Preskočiť na obsah
  |  

Kac varuje Jemen: Izrael odpovie desiatimi „biblickými ranami“

Izraelský minister obrany Jisrael Kac sľubuje tvrdú odvetu proti jemenským povstalcom húsíom po sérii raketových útokov, ktoré mierili na územie Izraela.

Na sociálnej sieti X varoval, že Izrael odpovie „desiatimi biblickými ranami“, čím odkázal na známy biblický príbeh z knihy Exodus.

Húsíovia, podporovaní Iránom, útočia na Izrael od vypuknutia vojny v Pásme Gazy v októbri 2023.

Izraelská armáda potvrdila, že v posledných dňoch zneškodnila niekoľko rakiet odpálených z Jemenu vrátane jednej s kazetovou muníciou.

V reakcii na tieto útoky uskutočnil Izrael nálet, pri ktorom zahynul aj neuznaný premiér húsíov Ahmad Raháwí a ďalší ministri.

(tasr, lup)

  |  

Prieskum: Väčšina Poliakov je proti vstupu Ukrajiny do NATO

V Poľsku rastie neochota voči členstvu Ukrajiny v NATO. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita si až 53 percent opýtaných neželá, aby Varšava podporovala vstup Kyjeva do Aliancie.

S týmto postojom súhlasí len 34 percent respondentov a 14 percent sa nevedelo vyjadriť.

Najviac priaznivcov členstva Ukrajiny v NATO nájdeme medzi podporovateľmi vládneho tábora (59 percent), zatiaľ čo medzi voličmi opozičných strán ako PiS, Konfederácia či Razem prevláda odpor (až 74 percent).

Negatívne postoje častejšie vyjadrujú muži, ľudia so základným vzdelaním, okolo päťdesiatky či tí, ktorí svoju finančnú situáciu vnímajú ako zlú.

Oproti vlaňajšku sa postoj Poliakov zhoršil – v roku 2023 bolo proti vstupu Ukrajiny 48 percent, dnes ich je o päť percent viac.

Prieskum sa uskutočnil na konci augusta na vzorke 1 069 respondentov.

(tasr, lup)

  |  

Maloobchodné tržby na Slovensku v júli 2025 vzrástli len minimálne

Maloobchodné tržby na Slovensku v júli 2025 medziročne vzrástli o 0,4 percenta. Po sezónnom očistení zaznamenali tržby medzimesačný nárast o 0,5 percenta, čo predstavuje druhý pozitívny medziročný rast v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Pozitívny vplyv na celkové výsledky malo medziročné zvýšenie tržieb v špecializovaných predajniach odevov, drogérie, obuvi či lekární o 8 percent.

Zvýšili sa aj tržby v hyper- a supermarketoch, ktoré vzrástli o 2,5 percenta. Výrazne rástli aj tržby v hobbymarketoch, predajniach nábytku či elektroniky o 2,4 percenta.

Naopak, nižšie tržby evidovali podielovo menšie zložky maloobchodného predaja, najmä e-shopy a zásielkový predaj, ktoré zaznamenali pokles o 4,5 percenta.

K zníženiu prispeli aj čerpacie stanice a špecializované predajne potravín, nápojov a tabaku.

Celkový súhrn za sedem mesiacov roku 2025 vykázal medziročný pokles tržieb o 0,9 percenta, pričom pokles evidovalo 6 z 9 zložiek maloobchodu.

Nižšie tržby menších odvetví čiastočne kompenzovali rastúce tržby väčších zložiek, ako sú špecializované predajne a hypermarkety.

(tasr, sie)

  |  

Si Ťin-pching ocenil Slovensko za vernosť priateľstvu s Čínou

Čínsky prezident Si Ťin-pching vo štvrtok v Pekingu vyzdvihol Slovensko za jeho „vernosť priateľstvu“ s Čínou.

