Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V pondelok otvoria niektoré školy, budú predtým testovať

V pondelok (7. 12.) a v ďalších dňoch budúceho týždňa otvoria svoje brány niektoré školy na Slovensku. Po piatkovom mimoriadnom rokovaní vlády to oznámil minister školstva Branislav Gröhling s tým, že pôjde o pilotný projekt.

Otvoreniu bude predchádzať testovanie žiakov, ich rodičov i zamestnancov škôl. Gröhling (SaS) spresnil, že v decembri budú nastavovať a dolaďovať podmienky, aby už boli v januári pripravené.

„Neznamená to, že v pondelok a v ďalších dňoch sa majú otvoriť všetky školy. Budú to školy, ktoré kontaktovali Úrad vlády SR, premiéra či ministerstvo školstva. Pilotným spôsobom budeme sledovať, ako budú prebiehať jednotlivé nastavené opatrenia,” spresnil šéf rezortu školstva. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) avizuje, že pôjde o desiatky škôl, ktoré prejavili záujem sa zapojiť do pilotného projektu. „Určite to nebudú stovky škôl,” poznamenal predseda vlády.

Najprv na test a až potom do školy

Žiakov a ich rodičov či zamestnancov škôl by mali testovať na COVID-19 v mobilných jednotkách. Prvé školy sa budú testovať podľa predsedu vlády už tento víkend, v pondelok či v ďalších dňoch budúceho týždňa. Frekvencia testovania má závisieť od epidemiologickej situácie v danom regióne a bude to buď sedem, 14, alebo 21 dní. Gröhling avizuje, že postupne sa budú zverejňovať uznesenie vlády, vyhláška hlavného hygienika, rozhodnutia rezortu školstva i ďalšie manuály. Budú sa nastavovať podmienky aj v spolupráci so zástupcami miest, obcí či vyšších územných celkov.

Matovič priznal, že školy sa otvárajú v ťažkej epidemiologickej situácii, keďže počet pozitívnych prípadov na COVID-19 na Slovensku opäť prudko rastie. „V tejto situácii naberáme odvahu, aby sme právo chrániť zdravie a právo na vzdelanie zladili,” deklaroval.

Matovič nechce počúvať výhovorky

Plán z dielne ministerstva školstva na návrat žiakov do škôl najprv v utorok (1. 12.) ústredným krízovým štábom neprešiel. Po stredajšom (2. 12.) rokovaní vlády premiér oznámil, že na Slovensku sa možno v pondelok otvoria niektoré školy s tým, že preberá pilotné testovanie žiakov na ochorenie COVID-19 do vlastných rúk. Tvrdí, že už nechce počúvať výhovorky zo strany ministerstva školstva, keďže vidí ochotu niektorých riaditeľov škôl, starostov i primátorov zapojiť sa do testovania.

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj študenti stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.

Minúta  |  

V Maďarsku po orgiách europoslanca hovoria o roli tajných služieb

Bývalý europoslanec József Szájer sa po pandemickom večierku a sexuálnom škandále zriekol okrem poslaneckého mandátu aj členstva v strane. Svoj odchod oznámil v liste adresovanom podpredsedovi Gáborovi Kubatovovi.

Szájer Fidesz opúšťa po 32 rokoch, stranu spoluzakladal v marci 1988 ešte ako mládežnícke antikomunistické hnutie. Szájer sa tiež listom zriekol čestného občianstva svojho rodného mesta Šopronu. Mesto jeho rozhodnutie prijalo a občianstvo mu odňalo, oznámil starosta Ciprián Farkas na sociálnej sieti. Szájer je však tiež držiteľom Rádu svätého Michala a svätého Juraja (druhého stupňa Knight Commander), ktorý mu v roku 2000 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Nie je jasné, či sa tohto ocenenia už pokúsil vzdať.

Opozícia ukazuje na pokrytectvo

Prípadom už od utorka žije celá krajina, opozícia poukazuje na pokrytectvo konzervatívnej vlády, politici Fideszu sa vo svojich vyjadreniach zatiaľ obmedzili na odsúdenie porušovania pandemických pravidiel a držbu narkotík, konkrétne extázy, o ktorej však Szájer tvrdí, že ju nebral a nevie, ako sa objavila v jeho taške.

