Putinov prvý prezidentský samit bol podobný ako ten aljašský

Americká verejná výskumná organizácia National Security Archive zverejnila 21. augusta "novoodtajnené poznámky z prvého prezidentského samitu Vladimira Putina s americkým lídrom". Deň po zverejnení informovala o odtajnenej časti archívu aj ruská tlačová agentúra TASS.

Pripomeňme, že táto nezisková výskumná a archívna inštitúcia zverejnila v roku 2017 aj odtajnené dokumenty rozhovorov západných lídrov s prvým prezidentom Sovietskeho zväzu - Rozšírenie NATO: Čo počul Gorbačov.

Podľa zápiskov Strobea Talbotta, vtedajšieho zástupcu ministra zahraničných vecí USA, Putin kombinoval lichotenie a priateľský tón s neoblomnými postojmi, a to najmä v otázkach čečenskej vojny a amerického systému raketovej obrany.

Talbott si zapísal, že stretnutie je veľmi "obsažné a srdečné". Clinton bol spokojný s Putinovou ochotou spolupracovať a podľa odtajnených dokumentov mu povedal: „Myslím si, že ste tou správnou osobou na vedenie tejto krajiny.“

Podobne prehnane optimisticky hodnotil Putina v roku 2001 aj Clintonov nástupca George Bush po stretnutí v Slovinsku: „Pozrel som sa tomu človeku do očí a zistil som, že je veľmi priamy a dôveryhodný... Bolo to veľmi dobré stretnutie a vnímam ho ako pozoruhodného lídra.“

Rusko v NATO

Uprostred plenárneho zasadnutia na samite v roku 2000 sa hovorilo aj o možnom členstve Ruska v NATO. Putin bol zo spolupráce s NATO - ako spôsobu integrácie Ruska do Európy - nadšený: „Medzi Ruskom a NATO by mali jestvovať plnohodnotné vzťahy.“

Toto ruský prezident vyslovil len niečo vyše roka po leteckých útokoch NATO na Belehrad, po ktorých boli vzťahy Moskvy s NATO na bode mrazu.

Zároveň hlava Kremľa vyjadrila svoju plnú podporu myšlienke ruského členstva v Severoatlantickej aliancii, na čo Clinton odpovedal: „Mali by sme začať teraz.“

Putin reagoval, že "toto je prvýkrát, čo sme počuli takéto vyhlásenie od Spojených štátov, a musím povedať, že ma to teší". Clinton následne potvrdil, že to "myslí vážne" a je pripravený o členstve Ruska v NATO rokovať.

Diplomatický jazyk

Samit obsahoval dlhé diskusie o bezpečnostných otázkach, terorizme, spolupráci Ruska a NATO a budúcnosti vzájomných vzťahov.

Putin využíval "lichôtky, žartovanie o športe, zdanie súhlasu pri vyslovovaní slova nie a prednášky z histórie", čo je podobné jeho doterajšiemu diplomatickému štýlu.

Clintonovi napríklad hovoril, že ten „urobil pre svoju krajinu veľa... Možno toľko, ako žiadny prezident od čias Roosevelta“. Žartovne sa sťažoval, že je ťažké nájsť sparingpartnera na džudo, keď je človek prezidentom.

V rámci prednášok z dejepisu tvrdil, že sovietsky jadrový program profitoval zo špiónov medzi americkými vedcami, pretože všetko, čo chceli, bolo odstrašenie.

Takisto obhajoval krutý postup ruských jednotiek počas vojny v Čečensku, označujúc Čečencov za "brutálnych krutých ľudí", ktorí chcú „zabiť všetkých Židov“.

Podľa National Security Archive podobný detailný obraz zo samitu Putina a Donalda Trumpa v roku 2025 na Aljaške chýba, keďže tam nebol oficiálny zapisovateľ a jazykové bariéry obmedzovali porozumenie.

Obaja prezidenti viedli „veľmi dôvernú“ diskusiu o Srbsku a o tom, ako „dostať Miloševića preč“. Po nepokojoch v roku 2000, ktoré vypukli v dôsledku zmanipulovaných volieb, Slobodan Milošević odstúpil z prezidentského úradu.

Nasledujúci rok ho nová vláda vydala Medzinárodnému trestnému súdu do Haagu. Žalobcovia ho však už nestihli usvedčiť – tretí juhoslovanský prezident bol 11. marca 2006 nájdený mŕtvy vo svojej cele.