K čomu nás zaväzuje článok 5, ktorým premiér Fico vyvolal politické vášne
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké možnosti má Slovensko po aktivácii článku 5 Washingtonskej zmluvy.
Robert Fico sleduje, ako vojenské nákladné lietadlo C27-J Spartan vykonáva nízky prelet. Foto: Robert Nemeti/Getty Images
Predseda vlády Robert Fico (Smer) už takmer týždeň vyjadruje obavy z toho, že vojna na Ukrajine môže prerásť do celoeurópskeho konfliktu.
„Stačí, aby úmyselne alebo neúmyselne zaletel nejaký dron a trafil v členskej krajine NATO obytný dom a zabil civilistov. A máme to tu,“ povedal 17. septembra.
Dodal, že nechce, aby Slovensko bolo súčasťou akéhokoľvek vojenského konfliktu na základe kolektívnej obrany, ktorú definuje článok 5 Washingtonskej zmluvy.
Médiá tento výrok interpretovali ako spochybnenie, či by Slovensko prišlo spojencom na pomoc.
V sobotu premiér zopakoval, že za jeho vlády nikto nevyženie slovenských vojakov bojovať proti Rusku alebo inej krajine. Varoval, aby sme odlišovali vymyslenú zámienku od skutočného ozbrojeného útoku nečlenskej krajiny na štát NATO.
Zároveň zdôraznil, že kolektívna obrana neznamená automatické vyslanie slovenských vojakov na front. Podľa neho umožňuje aj iné formy pomoci. Tento argument zopakoval aj v nedeľu.
Hybridná operácia môže prísť z ktorejkoľvek strany, hovorí Melicher
Ficove obavy z blížiacej sa vojny rozvíjali cez víkend aj ďalší predstavitelia Smeru.
Šéf poslaneckého klubu strany Smer Ján Richter v nedeľnej relácii O 5 minút 12 na STVR povedal, že chcú spojencov nabádať, aby robili viac pre mier na Ukrajine a aby klauzulu o kolektívnej obrane nebolo treba použiť.
Štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer) vo vysielaní STVR poznamenal, že Ukrajina stráca denne dva štvorcové kilometre územia a chýbajú jej finančné aj ľudské zdroje. Rovnako je na tom Európa, a preto podľa neho hrozí provokácia či falošný incident z ktorejkoľvek strany konfliktu, ktorý by mohol Západ zatiahnuť do vojny.
Dvakrát zdôraznil, že Slovensko má záväzok pomôcť svojim spojencom, ak boli nevyprovokovane napadnutí.
„Treba sa vyhnúť tomu, aby sme s horúcimi hlavami podľahli akejkoľvek zámienke alebo neadekvátne vyhodnotili útok, ktorý bol hybridný alebo nejakou formou zámienky,“ zdôraznil Melicher.
Aj druhá najsilnejšia koaličná strana podporila Ficovu líniu. Podpredseda Hlasu a predseda parlamentu Richard Raši vyhlásil, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy nie je automatickým príkazom na vojnu a každému štátu ponecháva priestor na rozhodnutie o forme pomoci.
Jeho podstatou však musí zostať to, že útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým.
„Ak by sme tento záväzok označovali za formálny či nevykonateľný, museli by sme zároveň pripustiť, že podobný postoj by raz mohli spojenci zaujať voči nám,“ poznamenal politik v pondelok pri príležitosti Medzinárodného dňa mieru.
Skonštatoval, že mier nemôže závisieť iba od písomnej hrozby odvety. Vyzdvihol dialóg, diplomaciu a rešpekt k medzinárodnému právu. „Naším cieľom nemá byť aktivácia článku 5, ale zodpovedná politika, vďaka ktorej ho nikdy nebude potrebné aktivovať,“ prízvukoval Raši.
Richard Raši (Hlas) počas kladenia vencov na oslavách 81. výročia Slovenského národného povstania. Foto: Ján Krošlák/TASR
SNS nepodporuje ani misie na východnom krídle
Najzdržanlivejší postoj k vojenskému angažovaniu Slovenska zastáva tretia koaličná strana. SNS svoje výhrady neprezentuje iba v hypotetickej debate o článku 5.
Jej poslanci minulý týždeň nepodporili v parlamente ani návrh na vyslanie našich vojakov do Pobaltia s cieľom posilniť tamojšiu ochranu vzdušného priestoru.
