Slovenské firmy delí veľká priepasť v produktivite. Patrí k najväčším v EÚ

Rovnaký pracovník, úplne iný výsledok

Produktivita môže pôsobiť ako abstraktný ekonomický ukazovateľ. V skutočnosti však výrazne súvisí aj s tým, koľko môže firma dlhodobo zaplatiť svojmu zamestnancovi.

Štúdia pracuje s produktivitou vyjadrenou reálnou pridanou hodnotou na pracovníka. Zjednodušene povedané, sleduje, akú ekonomickú hodnotu dokáže jeden zamestnanec vo firme vytvoriť.

Predstavme si preto dve slovenské výrobné firmy z rovnakého odvetvia. Ak pracovník v prvej vďaka modernejším strojom, automatizácii, lepšej organizácii výroby a výrobkom s vyššou pridanou hodnotou vytvorí za rok hodnotu 100-tisíc eur, zatiaľ čo pracovník v druhej iba 25-tisíc eur, prvá firma má podstatne väčší priestor na investície aj mzdy.

Neznamená to, že pracovník v štyrikrát produktívnejšej firme automaticky zarobí štvornásobok. O mzde rozhoduje aj trh práce, ziskovosť, dane či vyjednávacia pozícia zamestnancov. Dlhodobo však platí jednoduché obmedzenie. Podnik nemôže stabilne vyplácať mzdy, ktoré nezodpovedajú hodnote vytvorenej jeho pracovníkmi.

Produktivita preto nie je iba témou pre ekonómov. Je jedným zo základov rastu životnej úrovne.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou priepasťou

Štúdia Európskej komisie pracuje s podnikovými dátami z 19 európskych krajín a 35 odvetví, z toho 16 výrobných a 19 odvetví služieb. V každom odvetví porovnáva 10 percent najproduktívnejších firiem s 10 percentami najmenej produktívnych firiem.

Rozdiely existujú v celej Európe. Najvýkonnejšie firmy bývajú približne dvoj- až päťnásobne produktívnejšie než tie najslabšie. Slovensko sa však nachádza pri hornom okraji tohto rozpätia.

Motúzová upozorňuje, že v typickom slovenskom odvetví je špička približne päťnásobne produktívnejšia než firmy na opačnom konci. Pri užšom porovnaní štyroch výrobných odvetví (potravinárstva, výroby gumy a plastov, kovových výrobkov a strojárstva) dosahuje podľa jej prepočtov rozdiel približne 4,3-násobok.

V tomto užšom porovnaní patrí Slovensko medzi približne tri krajiny s najväčšou priepasťou. Na opačnom konci stojí napríklad Fínsko, kde sú rozdiely medzi firmami podstatne menšie.

Problémom nie je nedostatok úspešných firiem

Na prvý pohľad nemusí byť veľký rozdiel zlou správou. Môže znamenať, že krajina má skupinu mimoriadne úspešných podnikov, ktoré rýchlo automatizujú, investujú a posúvajú technologickú hranicu.

Problém vzniká vtedy, keď ich ostatné firmy nedokážu nasledovať.

Práve tak možno podľa Motúzovej čítať slovenské výsledky. Nejde nevyhnutne o absenciu produktívnych podnikov, ale skôr o produktívne ostrovy obklopené množstvom výrazne slabších firiem.

Štúdia navyše nachádza zaujímavú súvislosť. Ak je rozdiel medzi lídrami a zaostávajúcimi podnikmi väčší o 10 percent, priemerná produktivita odvetvia býva približne o tri percentá nižšia.

Autori tým nedokazujú, že veľká priepasť nižšiu produktivitu priamo spôsobuje. Výsledok však naznačuje problém so šírením technológií, know-how a efektívnejších postupov od najlepších podnikov k zvyšku ekonomiky.

