Ako zastaviť antivaxerské protesty a nespoliehať sa pritom na počasie

Problém má politické riešenie. Matovič s Hegerom nedokázali včas vybudovať širšiu konsenzuálnu koalíciu s opozíciou, ktorá by tlmila okrajové póly. Bola to ich zodpovednosť, najmä keď sa popularita ich strany prudko prepadla, ale keďže po voľbách vedú rovnako ostré a rovnako osobné konflikty ako pred voľbami, nebolo to možné.

Ostáva druhá možnosť, viesť vakcinačnú politiku tak, aby nevyvolávala silné protesty. Tlmiť ich prístupom aj zámermi. Heger i Matovič si pritom môžu byť istí, že ak v niečom naoko ustúpia ľuďom, ktorí sa nechcú štepiť alebo sa očkovania obávajú, vyvolá to agresiu na opačnej strane – medzi progresívcami.

Napriek tomu však iná cesta, ako prejsť týmto údolím, pre nich nie je.

Matovič tomu rozumie, dokazujú to tri veci. Jeho pokus o štepenie Sputnikom, jeho kritika liberálov, ktorí pracujú pre jeho vládu (Baťová, najnovšie „tupelo“), aj jeho snaha presviedčať namiesto donucovania (lotéria a stopka pre Lengvarského rýchly zákon).

Lenže Matovič zároveň dosahuje presný opak: Sputnik znemožnila jeho vláda, jeho minister a vláda dokázali odradiť aj tých, ktorí ho chceli, navyše Lengvarský koná samostatne (nielen pri vakcínach, ale aj v personálnej politike), má pritom tichú podporu Hegera. Matovič s nominantom svojej strany toho veľa nezmôže, aspoň zatiaľ. Do tretice, lotéria nebude veľmi fungovať, ako to vidíme všade vo svete, v New Yorku nezaberá ani to, keď ľudia dostávajú k prvej dávke sto dolárov, čo je ešte viac ako lotéria.

Ak nebude konať vláda, ulica začne viac tlačiť. Zodpovednosť za iniciatívu má vláda. Na Hegera sa spoliehať nemožno – zatiaľ hovorí každému len to, čo chce počuť, a neprekračuje pri tom čiary z kampane. Rozhodnutie by preto malo padnúť inde.

Nezmysel, ktorý nafúkol Peter Pčolinský, že by vláda mohla obmedziť volebné právo len pre zaočkovaných, ukazuje, že všetko môže ožiť, všetko môže poslúžiť. Opozícia v parlamente bude brať ešte menšie ohľady ako opozícia vo vláde.

Vláda by preto mala garantovať samozrejmé: že nebude nikoho nútiť očkovať sa (riziko čínskeho vírusu napokon nie je plošne rovnaké, veď delta ani nie je taká smrtonosná ako bola alfa), že zakáže očkovať tehotné ženy (z tých istých dôvodov ako pri iných očkovaniach) a o očkovaní detí budú rozhodovať iba rodičia (keďže deti, našťastie, nezomierajú), a nie minister školstva, ani minister zdravotníctva.

Zároveň jasne vypočíta, čomu napríklad čelí človek nad 60 rokov s nadváhou, keď sa očkovať dá, aj keď sa nedá.

Ako všetci dobre vieme, očkovanie už nechráni iných, minimálne nie tak ako sme si mysleli doteraz, aj keď očkovaní majú stále lepšiu pravdepodobnosť nenakaziť sa a nešíriť vírus. Každopádne došlo k zmene a očkovaním už chránime najmä sami seba. Staré gramofónové platne treba vypnúť.

A ukázať paradox doby: Liberáli dokážu obhajovať právo na samovraždu, eutanáziu či dostupnosť drog a pritom bojovať za trestanie fajčiarov či ativaxerov. Človek, ktorý je starší a rozhodne sa neštepiť, vlastne vyznáva túto liberálnu doktrínu.

Keď chceme ľudí, ktorí čelia vážnejšiemu riziku (nad 60 rokov) presvedčiť, treba ich najskôr upokojiť. A otvorene hovoriť o všetkých rizikách, o pravdepodobnosti, o celkovej situácii na Slovensku. Dnes o tom viac hovoria súkromne lekári a farmaceuti ako televízni experti. Opäť sa šíri normalizačná mentalita, niečo iné sa hovorí verejne a niečo iné súkromne.

Riziko tohto trendu spočíva v skrytej spoločenskej radikalizácii. Chrániť život a zdravie je správne, je to naša morálna povinnosť, len to treba robiť rovnako morálnymi prostriedkami. Nič nezatajovať, nič nevnucovať.

Ak túto etapu vláda nezvládne, stane sa z toho téma, ktorá môže zmeniť politické pomery. To môže mať politické následky, ktoré ovplyvnia nielen očkovanie, ale aj celú spoločnosť.

Pohľad okolo vyzerá jednoznačne: Nemecko, Francúzsko, Izrael. Demonštruje sa tam, kde sa uplatňujú alebo plánujú plošné donucovacie opatrenia. My nemáme inštitúcie, ktoré dokážu politiku uchrániť pred radikalizáciou, politika u nás je krehkejšia. V tom je však skrytá odpoveď na problém.

Radikalizmus ulice môže a má zastaviť vláda.

Teraz zastavilo protesty počasie, nabudúce by to mal byť niekto, kto nesie zodpovednosť za štát.