sebou prináša kontroverznú záťaž. Organizácia strany Die Linke v Neuköllne čelila opakovaným kontroverziám v súvislosti s obvineniami z antisemitizmu a radikálneho protiizraelského aktivizmu. Tieto obavy sa opäť vynorili bezprostredne po voľbách.
Na oslavách víťazstva strany Die Linke sa objavil Issa Remmo, prominentný člen známeho berlínskeho klanu Remmo. Strana uviedla, že išlo o verejnú akciu a že on nebol pozvaný. Eralpová sa od neho dištancovala slovami: „S organizovaným zločinom nemáme nič spoločné.“
Prítomný bol aj propalestínsky aktivista Ibrahim Ibrahim. Organizácia Democ zaraďuje Ibrahima do prostredia Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (PFLP), ktorý EÚ označuje za teroristickú organizáciu. Podľa Democu Ibrahim v minulosti opísal bývalého vodcu Hamasu Jahju Sinvára ako „mučeníka a hrdinu“.
Tieto kontroverzie by mohli mať význam pri koaličných rokovaniach. Strana Zelených už vyzvala stranu Die Linke, aby sa jednoznačne zaviazala proti antisemitizmu ešte pred akýmkoľvek pokusom strán o vytvorenie koaličnej vlády.
Podobne ako v prípade Mamdaniho v New Yorku, aj toto víťazstvo odhaľuje, ako masová migrácia zmenila politiku vo veľkých mestách Západu.
Skupiny migrantov rady hlasujú za radikálnu prerozdeľovaciu politiku, o ktorej vedia, že im bude vyhovovať. Medzitým zvýšená konkurencia v oblasti nájomného ponecháva mnohých mladých odborníkov v neistej situácii.
Berlín sa vo veľkej miere spolieha na nemecký systém fiškálneho vyrovnávania. V roku 2025 získal prostredníctvom tohto mechanizmu 4,2 miliardy eur, čo je viac ako ktorýkoľvek iný nemecký spolkový štát, a navyše 1,9 miliardy eur vo forme všeobecných doplnkových federálnych dotácií.
Plány strany Die Linke sú síce medzi voličmi populárne, ale spočívajú v prijatí obrovských dlhov, pričom Berlín už teraz nedokáže pokryť svoje výdavky. Podobne ako v prípade masovej migrácie sa náklady dajú rozložiť len do určitej miery, kým sa nezačnú prejavovať všade.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
