„Zároveň, aby kurikulá boli v takom stave, aby sa študenti po štúdiu mohli uplatniť na trhu práce,“ dodal Drucker. Zákon zavádza aj modulárne štúdium, certifikáty a väčšiu prax.
Má tiež priniesť možnosť kombinovať rôzne formy vzdelávania, uznávanie kreditov aj z iných foriem vzdelávania. Pre študentov sa má ustanoviť aj možnosť voľby medzi absolvovaním záverečnej stáže alebo písaním záverečnej práce.
O forme záverečnej práce by rozhodla vysoká škola, ktorá by zohľadňovala špecifiká príslušného študijného odboru. Pre vysokoškolských učiteľov majú zaviesť sabatikal.
Rýchle programy, povinná maturita z matematiky aj nové typy škôl
Veľká časť reforiem sa dotýka aj stredného školstva. Trh práce sa podľa ministra rýchlo mení a školy musia byť flexibilnejšie. Z tohto dôvodu vzniknú nové typy škôl a centrá odborného vzdelávania, ktoré budú špecializované a úzko prepojené s praxou a zamestnávateľmi.
Zaviesť majú aj nové programy, ktorých cieľom je priviesť kvalifikovaných absolventov pre odvetvia budúcnosti. Minister ohlásil aj povinnú maturitu z matematiky pre technické školy, obchodné akadémie a gymnáziá.
"Zároveň sme umožnili, aby v budúcnosti mohli byť stredné priemyselné školy päťročné, aby sme zvýšili kvalifikáciu v strednom odbornom vzdelávaní, ale tak, aby sme nediskriminovali študentov, ktorí budú musieť o rok dlhšie študovať na strednej škole,“ vysvetlil minister.
Reforma prináša aj opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v školách a to od ochrany učiteľov až po podporu detí, ktoré potrebujú špeciálnu pomoc.
Ďalšou veľkou témou reformy je digitalizácia vzdelávania, od digitálnych učebníc a obsahu začleneného do štátnych vzdelávacích programov až po systém certifikácie digitálneho obsahu a pravidlá pre etické a bezpečné online prostredie.
Tomáš Drucker ďalej vysvetlil, že vláda schválila aj zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. „Práve z dôvodu ich nedostatku zavádzame novú kategóriu ´kandidát pedagóg´, ktorý po troch rokoch vysokoškolského štúdia bude môcť nastúpiť do praxe,“ vysvetlil s tým, že prvú atestáciu bude môcť robiť už v prvých dvoch rokoch a nie piatich, ako to bolo doposiaľ.
Vláda však v stredu prerušila rokovanie k návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, k novele školského zákona a k návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Zákony boli podľa Druckera predložené, no dôvodom prerušenia bolo avízo, že niektorí poslanci si ich chcú ešte prekonzultovať. "Nevnímam to negatívne. Nie som hluchý, slepý ani arogantný, aby som nediskutoval," upresnil s tým, že nastala široká debata o povinnosti predprimárneho vzdelávania od troch rokov.
"Aby som upresnil, my nezavádzame povinnú materskú školu. Hovoríme o tom, že rodič, ktorý je zodpovedný za výchovu dieťaťa a nemá vzdelanie, to svojmu dieťaťu má umožniť,“ argumentoval.
Z neschválenia týchto zákonov Drucker sklamaný nie je. Čomu však otvorený je, je diskusia s poslancami, ktorí mali voči niektorým zmenám výhrady. Kto a koľkí to boli však nešpecifikoval.
„Menejcenné“ veriace deti?
V súvislosti s financovaním škôl išlo o diskusiu o kontroverznosti návrhu vzhľadom na zmeny vo financovaní cirkevných a súkromných škôl.
Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Milan Majerský ešte deň pred rokovaním vlády zverejnil otvorený list Robertovi Ficovi, v ktorom pripravované zmeny kritizoval.
Strana namietala proti návrhu znížiť normatívne príspevky pre súkromné či cirkevné školy, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania.
Podľa návrhu ministra Tomáša Druckera mali mať nárok na plné financovanie zo štátneho rozpočtu iba tie neštátne školy, ktoré prijímajú žiakov bez výberu, najmä zo spádového obvodu, nevyberajú školné alebo ho vyberajú len dobrovoľne. Ak tieto podmienky školy nesplnia, štát im zníži normatívny príspevok o pätinu.
Ministerstvo školstva argumentovalo spravodlivosťou, rovnakými pravidlami pre všetky školy a snahou o zabezpečenie prístupu k vzdelaniu pre všetky deti bez ohľadu na príjem rodičov. Zámer však Milan Majerský vníma ako rozdelenie detí na dve kategórie a diskrimináciu za ich vieru.
„Predstavte si dvoch prváčikov kráčajúcich ráno do školy. Podobné tašky, podobné očakávania, možno aj obavy. A jednému z nich dá vláda 100 percent podpory a tomu druhému povie: Tebe dáme len 80 percent, lebo si v škole, ktorá rešpektuje tvoju vieru. Je to nespravodlivé, necitlivé a cynické,“ píše v liste premiérovi Majerský.
Zdôraznil, že vládu opakovane verejne vyzýval, aby od tohto zámeru upustila. Veriace deti podľa jeho slov nie sú menejcenné a premiér nemá právo trestať ich za to, že chcú rásť v škole, ktorá rešpektuje ich vieru. Majerský požadoval stiahnutie návrhu, čo sa napokon v stredu na rokovaní aj udialo.
„Sme šťastní, že tieto výzvy mali zmysel. Je to veľké víťazstvo a dobrá správa pre desaťtisíce detí na Slovensku a ich rodičov. Rozdeľovať deti podľa viery je neprijateľné. Veriace deti nie sú menejcenné a nikto nemá právo ich diskriminovať len preto, že chcú rásť v prostredí školy, ktorú si samy vybrali,“ uviedli v tlačovej správe po rokovaní vlády kresťanskí demokrati.
Drucker na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády poznamenal, že nie je pravda, že by išli likvidovať cirkevné školy. Majú podľa neho osobité postavenie a urobili pre nich veľa.
"Aj minister financií považoval za nekorektné, keď sme presadili výnimku na transakčnú daň pre cirkevné školy. Umožnili sme im viacero pozitívnych zmien a aj tento zákon si myslím, že ich ustanovuje do oveľa lepšej pozície," skonštatoval s tým, že zákon je prísnejší na nepoctivé školy.
Konsolidácia v školstve
V súvislosti so všeobecnou konsolidáciou sa minister vyjadril aj ku konsolidácii na ministerstve školstva. Upresnil, že už prišiel so šetrením 125 miliónov eur na budúci rok a to pri predkladaní návrhu na zvýšenie miezd všetkých zamestnancov v školstve.
"Uvedomujem si však, že existuje priestor. Aj Útvar hodnoty za peniaze s Inštitútom vzdelávacej politiky ministerstva školstva skonštatovali, že máme veľkú rozdrobenosť škôl, čo by nebol až taký problém, keby výsledky detí, ktoré navštevujú malé školy, neboli horšie," upozornil Drucker s tým, že v riešení týchto vecí by nešlo o šetrenie peňazí, ale o ich redistribúciu.
