To, čo sa začiatkom tisícročia začalo ako boj za náboženskú nezávislosť a nadvládu imámov, prerástlo do rozsiahlej vojny s účasťou ďalších krajín a vplyvom na celosvetovú ekonomiku.
Mladý muž s pomaľovanou tvárou sa pridáva k oslavám narodenín proroka Mohameda v Houthiami ovládanom Saná 25. augusta 2026. Foto: Khaled Abdullah/Reuters
Čína údajne v zákulisí tlačí na Irán, aby držal na uzde svojich spojencov v Jemene. Nedávny postup húsíov po obnovení plnoformátových bojových operácií ohrozil kľúčovú svetovú obchodnú trasu v Prielive nárekov (Báb el-Mandeb) medzi Červeným morom a Adenským zálivom, čo v ďalšom slede ohrozuje aj druhú najväčšiu ekonomiku sveta.
Peking sa s touto žiadosťou obrátil na svojho obchodného partnera po tom, ako dostal výzvu rovnakého znenia zo Saudskej Arábie, vysvetlili traja anonymní iránski predstavitelia v rozhovore pre agentúru Reuters. Kým Rijád podporuje medzinárodne uznanú vládu vedenú Prezidentskou vedúcou radou (PLC), húsíovia (Ansár Alláh) požívajú ochranu a podporu Teheránu.
Najväčšia arabská monarchia sa deň predtým obrátila na svojich západných aj islamských spojencov so žiadosťou o podporu, keďže podľa dvoch zdrojov agentúry Associated Press (AP) saudskej armáde klesajú zásoby rakiet do systémov protivzdušnej obrany.
Adresátmi žiadosti boli podľa AP Británia, Egypt, Francúzsko a Pakistan – posledná z menovaných krajín je blízkym spojencom Rijádu na základe novej dohody z Mekky, ktorá sa považuje za akúsi blízkovýchodnú verziu malého NATO.
V ten istý deň Saudi obvinili jemenských povstalcov, že vypálili dron na najposvätnejšie mesto islamu, čím podľa hovorcu protihúsijskej koalície Turkího al-Malíkího „prekročili červenú čiaru“. Ansár Alláh obvinenia odmietol.
Námestník húsíjskeho ministra zahraničia Abdulwáhid abú Ras obvinenia zo znesvätenia Mekky opätoval slovami, že skutočným útokom na rodisko proroka Mohameda je „udržiavanie vzťahov so sionistickou entitou a osobnosťami spojenými s medzinárodnou korupciou“.
„Jedným z našich problémov so saudským režimom je jeho znesväcovanie islamských svätých miest a jeho podpora nepriateľov národa,“ povedal abú Ras vo vyhlásení, ktoré citovala prohúsijská televízia Al-Masíra. Ako príklad uviedol, že slávnostný závoj z posvätnej kamennej kocky Kaaby bol darovaný známemu sexuálnemu delikventovi Jeffreyovi Epsteinovi – čomu sa v apríli venoval aj denník New York Times.
Hovorca húsíov Jahjá Sarí v stredu oznámil aj zostrelenie stíhačky kráľovského saudského letectva F-15 nad provinciou Marib, ktorá je v súčasnosti jedným z hlavných bojísk medzi húsíami a silami podliehajúcimi PLC. Zostrelenie stroja z dielne americkej firmy Boeing neskôr potvrdila aj televízia BBC.
Američania sa zapojiť nechcú
Spojené štáty sa vlani v marci zapojili do bojov proti šiitskému povstaleckému hnutiu, ktorého útoky prezident Donald Trump plánoval pripísať na konto Iránu. Od marca 2025 spustil Pentagón ťažké bombardovanie Jemenu, o čom však pred prvými bombami vedel šéfredaktor magazínu Atlantic Jeffrey Goldberg – ten odhalil aféru Signalgate, ktorá ohrozila postavenie ministra vojny Petea Hegsetha.
Keď sa na pozadí tohtoročných bojov na Trumpa obrátil saudský korunný princ Muhammad bin Salmán, dva razy dostal zápornú odpoveď. Ich komunikáciu prezradili zdroje z Bieleho domu aj Rijádu reportérovi portálu Axios Barakovi Ravidovi.
