Preskočiť na obsah
  |  

Francúz poslal poslancom 600 prezervatívov. Vraj aby sa nerozmnožovali

Poslancom francúzskeho Národného zhromaždenia dorazila minulý týždeň nečakaná zásielka – 600 kondómov. Balíček odoslal Pierre Guiraud, ktorý je známy svojimi provokatívnymi akciami. Píše Franceinfo.

Cieľom jeho gesta bolo podľa vlastných slov vyjadriť nespokojnosť so stavom parlamentných debát. „Úroveň zhromaždenia v každom volebnom období klesá nižšie a nižšie. Sme v úpadku,“ vyhlásil.

Ostro kritizoval atmosféru aj obsah vystúpení v Národnom zhromaždení. Prekáža mu, že sa poslanci navzájom urážajú, kričia po sebe alebo si odmietajú podať ruku.

Rovnako odsúdil extrémne vyjadrenia z rôznych politických táborov – od obvinení polície z vrážd, cez útoky na migrantov až po ekologické výzvy prestať jesť mäso. „Je to smiešne a nemá to miesto,“ dodal.

Guiraud, ktorý sa v minulosti opakovane pokúšal kandidovať vo voľbách a svoj štýl inšpiroval satirikom Colucheom, má za sebou viacero podobných činov. V roku 2019 napríklad poslal exposlancovi parlamentu do väzenia pyžamo a v roku 2016 symbolicky „pochoval socializmus“ pred bývalým sídlom Socialistickej strany v Paríži.

(max)

  |  

Irán a európski ministri dosiahli minimálny pokrok v rokovaniach o jadre

Iránski a európski ministri v stredu dosiahli iba minimálny pokrok v rokovaniach, ktorých cieľom je zabrániť opätovnému uplatneniu medzinárodných sankcií voči Teheránu pre jeho jadrový program.

Británia, Francúzsko a Nemecko začali koncom augusta 30-dňový proces na opätovné uplatnenie sankcií OSN, pričom stanovili podmienky, ktoré musí Irán v septembri splniť.

Európania požadujú, aby Irán obnovil prístup jadrových inšpektorov OSN a otvoril diskusie s USA. Aj keď Irán súhlasil s požiadavkou obnovenia spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, západní diplomati považujú dohodu za nedostatočne detailnú a pochybujú o prístupe Iránu.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sankcie znovu uvalia, ak Irán v nasledujúcich dňoch nepristúpi na potrebné opatrenia.

Sankcie by zasiahli finančný, bankový, energetický a obranný sektor Iránu, ktorý opakovane deklaroval, že takéto opatrenia ho prinútia reagovať. Spôsob reakcie však zatiaľ nešpecifikoval.

(reuters, sie)

  |  

Šutaj Eštok ostro o účasti Rakušana na proteste: Neprišiel podporiť všetkých

Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) kritizoval českého kolegu Víta Rakušana za účasť na opozičnom proteste v Bratislave.

Rakušan tam vystúpil s transparentom „Jsme s vámi“. Podľa Šutaja Eštoka takýto krok prekročil hranice diplomatických zvyklostí a pôsobí ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska.

„Neviem, koho myslel tými „vámi“, ale určite nie všetkých občanov Slovenskej republiky. Pretože ak by na nich myslel, muselo by mu záležať na dobrých vzťahoch medzi oboma našimi krajinami na najvyššej úrovni,“ napísal.

Pripomenul, že česká vláda zrušila spoločné medzištátne rokovania pre rozdielne postoje k vojne na Ukrajine. Aj keď slovensko-české vzťahy sú podľa Šutaja Eštoka hlboké a nadštandardné, podobné politické gestá ich zbytočne zaťažujú.

„Nedokážem si predstaviť, že by som sa ako minister vnútra, a teda oficiálny predstaviteľ slovenskej výkonnej moci, zúčastnil napríklad na predvolebnom mítingu Andreja Babiša. Asi by sme si vypočuli mimoriadne ostrú reakciu českej vlády,“ zdôraznil.

Podľa neho by českí predstavitelia mali Slovensko vnímať ako plne suverénnu krajinu, a nie ako mladšieho brata, ktorého treba poučovať a podporovať len tie „správne politické sily“.

(max)

  |  

Roskosmos sľubuje satelitný internetový systém podobný Starlinku

Rusko čoskoro spustí vlastný satelitný internetový systém podobný službe Starlink, uviedol Dimitry Bakanov, šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Ruský systém bude založený na satelitoch na nízkej obežnej dráhe, podobne ako Starlink prevádzkovaný spoločnosťou SpaceX, ktorý poskytuje internetové pripojenie najmä vo vzdialených oblastiach a konfliktných zónach.

Bakanov potvrdil, že už otestovali niekoľko satelitov na obežnej dráhe a model.

Ruská štátna firma Byro 1440 pracuje na vytvorení siete satelitov s cieľom poskytovať globálnu širokopásmovú konektivitu. Plánuje spustiť viac ako 900 satelitov do roku 2035 a komerčné služby by mali začať v roku 2027.

Tento krok Ruska má konkurovať dominantnému postaveniu Starlinku, ktorý zohráva dôležitú úlohu aj v konflikte na Ukrajine, kde ho používajú na zabezpečenie komunikácie na bojisku.

(reuters, sie)

  |  

Europarlament otvorí v Kyjeve stálu kanceláriu, oznámila Metsolová

Európsky parlament (EP) v najbližších dňoch otvorí svoju stálu styčnú kanceláriu v ukrajinskom Kyjeve, oznámila predsedníčka EP Roberta Metsolová počas svojho vystúpenia v parlamente Ukrajiny, Najvyššej rade. Informuje oficiálna webová stránka Najvyššej rady.

„Tento týždeň, aby sme ešte viac posilnili našu spoluprácu, otvárame stálu kanceláriu Európskeho parlamentu tu v Kyjeve, aby sme boli prítomní na Ukrajine a mohli s vami každodenne spolupracovať. To bol náš záväzok voči vám, ktorý plníme,“ povedala Metsolová.

Stala sa tiež prvou zahraničnou predstaviteľkou, ktorá od začiatku plnohodnotnej invázie vystúpila naživo počas zasadnutia Najvyššej rady.

Kyjev zároveň obnovil online prenosy svojich plenárnych zasadnutí.

(sie)

  |  

Taraba: Green Deal je ideológia, Slovensko bude proti sprísneniu

Slovensko nebude v Bruseli podporovať ďalšie sprísňovanie klimatických cieľov v rámci Green Dealu. Na sociálnej sieti to oznámil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). O návrhoch má rokovať Rada EÚ pre životné prostredie vo štvrtok 18. septembra.

Taraba podotkol, že medzi diskutovanými opatreniami je posun cieľa zníženia emisií z roku 2050 na rok 2040. Podľa neho by to malo negatívny následok na európsky priemysel.

„Je to ďalší spôsob, ako vyhnať európsky priemysel mimo hraníc. Toto Slovensko podporovať nebude,“ vyhlásil s tým, že členské štáty musia obhajovať záujmy svojich občanov a nie „pasívne pritakávať nápadom bruselských úradníkov“.

Minister zároveň poukázal na to, že v hre je aj zrušenie zákazu predaja spaľovacích motorov. Podľa Tarabu tento krok donútil automobilky investovať miliardy eur do vývoja elektromobilov, no výsledkom je „slabá ekonomická výkonnosť európskych automobiliek“.

Green Deal označil za „ideologický politický koncept bez vedeckého a ekonomického základu“.

(tasr, max)