Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Si Ťin-pching ocenil Slovensko za vernosť priateľstvu s Čínou

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo štvrtok v Pekingu vyzdvihol Slovensko za jeho „vernosť priateľstvu“ s Čínou.

Po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom vyhlásil, že Peking je pripravený posilniť výmenu a spoluprácu s Bratislavou.

Podľa čínskych štátnych médií Si zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo potrebuje viac než kedykoľvek predtým jednotu a spoluprácu.

Vyjadril nádej, že Slovensko zohrá aktívnu úlohu aj v rámci vzťahov medzi Čínou a EÚ. Peking sa tak podľa agentúry Reuters spolieha na Ficovu úlohu v otázke ciel s Bruselom, najmä na elektrické autá.

Únia uvalila colné zaťaženie na elektromobily pre podozrenia z nekalých praktík a dampingu, čo Peking odmietol.

Slovensko bolo podľa Reuters jedným z piatich členských štátov EÚ, ktoré hlasovali proti.

Lídri sa zhodli na potrebe posilniť výmenu skúseností v oblasti správy vecí verejných a vyjadrili podporu vybraným vývojovým cestám svojich krajín.

Čína má podľa Siho záujem prehlbovať politickú dôveru a budovať stabilné partnerstvo.

Fico pricestoval do Číny v utorok a už absolvoval bilaterálne stretnutia s prezidentmi Ruska Vladimirom Putinom, srbským Aleksandarom Vučićom a vietnamským Luongom Cuongom.

V stredu sa zúčastnil na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii. V priebehu štvrtka sa má stretnúť aj s viceprezidentom Číny Chan Čengom.

Ešte v novembri minulého roka bol Fico tiež na návšteve Číny, v rámci ktorej vybavil bezvízový vstup pre slovenských občanov, ktorí cestujú do Číny nanajvýš na dva týždne.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Ruský Novatek prvý raz dodal skvapalnený zemný plyn do Číny

Ruský energetický gigant Novatek oznámil prvú dodávku skvapalneného zemného plynu z projektu Arctic LNG 2, informovala agentúra RIA Novosti.

Podľa vyjadrenia viceprezidenta spoločnosti Jevgenija Ambrosova sa začalo nakladanie a prvá loď dorazila do Číny, čo potvrdzuje prijatie prvého nákladu z tohto projektu, voči ktorému sú zavedené západné sankcie.

Dáta z lodných sledovacích služieb Kpler a LSEG ukazujú, že prvý náklad dorazil do čínskeho prístavu Pej-chaj tesne pred stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Projekt Arctic LNG 2 spustil výrobu v decembri 2023, no dodávky sa oneskorili pre nedostatok lodí a sankcie západných krajín v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Prvá dodávka z Arctic LNG 2 naznačuje možnú zmenu postoja Číny k ruským energiám. To môže mať dôsledky na globálny trh s plynom, keďže Čína je najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu na svete.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zacharovová: Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu ohrozia Európu

Rusko jednoznačne odmieta rokovania o nasadení cudzích vojsk na Ukrajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že „Rusko nebude diskutovať o zásahu cudzích vojsk, ktorý je zásadne neprijateľný a ohrozuje bezpečnosť Ukrajiny, v akejkoľvek forme či formáte“.

Podľa nej majú európski lídri, ktorí pripravujú plány na nasadenie vojenskej sily po ukončení vojny, brať na vedomie ruský postoj.

Zacharovová zároveň označila požiadavky Ukrajiny na bezpečnostné záruky za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti Rusku“ a dodala, že „nie sú zárukami pre ukrajinskú bezpečnosť, ale predstavujú ohrozenie európskeho kontinentu“.

V Paríži sa vo štvrtok stretli lídri koalície ochotných, medzi ktorých patrí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Macron potvrdil, že Európa je pripravená poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v deň podpísania mierovej dohody, pričom ich detaily sú „extrémne dôverné“. Zelenskyj však upozornil, že doteraz nevidel žiadne náznaky ochoty Ruska ukončiť vojnu.