Predseda SNS Andrej Danko v Sobotných dialógochvysvetlil, že strana nemá nič proti plneniu povinností v EÚ a NATO, ale je „úplne šialené“, ak sa lokálny konflikt na Ukrajine rozširuje natoľko, že sa bavíme o možnosti tretej svetovej vojny.
Šéf poslaneckého klubu SNS Roman Michelko v relácii V politike na TA3 označil cvičenia na východnom krídle NATO za „okázalé gestá“, ktoré eskalujú napätie.
Na margo ukrajinského konfliktu sa Michelko vyjadril, že „je lepší zlý mier ako zlá vojna“ a označil za nesprávne, ak „Európa bojuje proti Rusku do posledného Ukrajinca“.
PS o vyslaní vojakov mlčí
Predsedníčka najsilnejšieho opozičného poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová v nedeľnej relácii na STVR povedala, že vzhľadom na „našu malú armádu a geolokáciu vedľa Ukrajiny“ je článok 5 hlavne v záujme Slovenska. Premiéra obvinila, že Rusku vyslal signál, kde sa nachádza slabé miesto NATO.
„Toto je hazard s bezpečnosťou na úkor vytĺkania politických bodov, pretože sa blíži kampaň a potrebujete osloviť tých voličov, ktorí sú proti NATO,“ vytkla Mesterová diskusnému oponentovi Richterovi zo Smeru.
Aj podpredsedníčka PS Beáta Jurík označila článok 5 za pilier našej bezpečnosti, ale na otázku moderátora TA3 Branislava Krála, či by PS bolo za vyslanie slovenských vojakov na front, priamo neodpovedala.
Dvakrát podotkla, že strana sa k tomu už viackrát vyjadrila. „Máme nejaké záväzky v rámci NATO a musíme si ich plniť, pretože aj pre nás je to bezpečnostná záruka,“ uviedla.
Na tretiu výzvu moderátora, či by súhlasila s vyslaním našich vojakov na front, len uviedla: „Ja by som si v prvom rade želala, aby k niečomu takému nedošlo, aby sme my neboli napadnutí a hlavne, aby nás potom prišli tí naši spojenci brániť, keď sa takýmto spôsobom k nim staviame.“
Beáta Jurík. Foto: Dano Veselský / TASR
Čo môžeme v rámci článku 5 spraviť
Čo by teda Slovensko po aktivácii princípu kolektívnej obrany muselo urobiť?
Dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Katarína Šmigová pre Štandard vysvetľuje, že článok 5 sa neaktivuje automaticky pri každom incidente. Vždy treba zhodnotiť jeho povahu, rozsah a závažnosť.
Navyše, neplatí len pre kinetickú silu – teda klasický útok vojskom alebo zbraňami. Môže ísť aj o hybridný alebo kybernetický útok.
Tento záväzok nechráni len územie členských štátov NATO. Za určitých okolností sa môže vzťahovať aj na útok proti ich vojakom, lodiam či lietadlám, ktoré sa nachádzajú v severoatlantickej oblasti severne od obratníka Raka.
Právnička potvrdzuje, že Slovensko si môže suverénne zvoliť, ako napadnutému spojencovi pomôže. „Uvedený článok poskytnutie vojenskej pomoci uvádza ako možnosť, nie ako povinnosť,“ vysvetľuje.
Aj keby všetky ostatné štáty vyslali do oblasti svojich vojakov, Slovensko nemá právnu povinnosť zmeniť svoju formu pomoci. „Ostatné členské strany môžu mať v rámci tejto spolupráce a koordinácie výhrady diplomatické, respektíve politické, nie však požiadavky vyplývajúce z právnej povinnosti poskytnúť konkrétnu pomoc,“ priblížila Šmigová.
Nesmieme sa však rozhodnúť, že spojencovi nepomôžeme vôbec. Hoci Washingtonská zmluva nespomína konkrétnu sankciu za odmietnutie pomoci, podľa expertky na medzinárodné právo by nečinnosť nemusela ostať bez následkov.
„Otázka prípadnej náhrady škody by závisela od toho, či by bolo možné preukázať konkrétnu škodu spôsobenú porušením záväzku a príčinnú súvislosť medzi nimi,“ uzatvorila dekanka.