Po stretnutí so slovenským premiérom Robertom Ficom vyhlásil, že Peking je pripravený posilniť výmenu a spoluprácu s Bratislavou.

Podľa čínskych štátnych médií Si zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo potrebuje viac než kedykoľvek predtým jednotu a spoluprácu.

Vyjadril nádej, že Slovensko zohrá aktívnu úlohu aj v rámci vzťahov medzi Čínou a EÚ. Peking sa tak podľa agentúry Reuters spolieha na Ficovu úlohu v otázke ciel s Bruselom, najmä na elektrické autá.

Únia uvalila colné zaťaženie na elektromobily pre podozrenia z nekalých praktík a dampingu, čo Peking odmietol.

Slovensko bolo podľa Reuters jedným z piatich členských štátov EÚ, ktoré hlasovali proti.

Lídri sa zhodli na potrebe posilniť výmenu skúseností v oblasti správy vecí verejných a vyjadrili podporu vybraným vývojovým cestám svojich krajín.

Čína má podľa Siho záujem prehlbovať politickú dôveru a budovať stabilné partnerstvo.

Fico pricestoval do Číny v utorok a už absolvoval bilaterálne stretnutia s prezidentmi Ruska Vladimirom Putinom, srbským Aleksandarom Vučićom a vietnamským Luongom Cuongom.

V stredu sa zúčastnil na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii. V priebehu štvrtka sa má stretnúť aj s viceprezidentom Číny Chan Čengom.

Ešte v novembri minulého roka bol Fico tiež na návšteve Číny, v rámci ktorej vybavil bezvízový vstup pre slovenských občanov, ktorí cestujú do Číny nanajvýš na dva týždne.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Ruský Novatek prvý raz dodal skvapalnený zemný plyn do Číny

Ruský energetický gigant Novatek oznámil prvú dodávku skvapalneného zemného plynu z projektu Arctic LNG 2, informovala agentúra RIA Novosti.

Podľa vyjadrenia viceprezidenta spoločnosti Jevgenija Ambrosova sa začalo nakladanie a prvá loď dorazila do Číny, čo potvrdzuje prijatie prvého nákladu z tohto projektu, voči ktorému sú zavedené západné sankcie.

Dáta z lodných sledovacích služieb Kpler a LSEG ukazujú, že prvý náklad dorazil do čínskeho prístavu Pej-chaj tesne pred stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Projekt Arctic LNG 2 spustil výrobu v decembri 2023, no dodávky sa oneskorili pre nedostatok lodí a sankcie západných krajín v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Prvá dodávka z Arctic LNG 2 naznačuje možnú zmenu postoja Číny k ruským energiám. To môže mať dôsledky na globálny trh s plynom, keďže Čína je najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu na svete.

(reuters, sie)

  |  

Zacharovová: Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu ohrozia Európu

Rusko jednoznačne odmieta rokovania o nasadení cudzích vojsk na Ukrajine. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že „Rusko nebude diskutovať o zásahu cudzích vojsk, ktorý je zásadne neprijateľný a ohrozuje bezpečnosť Ukrajiny, v akejkoľvek forme či formáte“.

Podľa nej majú európski lídri, ktorí pripravujú plány na nasadenie vojenskej sily po ukončení vojny, brať na vedomie ruský postoj.

Zacharovová zároveň označila požiadavky Ukrajiny na bezpečnostné záruky za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti Rusku“ a dodala, že „nie sú zárukami pre ukrajinskú bezpečnosť, ale predstavujú ohrozenie európskeho kontinentu“.

V Paríži sa vo štvrtok stretli lídri koalície ochotných, medzi ktorých patrí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Macron potvrdil, že Európa je pripravená poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v deň podpísania mierovej dohody, pričom ich detaily sú „extrémne dôverné“. Zelenskyj však upozornil, že doteraz nevidel žiadne náznaky ochoty Ruska ukončiť vojnu.

(aljazeera, sie)