(aljazeera, sie)

Minúta  |  

Trump o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou: Niečo sa uskutoční

Americký prezident Donald Trump vyjadril odhodlanie pokračovať v snahe o mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou napriek rastúcej neistote v oblasti osobných rokovaní medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským, informovala vo štvrtok americká televízna stanica CBS News.

„Sledujem to, vidím to a rozprávam sa o tom s prezidentmi Putinom aj Zelenským,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore.

„Niečo sa uskutoční, ale ešte nie sú pripravení. Ale niečo sa uskutoční. Dosiahneme to.“ Trump plánuje v najbližších dňoch viesť ďalšie rozhovory o vojne na Ukrajine, pričom sa očakáva, že vo štvrtok bude telefonicky hovoriť so Zelenským.

Putin zároveň uviedol, že je pripravený stretnúť sa so Zelenským, ak ukrajinský prezident príde do Moskvy, ale stretnutie musí byť dobre pripravené a viesť ku konkrétnym výsledkom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil Moskvu za neprijateľné miesto na také stretnutie.

Trump vyjadril nespokojnosť s pokračujúcim násilím, ale trvá na snahách o mier: „Myslím, že to všetko vyriešime. Úprimne, s Ruskom som si myslel, že to bude ľahšie, ale ukazuje sa, že je to náročné.“

(reuters, sie)

Minúta  |  

Čína uvalila viac než 78-percentné clá na vybrané produkty USA

Čína od 4. septembra 2025 uvalila clá až do výšky 78,2 percenta na dovoz určitých typov amerických optických vlákien, informovalo čínske ministerstvo obchodu.

Tieto clá majú zabrániť firmám obchádzať existujúce opatrenia na ochranu domáceho čínskeho trhu. V marci tohto roka začalo čínske ministerstvo obchodu vyšetrovanie, ktoré konštatovalo, že americkí vývozcovia menili obchodné metódy, aby sa vyhli clám, ktoré boli zavedené už dávnejšie.

Uvalené clá budú platiť do apríla 2028.

Podľa Reuters ide o reakciu Číny na snahy administratívy USA o obmedzenie výroby čipov v Číne. Čínske ministerstvo o tejto situácii povedalo, že „Washington by sa mal zdržať krokov, ktoré poškodzujú dôveru a zhoršujú obchodnú atmosféru“.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj sa snažil vtiahnuť Poľsko do vojny, vyhlásil exprezident Duda

Dňa 15. novembra 2022 dopadla v poľskej dedine Przewodów pri hranici s Ukrajinou časť rakety, v dôsledku čoho zahynuli dvaja občania Poľska. K udalosti došlo počas masívneho ruského raketového ostreľovania ukrajinských miest a infraštruktúry.

Ukrajina okamžite pôvod útoku pripisovala Rusku, čo Poľsko a neskôr aj medzinárodné vyšetrovanie vyvrátili. Podľa dostupných informácií išlo o strelu ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá sa snažila zneškodniť ruský raketový útok, ale zlyhala a dopadla na poľské územie. Tento incident bol prvým prípadom počas ruskej invázie, keď bol zasiahnutý člen NATO.

Poľský exprezident Andrzej Duda v rozhovore s Bogdanom Rymanowským priznal, že krátko po incidente mu volal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a vyvíjal naňho nátlak, aby Poľsko okamžite vyhlásilo, že išlo o ruskú raketu.

Duda povedal, že to vnímal ako snahu zatiahnuť Poľsko do vojny s Ruskom, ale nebol šokovaný. „Oni sa od začiatku snažia zatiahnuť všetkých do vojny. Je to očividné, je to v ich záujme – a najlepšie by bolo, keby sa im podarilo zatiahnuť do vojny krajiny NATO. Je jasné, že hľadajú tých, ktorí by na ich strane aktívne bojovali proti Rusom. Toto prebieha od prvého dňa,“ poznamenal exprezident.

(sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.