Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentská knižnica Joea Bidena bude v štáte Delaware

Knižnica bývalého prezidenta USA Joea Bidena bude postavená v jeho domovskom štáte Delaware, oznámila jeho nadácia.

Presnú lokalitu zatiaľ neurčili, medzi favoritov patria Wilmington a Rehoboth Beach, kde Biden s manželkou vlastní nehnuteľnosti. Biden pôsobil v Senáte za Delaware 36 rokov a zotrvanie projektu v rodnom štáte považuje za symbolické pre svoju politickú kariéru.

Knižnica bude zahŕňať priestor pre veľké podujatia, múzeum a má zdôrazňovať Bidenove úspechy pri riešení pandémie COVID-19, rozvoji infraštruktúry a posilňovaní medzinárodných partnerstiev.

Spravovať ju bude novovytvorený 13-členný správny orgán nadácie Joe a Jill Biden, kde pôsobia významní poradcovia vrátane bývalého ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena či dlhoročného poradcu Stevea Ricchettiho.

(reuters, sie)

Minúta  |  

V Tel Avive demonštrovali tisíce za prepustenie rukojemníkov v Gaze

Tisíce Izraelčanov sa v sobotu večer zhromaždili v centre Tel Avivu a žiadali priamo amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahol a pomohol ukončiť vojnu v Pásme Gazy a zabezpečiť prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Protestujúci volajú po okamžitom prímerí, pričom niektorí na transparentoch kritizovali samotného Trumpa za neschopnosť dosiahnuť pokrok, hoci vo volebnej kampani sľuboval rýchle ukončenie konfliktu.

V súčasnosti v Gaze držia 48 rukojemníkov, pričom izraelské úrady odhadujú, že približne 20 z nich je nažive.

Ostatní boli zabití buď počas zajatia, alebo zahynuli v následných bojoch. Od začiatku vojny Hamas uniesol celkovo 251 ľudí, väčšinu prepustených vymenili počas predchádzajúcich dohôd.

Hamas naďalej žiada ukončenie vojny a úplné stiahnutie izraelských síl z Gazy ako podmienku na oslobodenie všetkých rukojemníkov, zatiaľ čo Netanjahu stále trvá na „všetko alebo nič“ prístupe.

Medzinárodné právo a humanitárne organizácie odsudzujú podmienky v Gaze, kde v dôsledku bombardovania a blokád čelí obyvateľstvo kritickej humanitárnej kríze. Izraelská armáda naďalej zasahuje v okolí mesta Gaza, pričom vyzýva civilistov na evakuáciu smerom na juh.

(reuters, sie)

Minúta  |  

US Open vyhrala druhýkrát po sebe Aryna Sabalenková

Aryna Sabalenková obhájila titul na US Open, keď vo finále porazila Američanku Amandu Anisimovú 6:3, 7:6(3).

Bieloruská nasadená jednotka tak ako prvá žena od čias Sereny Williamsovej (2012-2014) vyhrala ženský singlový titul v New Yorku dvakrát za sebou.

Sabalenková týmto víťazstvom zvýšila počet svojich grandslamových triumfov na štyri, pričom všetky získala na tvrdých povrchoch – dvakrát na Australian Open v Melbourne a dvakrát v New Yorku.

Finálový duel na Arthur Ashe Stadium ovládla Sabalenková najmä vďaka presnejšej hre a menšiemu množstvu nevynútených chýb – ich počet udržala na 15, zatiaľ čo Anisimova ich spravila až 29.

Výraznú odolnosť ukázala aj v kľúčových okamihoch, keď v úvode zápasu odvrátila tri brejkbaly súperky.

Po poslednej lopte padla Sabalenková na kolená a poďakovala svojmu tímu a fanúšikom.

Anisimova, ktorá prehrala aj druhé grandslamové finále v rade (vo Wimledone prehrala s Poľkou Igou Świątekovou 0:6, 0:6), ocenila výsledok a priznáva, že napriek frustrácii je na letnú sériu pyšná.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Britská polícia zatkla približne tristo ľudí na proteste za Palestine Action

Britská polícia zatkla približne 300 ľudí počas sobotňajšej demonštrácie v Londýne na podporu skupiny Palestine Action.

Táto skupina bola v júli britskou vládou zakázaná ako teroristická organizácia. Protest sa konal v blízkosti budov britského parlamentu a zúčastnilo sa na ňom podľa odhadov približne 1 500 ľudí.