Keď vypadne líder, nemá ho kto nahradiť

Veľká priepasť vytvára ešte jedno riziko. Ak je významná časť výkonu ekonomiky koncentrovaná v relatívne úzkej skupine produktívnych firiem, krajina je citlivejšia na ich problémy.

A práve najvýkonnejšie priemyselné podniky dnes čelia vysokým cenám energií, nedostatku pracovníkov, rastúcim nákladom, regulačnej neistote a silnej globálnej konkurencii.

Ak takáto firma obmedzí investície, výrobu alebo časť aktivít presunie do zahraničia, Slovensko nepríde iba o jej vlastný výkon. Problémom môže byť, že za ňou nestojí dostatočne produktívna skupina domácich podnikov schopná výpadok nahradiť.

Motúzová preto upozorňuje na dve paralelné úlohy. Slovensko potrebuje udržať podmienky, v ktorých dokáže jeho produktívna špička ďalej investovať a konkurovať v zahraničí. Zároveň však musí vytvoriť prostredie, v ktorom sa k nej dokáže priblížiť väčšia časť podnikovej základne.

Najväčšia rezerva môže byť doma

Štúdia prináša aj priaznivejšiu správu. V krajinách strednej a východnej Európy sa rozdiel medzi produktívnou špičkou a zvyškom firiem počas veľkej časti sledovaného obdobia zmenšoval.

A nebolo to preto, že by najlepšie firmy spomaľovali.

Zaostávajúce podniky majú prirodzenú výhodu. Nemusia technológie a výrobné postupy vymýšľať od začiatku. Môžu preberať to, čo už inde funguje. Štúdia potvrdzuje efekt dobiehania – čím ďalej je firma od technologickej hranice, tým väčší priestor má na rast.

Dôležitý je pritom kapitál. Zaostávajúce firmy s vyššou kapitálovou vybavenosťou na pracovníka zvyšujú produktivitu rýchlejšie. Prakticky to znamená investície do strojov, automatizácie, robotizácie, softvéru či efektívnejších výrobných procesov.

Pre Slovensko je to zásadné aj z demografického dôvodu. Pri starnutí populácie a nedostatku pracovníkov bude čoraz ťažšie zvyšovať výkon ekonomiky jednoducho tým, že zamestnáme viac ľudí.

Rast preto bude musieť čoraz viac znamenať, že rovnaký počet ľudí vytvorí väčšiu hodnotu.

Slovensko musí začať dobiehať samo seba

Slovenská ekonomická diskusia sa desaťročia točí okolo dobiehania Nemecka, Rakúska či priemeru Európskej únie. Nové dáta však ukazujú, že časť rezervy nemusíme hľadať za hranicami.

Máme ju priamo doma.

Technológie, organizačné postupy a know-how potrebné na vyššiu produktivitu už v mnohých prípadoch používajú najvýkonnejšie slovenské podniky. Otázkou je, prečo sa k nim väčšia časť slovenských firiem nedokáže priblížiť.

Slovensko tak nepotrebuje iba ďalších šampiónov. Potrebuje, aby sa zrýchlil aj zvyšok pelotónu. Problém je o to naliehavejší, že Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku konkurencieschopnosti IMD prepadlo na 63. miesto zo 70 hodnotených ekonomík a v rámci EÚ skončilo posledné.

Zaujímavý je aj fakt, že v máji bolo na Slovensku 140 940 disponibilných nezamestnaných a 140 946 voľných pracovných miest, no ponuka a dopyt sa kvalifikačne aj regionálne míňali.

Ak sa nepodarí udržať najproduktívnejšie firmy, krajina môže prísť o časť hospodárskych ťahúňov. Ak sa nepodarí zvýšiť produktivitu ostatných, zostane od výkonu tejto úzkej skupiny príliš závislá.

A práve to je možno podstatnejší problém než zaostávanie za západnou Európou. Kým sa Slovensko pokúša dobehnúť vyspelejšie ekonomiky, veľká časť slovenských firiem ešte stále nedobehla ani slovenskú špičku.