Frankensteinove monštrum, ktoré umožňuje sledovanie občanov a ich zdaňovanie na počkanie

Zlato teraz tvorí 20 percent ich celkových rezerv, k čomu prispeli nákupy aj rastúce ceny. Podiel dolára klesol na 46 percent, čiastočne v dôsledku sankcií voči Rusku, ktoré zmrazili aktíva v hodnote 300 miliárd dolárov a vystrašili držiteľov americkej meny po celom svete.

Centrálne banky začínajú využívať aj iné meny, ako je kanadský a austrálsky dolár. Euro stráca a je na úrovni približne 16 percent.

Problém eura si uvedomujú aj európski „pohlavári“. Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová sa spiace euro snaží zobudiť roztlieskavaním:

„Toto je príležitosť pre ‚globálne euro‘ a Európu… Sme svedkami hlbokého posunu v globálnom poriadku: Otvorené trhy a multilaterálne pravidlá sa rozpadajú a dokonca ani dominantná úloha amerického dolára, základného kameňa systému, už nie je istá. Nahrádza ich protekcionizmus, myslenie s nulovým súčtom a bilaterálne mocenské hry.

Neistota poškodzuje európsku ekonomiku, ktorá je hlboko integrovaná do globálneho obchodného systému, a v stávke je 30 miliónov pracovných miest. Prebiehajúci posun však zároveň ponúka Európe príležitosti prevziať väčšiu kontrolu nad svojím osudom a euru získať globálny význam.“

O čo horlivejšie verbálne prejavy pohlavárov, o to býva tragickejšia realita. To platilo a stále platí vo všetkých veľkých byrokraciách.

Japonskí investori v roku 2024 predali rekordné množstvo dlhopisov eurozóny, najmä francúzskych. V minulom roku sa zbavili eurových dlhopisov za 57 miliárd dolárov, čo je najviac od roku 2014. A až o 31 miliárd dolárov znížili dlh krajiny, odkiaľ pochádza Lagardová: Francúzska.

Už ani bezpečný prístav nemeckých bundov nie je, čo býval. Japonci ich vypredali v roku 2024 za vyše 10 miliárd dolárov. To je tiež rekord od roku 2014.

Ambícia eura stať sa svetovou rezervnou menou umiera. Jeho význam vo svetovom finančnom systéme od eurokrízy neustále klesá a nepomáhajú mu ani zaváhania dolára.

Pre koho sa vyrába euro CBDC?

K tomu na scénu prichádzajú dolárové stablecoiny, ktorých sa Európska centrálna banka bojí ako čert kríža:

„Od hypeu k hazardu: čo znamenajú stablecoiny pre Európu… Stablecoiny menia globálne financie – s americkým dolárom na čele. Bez strategickej reakcie by sa mohla narušiť európska menová suverenita a finančná stabilita. V tomto narušení však existuje aj príležitosť pre euro, aby sa z neho stalo silnejšie,“ bloguje ECB.

Ďalší euro roztlieskavač. Pre ECB to písal ten Jürgen Schaaf (poradca ECB pre trhovú infraštruktúru a platby), ktorý v roku 2022 písal o konci bitcoinu a v roku 2024 nás presviedčal, že „reálna hodnota bitcoinu je stále nulová“. Napriek tomu mu v ECB ešte stále nezobrali heslo k bankovým blogom.

Práve stablecoiny sú za intenzívnou snahou ECB rozbehnúť čo najrýchlejšie eurovú digitálnu menu centrálnej banky (CBDC).

Keď Mark Zuckerberg prišiel v 2019 s detsky naivnou predstavou rozbehnúť vlastnú digitálnu menu s názvom libra, štátnym peňažným monopolom konečne došlo, čo za revolúciu to bitcoin spustil.

Štáty libru, samozrejme, zarezali, ale práve vtedy začala intenzívna snaha o zostrojenie vlastnej štátnej verzie digitálnej meny žijúcej v databáze ECB. Ide o skutočné „Frankensteinove monštrum“ umožňujúce detailné sledovanie občanov a ich zdaňovanie na počkanie. A to bez nutnosti pomalých a otravných demokratických procesov.

Čo sa stane s dopytom po eure a gigantickými európskymi bankami v prípade, že Európania budú mať na mobile a poruke lacné, okamžité, dolárové, súkromné, celosvetové platby mimo tradičný bankový systém?

Na Európsku úniu to vyzerá neznesiteľne slobodne, pre štátne euro hrozivo. Môj tip je, že EÚ to zakáže. V zákazoch a reguláciách je totiž Únia veľmoc. A práve preto euro upadá. Na zákaz však potrebuje dobrú výhovorku v podobe vlastného CBDC.