„Ostatné je úplne jeho súkromná vec,” odpovedala novinárom ministerka spravodlivosti Judit Vargová. Premiér Orbán pre vládny denník Magyar Nemzet povedal, že Szájerovo počínanie je „nezlučiteľné s hodnotami našej politickej komunity. Nezabudneme, ani nepoprieme jeho tridsaťročnú prácu, ale jeho čin je neprijateľný a neobhájiteľný”. Szájer podľa Orbána „spravil jediné vhodné rozhodnutie, keď sa ospravedlnil, odstúpil a opustil Fidesz”.

Český europoslanec sa ho zastal

Szájera sa zastal europoslanecký kolega Balázs Hidvéghi. „Józsefa Szájera poznám viac ako tridsať rokov. Správa ma naplnila smútkom a šokom. Vážim si ho a rešpektujem jeho politickú činnosť. Všetci sme ľudia, robíme chyby, pochybil aj on. Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom,” povedal v maďarskom rozhlase Hidvéghi, ktorý sa k Fideszu pripojil v roku 1989 ako devätnásťročný.

Odchod z politiky označil za jediné riešenie. Iný zo zakladajúcich členov strany a šéf maďarskej delegácie v Európskom parlamente Tamás Deutsch zase v televízii ATV povedal, že „Fidesz je stranou, ktorá nechce nikomu skúmať spálňu”.

Z nemaďarských členov Európskej ľudovej strany sa Szájera zastal len český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý ho označil za jedného z najpracovitejších a najvzdelanejších poslancov. „Vždy som si ho nesmierne vážil, preto rozumiem jeho rozhodnutiu rezignovať. Milý József, nesúdime Ťa, pretože sme nenosili Tvoje topánky,” napísal.

Maďari hovoria aj o tajných službách

V krajine sa tiež diskutuje o možnej provokácii zo strany zahraničných tajných služieb, prípadne o pomste za maďarské veto úniového rozpočtu. Témy sa chytili ​​médiá blízke vládnej strane, prekvapivo však variantu zahraničnej intervencie spomenuli medzi prvými ľudia rešpektovaní na politickej ľavici ako investigatívny novinár HVG András Dezső alebo analytik András Pulai. Podľa predsedu parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť Jánosa Stummer z Jobbiku sa bude výbor zaoberať touto otázkou.

Pochybnosti vzbudzuje predovšetkým osoba organizátora večierku Davida Manzheley. Tento údajne dvadsaťdeväťročný belgický doktorand bol poľskými úradmi identifikovaný ako tridsaťšesťročný Poliak Dawid Manzheley, ktorý je v Poľsku stíhaný pre podvody a aktuálne je na úteku. Opozičný web Azonnali tiež upozornil na jeho rozpory vo výpovediach.

Ten napríklad pôvodne belgickým novinárom povedal, že Szájera vôbec nepozná (zmieňoval sa o ňom ako o mužovi s fúzmi, ktorého si priviedol niektorý z pozvaných hostí) a o politiku sa nezaujíma. O deň neskôr ale už v rozhovore pre poľský Onet tvrdil, že k nemu prichádza „veľa politikov zo strán PiS a Fidesz”. Neuviedol žiadne mená, ale povedal, že ich z Fideszu malo byť deväť, poslancov i europoslancov.

Čo sa týka národností dvoch diplomatov, ktorí sa na večierku zúčastnili, išlo o Francúza a Estónca a s obomi sa začalo súdne konanie o odňatí imunity. Kľúčový summit k európskemu rozpočtu prebehne o týždeň, v dňoch medzi 10. a 11. decembrom. Pokiaľ sa do tej doby nepodarí krízu vyriešiť a Poľsko s Maďarskom primať k súhlasu pre nich prijateľným kompromisom alebo nejakou cestou obísť, ocitne sa Únia v rozpočtovom provizóriu.

Vychádza v spolupráci so stránkou Co se děje v Maďarsku/FB.