Axios však neskôr priniesol správu, že americkí diplomati na ambasáde v ománskej metropole Maskat cez víkend privítali na rokovaniach zástupcov Ansáru. Jeho zdroj z veľvyslanectva priblížil, že húsíovia si želajú pokračovanie prímeria z mája 2025, a svoje útoky v prielive cielia len na saudské plavidlá.
Totožnú správu priniesol Reuters s odvolaním sa na piatich diplomatov z regiónu, ktorí upresnili, že stretnutie zorganizovala ománska vláda. Práve po tomto stretnutí Trump počas návštevy Írska oznámil, že húsíovia „nám volali a nechcú s nami bojovať“.
Britská agentúra však podotkla, že sa na rokovaniach zúčastnil sankcionovaný vysoký predstaviteľ jemenského hnutia Mohammad Abdulsalám, ako aj tradičný vyjednávač Abdulmalik al-Adžírí.
Omán ako neutrálnu pôdu však údajne využili aj Saudi, ktorí požiadali Ansár Alláh o dvojtýždňové prímerie s cieľom vyriešiť humanitárnu situáciu v Jemene. O tomto vývoji informovala libanonská televízia Al-Majadín, ktorá je napojená na šiitský Hizballáh. Šéf jemenskej redakcie Abdulláh al-Fará poznamenal, že to odhaľuje snahu Rijádu o rokovania po zlyhaní vojenských možností.
Saudská „agresia“ pritom pokračuje, podľa vodcu hnutia Abdulmalika al-Húthího sa tak deje „pod dohľadom“ Spojených štátov už od roku 2015. Bojové operácie na oboch stranách však zatiaľ pokračujú, pričom húsíovia sa snažia postúpiť smerom k mestám Mudarábáh, Džírdad a Tá’iz a opäť bombardovali saudskú prihraničnú vzdušnú základňu Chamís Mušajt.
A kým sa súčasná eskalácia začala v júli po ostreľovaní medzinárodného letiska Saná – ktoré húsíovia pripísali Rijádu – vzájomná nevraživosť siaha hlboko do minulosti.
Takmer 1 500 rokov nevraživosti
Húsíovia sa vo všeobecnosti označujú ako „proiránske“ hnutie, a hoci ich podporuje Teherán, ich vzťah je komplikovanejší. Rozpory medzi Saudmi a Ansárom totiž pri mnohých príležitostiach dostávajú príchuť náboženských vojen.
Reuters nedávno pripomenul, že hnutie vzniklo v 90. rokoch 20. storočia ako prejav odporu voči saudskému zasahovaniu, v roku 2014 sa zmocnilo hlavného mesta, ktoré v dôsledku vnútorných rozporov „dobylo“ ešte raz o tri roky neskôr – bývalý prezident Alí Sálih odvolal svoju podporu, čo viedlo k vytlačeniu jeho lojalistov zo Saná.
Spočiatku pôsobili ako nábožensko-obrodenecké hnutie a neskôr ako milícia, ktorá hájila záujmy kmeňa Banú Hút – z jeho mena pochádza práve pomenovanie húsíovia, ako aj rodové meno zakladateľa Husajna al-Húthího či jeho nástupcu a brata Abdulmalika.
Okrem obrany záujmov svojho takpovediac aristokratického klanu, ktorý sa považuje za potomkov jedného zo zakladateľov šiitského islamu Hasana ibn Alího, bránili aj „čistú“ verziu náboženstva, ktoré sa nazýva zajdíja.
Zakladateľ tejto odnože Zaíd ibn Alí bol vyzývateľom svojho brata Muhammada al-Bákira na post imáma – najvyššej duchovnej a mocenskej autority šiitského islamu. Al-Bákirovi odporcovia sa od spoločenstva neskôr oddelili a dnes sa nazývajú „päťkovými“ šiitmi (podľa Zaída ako piateho imáma).
Jedným z prvých štátov, ktoré jeho následníci založili, bol imamát Saada, v ktorom Abú Husajn Jahjá založil dynastiu imámov – ktorá pod menom Rassíovci prerušovane a v rôznych podobách vládla až do roku 1962, keď ju zvrhol vojenský puč.