Skupina Palestine Action je známa svojimi protivojnovými a propalestínskymi aktivitami vrátane poškodzovania vojenských objektov, ktoré súvisia s podporou Izraela.

Počas protestu polícia uviedla, že zatkla osoby za rôzne prečiny vrátane napadnutia policajtov a podpory zakázanej organizácie. Policajti tiež čelili fyzickým útokom, vrátane úderov, kopov a hádzania predmetov.

Zakázanie skupiny Palestine Action stanovilo, že podpora alebo členstvo v organizácii je trestné a hrozí za to až 14 rokov väzenia. Viac ako 800 ľudí už policajti zatkli počas predchádzajúcich protestov.

Ľudskoprávne organizácie kritizujú zákaz ako prílišný a obmedzujúci slobodu vyjadrovania.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zlatého leva si z Benátok 2025 odniesol film Father Mother Sister Brother

Hlavnú cenu medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, Zlatého leva, získal film Father Mother Sister Brother amerického režiséra Jima Jarmuscha.

Snímka skúma dysfunkčné rodiny prostredníctvom troch príbehov z New Yorku, Dublinu a Paríža a v hlavných úlohách sa predstavia Cate Blanchettová, Adam Driver či Tom Waits. Festival sa konal od 27. augusta do 6. septembra 2025 na ostrove Lido a o hlavnú cenu zápasilo 21 filmov. Porotu viedol americký režisér Alexander Payne.

Za najlepšiu herečku vyhlásili čínsku herečku Sin Č'-lej za výkon vo filme The Sun Rises on Us All, a najlepším hercom sa stal Toni Servillo z Talianska za rolu starnúceho prezidenta v snímke La Grazia režiséra Paola Sorrentina.

Veľkú cenu poroty získal tuniský film The Voice of Hind Rajab, ktorý reflektuje smrť palestínskeho dievčatka v Pásme Gazy. Strieborného leva za réžiu si odniesol americký režisér Benny Safdie za biografickú drámu The Smashing Machine.

Zlatého leva za celoživotný prínos získali nemecký režisér Werner Herzog a americká herečka Kim Novaková. Festival je považovaný za jeden z najprestížnejších filmových podujatí na svete, vedľa Cannes a Berlinale.

(tasr, reuters, sie)

Minúta  |  

Farage: Ak budem vládnuť, zastavím príchod migrantov na lodiach do dvoch týždňov

Nigel Farage, líder britskej strany Reform UK, vyzval na pripravenosť na predčasné parlamentné voľby už v roku 2027, hoci oficiálne sa očakávajú až v roku 2029.

Na konferencii strany v Birminghame oznámil návrat na „vrchol politickej scény“ po rezignácii podpredsedníčky vlády Angely Raynerovej.

Farage počas prejavu prisľúbil, že ak bude mať možnosť vládnuť, tak zastaví príchod migrantov na lodiach do dvoch týždňov. Podmienil to prijatím zákonov, ktoré umožnia rýchlu deportáciu.

Plán zahŕňa výrazné zvýšenie deportácií – za päť rokov by podľa jeho názoru mohlo byť deportovaných až 600-tisíc migrantov.

Chce aj zákaz podávania žiadostí o azyl pre migrantov, ktorí prídu na ilegálnych malých plavidlách a vyčlenenie dvoch miliárd libier na finančnú pomoc krajinám ako napríklad Afganistan.

Farage tiež plánuje odstúpiť od medzinárodných zmlúv o ochrane utečencov, ako je Ženevská konvencia, a zaviesť nový zákon s názvom "Illegálna migrácia (hromadné deportácie)".

Tento zákon by okrem iného ukladal povinnosť ministerke vnútra deportovať nelegálnych migrantov a zakázal by deportovaným návrat do Británie po celý život.

Napriek kontroverziám trvá Farage trvá na tom, že jeho plán je realistický a porovnáva ho s prístupom Austrálie, ktorá podľa neho dokázala podobný problém vyriešiť v priebehu dvoch týždňov po zavedení potrebných zákonov.

Na konferencii v Birminghame tiež privítal bývalú ministerku kultúry Nadine Dorriesovú ako novú členku strany a zdôraznil, že Reform UK je strana, ktorá môže zmeniť krajinu a „znovu urobiť Britániu veľkou“.

(bbc, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.