Minúta  |  

Novým generálnym prokurátorom je Maroš Žilinka

Dráma sa nekonala. Žilinka získal 132 zo 147 hlasov, zvolila ho veľká väčšina parlamentu, vrátane opozície. Honz získal 15 hlasov.

Žilinka podľa zverejnených počtov získal podporu celého parlamentu okrem poslancov vládnej strany Za ľudí. Proti Žilinkovi hlasovalo osem poslancov, ostatní kandidáti nezískali ani hlas.

Parlament tak požiada prezidentku Čaputovú, aby za nového generálneho prokurátora vymenovala Maroša Žilinku.

Poradie favoritov sa pred voľbou zmenilo, najväčšie šance mal podľa informácií z prostredia vládnej koalície Maroš Žilinka. Získal si totiž podporu premiérovej strany aj SaS, a ako sa následne ukázalo aj celej opozície.

Pred voľbou došlo k dvom posunom v situácii, z obidvoch ťaží práve Maroš Žilinka. Potom, ako sa vzdal kandidatúry Ján Hrivnák, stratilo liberálne krídlo koalície, strany SaS a Za ľudí, svojho favorita. Zvyšní kandidáti, ktorých strany menovali, napríklad Tomáš Honz, neboli považovaní za priechodných. Honza napriek tomu podporili poslanci Za ľudí, spolu získal 15 hlasov.

Najväčšou zmenou sa stalo, že pred voľbou fakticky skončil sudca Kliment, napokon nezískal ani jeden hlas. Bolo to dôsledkom toho, že počas vypočutí pred výborom poslanci SaS a Za ľudí ukázali slabé miesta pôvodne premiérovho kandidáta Juraja Klimenta. Jeho spolupráca s Petrom Tóthom na knihe ku kauze Cervanová, a najmä spôsob, ako túto spoluprácu opísal a ako ho aj Tóth prichytil pri klamstve, celkovo oslabili morálny a osobnostný profil sudcu Klimenta.

Premiér Matovič sa ocitol v jeho obhajobe osamelý, čo začalo nahrávať Marošovi Žilinkovi, ktorý bol pôvodne kandidátom s neoficiálnou podporou Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina.

Žilinku sa pokúsili diskreditovať liberálne médiá jeho väzbami na lobistu Gučíka či predpokladanú podporu poslancov Smeru. Išlo však o prehnané konštrukcie, podľa očakávaní Žilinku nepoškodili.

Žilinka je bývalý nominant KDH na ministerstve vnútra, kde robil štátneho tajomníka Danielovi Lipšicovi. Nebol však Lipšicovou voľbou, naopak, Žilinku nominovalo vtedajšie Figeľove vedenie KDH, aby oslabilo Lipšica, keďže jeho kandidátom vtedy bol Milan Krajniak. Paradoxne, práve strana, v ktorej je dnes minister Krajniak podpredsedom, Žilinku podporovala najotvorenejšie.

Tento uzlík vzťahov dnes vyzerá úplne inak. Žilinka dobre obstál pred poslancami na vypočutí, ukázal sebadôveru a navyše sa mohol spoľahnúť na niektorých bývalých členov KDH, ktorí sú dnes poslancami v klube OĽaNO. Práve oni sa stali jeho advokátmi na pôde klubu.

Pred voľbou ho napokon podporil aj Richard Sulík, ktorý ho označil za kompromisného kandidáta, dohady o jeho väzbách na Smer či Gučíka odmietol. Vyhlásil, že „Žilinka nemá žiadne pofidérne rozhodnutie v celej svojej kariére“.

Ako dokazuje počet odovzdaných hlasov, Žilinka bol zvolený aj s podporou opozície. Najskôr to nepriamo naznačil Peter Pellegrini. Bývalý premiér síce nepovedal, koho volil, ale na adresu favorizovaného Žilinku vyhlásil, že "ak bude zvolený, tak bude dobrý generálny prokurátor".

Dodajme, že Klimentovi okrem iného podľa kuloárnych informácií poškodili medzi časťou poslancov OĽaNO aj niektoré súvislosti Petra Tótha z minulosti, z obdobia vraždy Róberta Remiáša. Anna Remiášová, jeho mama, je dnes poslankyňou Matovičovej strany.