Podobný náboženský náboj má aj slovo „ansár“, teda stúpenci či podporovatelia. Keď prorok Mohamed v roku 622 v dôsledku prenasledovania svojím kmeňom Kurajšovcov utiekol z Mekky, odišiel do neďalekého mesta Jathrib s obrátenými „utečencami“ (muhádžirún, teda tí, ktorí vykonali hidžru).
V Jathribe sa k nemu pridávali celé kmene veriacich, ktorí sa nazývali slovom „násir“ – pomocník či podporovateľ (množné číslo slova „násir“ je „ansár“). Krátko po Mohamedovej smrti mesto premenovali na Mesto Proroka (arab. Madínat an-Nabí), ktorého skrátená verzia Medína sa používa dodnes.
Od prvých bojov proti republikánskej vláde zjednoteného Jemenu v roku 2004 viedli títo „podporovatelia Alaha“ (Ansár Alláh) šesť kôl vojen o Saadu – bývalé sídlo spomínaného imamátu –, pričom húsíovia podľa niektorých znalcov Blízkeho východu dodnes túžia po obnovení explicitne náboženskej vlády.
Dajú Saudovci ruky preč od Jemenu?
Takmer rovnaký historický odpor „päťkových“ a „dvanástnických“ šiitov voči dynastii Umajjovcov a ich následníkom aj v súčasných vojnách zblížil zajdistických húsíov a dvanástnický Teherán. Ich aliancia je však skôr geopolitická – rivalom oboch hráčov je Saudská Arábia.
Kráľovstvo totiž začalo vznikať v gescii dynastie Saudovcov a radikálneho učenca Muhammada ibn Abdul-Wahhába, ktorý sa snažil očistiť islam od údajných historických nánosov a pred prenasledovaním ušiel do mesta Diríja, v ktorom v roku 1727 vládol Muhammad bin Saúd.
Títo muži v roku 1744, teda po zániku prvého saudského štátu, uzavreli pakt, ktorý podľa niektorých analytikov, ako je Tim Marshall, platí dodnes. Nasledovníci učenia neskôr známeho ako wahhábizmus a dynastia Saudovcov však až na tretí pokus zjednotili väčšinu Arabského polostrova.
Keďže sa však vnímajú ako hlavní predstavitelia a ochrancovia „čistého“ sunnitského islamu, udelili si aj titul „strážcovia dvoch svätých mešít“ – Mekky a Medíny. Za svoju oficiálnu ústavu považujú svätú knihu Korán a prorokove výroky známe ako sunna, základný zákon západného typu prijali až v roku 1992.
Územie známe ako „Severný Jemen“ bolo samostatným imamátom a neskôr republikou až do zjednotenia v roku 1990. Južná časť, teda bývalý britský protektorát Aden, nebola súčasťou Jemenského kráľovstva. Južný Jemen sa osamostatnil po stiahnutí Britov v roku 1967 a historicky sa považuje za jediný komunistický arabský štát z obdobia studenej vojny.
Vývoj zjednocovania Saudskej Arábie od roku 1901. Foto: Wario2 – Own work/Wikimedia Commons, licencia CC BY 4.0
A hoci sa obe krajiny nazývali Jemen, nábožensky aj historicky mali len málo spoločného. Ak je možné chápať jemenskú občiansku vojnu ako boj húsíov za nezávislosť – či už územia obývaného zajdistami, alebo od saudského vplyvu –, stáva sa podobným, akým bol donedávna boj ozbrojencov podliehajúcich Južnej prechodnej rade (STC) s podporou Emirátov.
Aj Južná rada sa sformovala ako koalícia separatistických skupín, jej zakladateľ Ajdarús al-Zubajdí dokonca zaviedol vlajku spomínaného Južného Jemenu ako vlajku STC. Najneskôr od dobytia metropoly však ciele húsíov siahajú ďalej a nedá sa vylúčiť, že budú sami proti separatizmu bojovať.
Húsíovia však už teraz viac-menej úspešne blokujú saudský export fosílnych surovín. Pre Rijád tak rastie cena pokračovania vojny. Ak by uprednostnil bezpečnosť exportných trás a dohodu s Ansárom pred ďalšou vojenskou podporou PLC, mocenská rovnováha v Jemene by sa mohla ešte výraznejšie posunúť v prospech síl, ktoré spochybňujú súčasné usporiadanie krajiny.