Igor Matovič sa tak dostal pod tlak rodiacej sa novej väčšiny vo vlastnom klube aj v koalícii, čoho výsledkom je favorizovanie Maroša Žilinku.

Žiadna dráma sa nekonala, nedošlo ani na hrozby Igora Matoviča, ak by sa spojili vládne strany s opozíciou, za Maroša Žilinku hlasovali rovnako poslanci jeho klubu, ako strán Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Nový generálny prokurátor bol zvolený so širokou podporou naprieč spektrom.

(fed, tasr)

Minúta  |  

Bödör mal platiť za to, aby nevyšetrovali Žigovcov

Exminister hospodárstva a nezaradený poslanec parlamentu Peter Žiga tvrdí, že nikdy neovplyvňoval žiadne vyšetrovanie vo svoj prospech, ani v prospech príbuzných.

Novinárom vo štvrtok povedal, že je pripravený vypovedať, ak ho bude polícia kontaktovať. Deklaroval, že obvinenému podnikateľovi Norbertovi Bödörovi nedával žiadne peniaze. Dodal, že informáciu o vyšetrovaní svojho príbuzného Štefana Žigu zachytil len okrajovo a nepýtal sa, prečo sa zastavilo.

Nepovedal, či sa stretával s Bödörom

Medializované informácie o svojej osobe vníma ako súčasť politického boja, odmieta ich a považuje ich za vyfabulované. Žiga nechcel novinárom povedať, či sa stretol s obvineným bývalým riaditeľom Národnej jednotky finančnej polície Bernardom Slobodníkom s Norbertom Bödörom sa podľa svojich slov stretol na spoločenských akciách.

"V tejto chvíli sa k týmto veciam nemôžem vyjadrovať, pretože neovládam ani nepoznám, čo kto kedy povedal. Som pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní," odpovedal na otázku, prečo by si Bernard Slobodník vymýšľal úplatok.

Čaká na orgány činné v trestnom konaní

"Prosím, rešpektujte, že v tejto chvíli sú zatýkaní ľudia, ktorí hovoria čokoľvek, a ja sa k týmto vyjadreniam vyjadrím až orgánom činným v trestnom konaní," reagoval.

Žiga odmietol, že možnosť stíhania jeho osoby by bola dôvodom, prečo sa na nedávnom sneme nestal podpredsedom mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Nevidí dôvod prihlásiť sa sám na políciu. "Čakám na bežný postup, ktorý robia orgány činné v trestnom konaní," skonštatoval.

Peniaze od Bödöra

Žigovho príbuzného Štefana Žigu, ktorý je syn jeho bratranca, mali nedávno obviniť z karuselových podvodov. Informuje o tom Denník N s tým, že Bernard Slobodník mal vypovedať o tom, ako v minulosti zobral od podnikateľa Norberta Bödöra úplatok 50 000 eur za to, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) podvod nebude vyšetrovať.

Obvinenie sa tak malo v roku 2016 zahladiť. Vybavovať to mal aj vtedajší minister Peter Žiga (vtedy Smer-SD).

(TASR)

Minúta  |  

Kolíková: Otváranie ústavy je veľká vec. Smer hovorí o neprípustnom zásahu

Otváranie Ústavy SR je veľká vec. Zdôraznila to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v pléne Národnej rady SR v súvislosti s predloženými ústavnými zmenami pri reforme justície a vyzvala poslancov na legitímnu diskusiu.

Považuje za legitímne doplniť do novely potrebné ústavné zmeny, hoci nesúvisia s justíciou, napríklad právomoc prezidenta SR odvolávať profesorov pri vetovanej novele vysokoškolského zákona.

Ministerka Kolíková (Za ľudí) poznamenala, že ak už je otvorená ústava v súvislosti s justíciou a je potrebné v nej upraviť aj niečo iné, pri úzkom nazeraní na novelizáciu ústavy by sa základný zákon štátu musel otvárať samostatne viackrát.

Poukázala na to, že aktuálne je pre plagiátorské kauzy potrebné doplniť do ústavy právomoc prezidentke. Ak by to teda poslanci chceli vyriešiť, v prípade úzkeho nazerania na novelizáciu ústavy by sa musela samostatne otvárať len jej oblasť týkajúca sa školstva. Považuje teda za legitímne takúto zmenu do novely doplniť, keďže už je ústava otvorená.

Má návrh súd alebo zákonodarca?

Za dôležitú tému pri predložených zmenách považuje otázku, či má navrch Ústavný súd (ÚS) SR alebo zákonodarca, ako aj to, či to má alebo nemá riešiť zmena ústavy. "Riešenie, ktoré navrhujeme, je vymedzenie prísnej kompetencie ÚS," povedala s tým, že ÚS ani doteraz nemal v ústave explicitne zakotvenú právomoc posudzovať súlad ústavných zmien s ústavou samotnou.

Poukázala na to, že táto zmena sa do návrhu dostala legitímne ešte počas legislatívneho procesu. Vymedzenie kompetencií ÚS považuje za potrebné. Dodala, že legitímny návrh na vymedzenie kompetencií ÚS si vyžaduje legitímnu diskusiu, aby sa aj cez túto zmenu ústavy mohla spoločnosť posunúť ďalej. Očakáva, že sa k tomu ešte vyjadrí predseda ÚS Ivan Fiačan, ktorý je prítomný v pléne.

Kolíková dodala, že reformou justície a ústavnými zmenami chcú profesionalizovať Súdnu radu SR. Docieliť mienia, aby bola plne funkčná a spôsobilá vykonávať rozsiahlejšie kompetencie.

Za najdôležitejšiu zmenu označila zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR. Ten by mal dostať disciplinárnu právomoc. Poukázala na viaceré doterajšie kauzy sudcov, traumatizáciu spoločnosti a klesajúcu dôveru v súdnictvo na Slovensku. Podotkla, že nevie, či vôbec môže dôvera v justíciu ešte klesnúť.

Neprípustný zásah, znie zo Smeru

Poslanec Boris Susko (Smer-SD) hovorí o neprípustnom zásahu zákonodarnej moci do súdnej. Namieta obmedzenie práva ÚS preskúmať prípadnú protiústavnosť zmien v ústave. K tomu predložil pozmeňujúci návrh, tento zámer koalície navrhuje vypustiť. Označil to za neprimeraný zásah do právomocí ÚS.

V súvislosti so zmenami v justícii Susko poznamenal, že Súdna rada sa nestane nezávislým orgánom. Návrh ju podľa jeho slov definuje len ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, aby bol nezávislým. Rovnako presadzuje tajnosť voľby ústavných sudcov, v tomto smere predložil ďalší pozmeňujúci návrh.

(tasr)

Minúta  |  

Ján Hrivnák mal odstúpiť z kandidatúry na šéfa GP

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Hrivnák mal odstúpiť z kandidatúry o post generálneho prokurátora. Informuje o tom portál Aktuality.sk.

Kandidátov eviduje Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR. Jeho predseda Milan Vetrák (OĽANO) pre TASR uviedol, že o vzdaní sa kandidatúry Hrivnáka zatiaľ nič nevie.

Hrivnák mal svoje rozhodnutie zdôvodniť tým, že "chce vytvoriť priestor pre ľahšie rozhodovanie", keďže koalícia sa stále nedohodla na voľbe. Zajtrajšia voľba musí byť podľa neho definitívna, pretože štát potrebuje očistu.

"Mafia už pridlho určovala pravidlá. Je nevyhnutné urýchlene zvoliť nového generálneho prokurátora. Už včera bolo neskoro," citujú Hrivnáka Aktuality.

Hrivnáka nominovala do funkcie Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ktorej sa za podporu poďakoval. Za šéfa Generálnej prokuratúry SR kandidoval aj v roku 2010. 

Poslanci majú kandidáta na generálneho prokurátora voliť vo štvrtok (3.12.). Koalícia deklaruje, že sa chce dohodnúť na spoločnom mene. Bez Hrivnáka sa o post šéfa prokurátorov uchádza šesť kandidátov. Sú nimi prokurátor GP Jozef Čentéš, prokurátori ÚŠP Tomáš Honz, Ján Šanta a Maroš Žilinka, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rastislav Remeta a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.