Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dlhoročný spolupracovník Putina odchádza, zvažoval to už po invázii na Ukrajinu

Dmitrij Kozak, dlhoročný spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina, odstúpil z funkcie zástupcu vedúceho prezidentskej administratívy. Podľa zdrojov RBC sa má v najbližších dňoch stretnúť so svojimi zamestnancami a zvažuje ponuky na prechod do podnikateľskej sféry.

Forbes s odvolaním sa na zdroj poznamenal, že Kozak bol pripravený opustiť prezidentskú administratívu už v roku 2022 po začatí ruskej „vojenskej špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Pripomenul aj článok New York Times z augusta tohto roka o tom, že vo februári 2022 sa údajne ako jediný na rozšírenom zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska ozval proti nej.

Kozak patril k výrazným postavám Putinovho okolia už od 90. rokov, keď pôsobil na právnom oddelení leningradskej mestskej rady a neskôr v kancelárii petrohradského primátora. Po krátkej právnickej kariére sa opäť vrátil do politiky, kde zastával viaceré významné posty.

Od roku 1999 sa stal súčasťou Putinovej vládnej štruktúry a postupne pôsobil ako prvý zástupca vedúceho úradu vlády, člen prezidentskej administratívy, minister regionálneho rozvoja či podpredseda vlády.

(max)

Minúta  |  

Konsolidačný balík je v druhom čítaní, všetci prítomní hlasovali „za“

Dovedna 79 poslancov Národnej rady SR hlasovalo za posunutie konsolidačného balíka opatrení na budúci rok do druhého čítania. Píšu Správy STVR s tým, že kladne hlasovali všetci prítomní.

V pléne po rozprave podľa portálu vystúpil minister financií Ladislav Kamenický (Smer), ktorý nebol spokojný s krokom opozície. Tá pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu a na hlasovaní sa nezúčastnila.

Kamenický oznámil počas minulého týždňa 22 opatrení, ktoré by mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur. Vláda balík, zatiaľ bez úspor jednotlivých ministerstiev, schválila 10. septembra a navrhla ho parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní už na aktuálnej schôdzi.

Opoziční poslanci v rozprave opakovane kritizovali zrýchlené rokovanie, na ktoré podľa nich nie je dôvod. V rámci konsolidácie skritizovali aj nedostatočné šetrenie na strane štátu.

Minister na tieto výhrady viackrát reagoval, že zlé verejné financie zdedil po predchádzajúcich vládach, v ktorých pôsobili viacerí predstavitelia súčasnej opozície. Musí teda riešiť problémy, ktoré spôsobili predchodcovia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Úniu trápi nedostatok liekov, týka sa aj bežných antibiotík

Zdravotnícke systémy v Európskej únii čelia narastajúcemu riziku, že v krízových momentoch nebudú mať k dispozícii dostatok liekov. Podľa Európskeho dvora audítorov je kritický nedostatok liekov problémom, ktorý pretrváva už roky, no Únia naň stále nemá účinný nástroj.

Krajiny EÚ mali od januára 2022 do októbra 2024 kritický nedostatok 136 liekov, v rokoch 2023 a 2024 dokonca dosiahli rekordnú úroveň.

Počas niektorých období pritom podľa audítorov hrozí nedostupnosť aj inak bežných antibiotík.

Príčiny sú hlboko zakorenené: slabá koordinácia, nepružná legislatíva i zraniteľné dodávateľské reťazce - najmä v prípade antibiotík a liekov proti bolesti sú vo veľkej miere presunuté do Ázie.

Aj keď vznikli prvé kroky, ako napríklad celoeurópsky zoznam kritických liekov, ich dostupnosť zostáva otázna. Audítori varujú, že Európska lieková agentúra nemá dostatočné právomoci a chýbajú jej spoľahlivé údaje od výrobcov.

Krajiny Únie si navyše vytvárajú vlastné zásoby bez koordinácie, čím môžu zhoršovať situáciu u susedov. Jednotný trh s liekmi je podľa správy audítorov roztrieštený, čo komplikuje ich prerozdeľovanie. Komisia síce pripravuje legislatívne zmeny, no ich účinnosť zatiaľ zostáva neistá.

(max)

Minúta  |  

Sú prví v Európskej únii. Taliani prijali komplexný zákon o AI

Taliansko sa stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorá prijala vlastný komplexný zákon o umelej inteligencii, harmonizovaný s európskym aktom o AI.

Legislatívu presadila vláda premiérky Giorgie Meloniovej, pričom kladie dôraz na transparentnosť, bezpečnosť a ochranu súkromia, no zároveň podporuje inovácie. Nové pravidlá sa dotýkajú zdravotníctva, práce, vzdelávania, verejnej správy aj spravodlivosti.

Zákon vyžaduje ľudský dohľad nad rozhodnutiami umelej inteligencie a zavádza obmedzenia pre deti mladšie ako 14 rokov bez súhlasu rodičov. Obsahuje aj trestné ustanovenia proti zneužívaniu AI, najmä proti deepfakom, za ktoré hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Pri autorských právach sa uznáva ochrana diel vytvorených s pomocou AI, ak sú výsledkom tvorivého úsilia, zatiaľ čo dolovanie dát je povolené iba vo výskumnom prostredí. Investičný rámec zahŕňa štátom podporený fond vo výške jednej miliardy eur na rozvoj AI, kybernetickej bezpečnosti a kvantových technológií.

Kritici však upozorňujú, že rozsah podpory zaostáva za globálnou konkurenciou. V zdravotníctve si lekári ponechávajú konečné rozhodnutia, zatiaľ čo v pracovnom prostredí musia zamestnávatelia pracovníkov informovať o využití umelej inteligencie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Väčšina Američanov považuje asistovanú samovraždu za prípustnú

Nový prieskum Lifeway Research odhaľuje, že tesná väčšina Američanov považuje asistovanú samovraždu za morálne prípustnú pre smrteľne chorých pacientov - a ešte viac respondentov chce, aby lekári mali zákonnú možnosť im pomôcť. Píše Catholic News Agency.

Podľa štúdie 51 percent z 1 200 respondentov považuje za morálne prijateľné, že pacient s bolestivým terminálnym ochorením požiada o lekársku pomoc pri ukončení života, a 55 percent podporuje, aby lekári mali na to právnu možnosť.

Podpora je však krehká: iba jeden z piatich Američanov „rozhodne súhlasí“, ďalších 30 percent „do istej miery súhlasí“.

Opačný názor zastáva 32 percent opýtaných, 17 percent je nerozhodnutých.

Scott McConnell, výkonný riaditeľ evanjelickej protestantskej výskumnej firmy Lifeway Research, poznamenal: „Polovica Američanov hľadá vlastné pohodlie a svoju vlastnú cestu aj vo svojej smrti, ale to neznamená, že nepremýšľajú o morálnosti lekársky asistovanej samovraždy.“

(max)

Minúta  |  

Vyšetrovanie výbuchov balíkov pokročilo, Litva hovorí o napojení na Rusov

Séria výbuchov v balíkoch doručovaných spoločnosťami DHL a DPD počas vlaňajška bola podľa litovských úradov dielom organizovanej siete vedenej osobami, ktoré boli napojené na ruskú vojenskú rozviedku.

Vyšetrovanie odhalilo, že išlo o testovací plán na spôsobenie explózií v nákladných letoch smerujúcich do Spojených štátov. Výbušné zariadenia boli ukryté vo vibračných masážnych vankúšoch a odpálené časovačmi.

Koordináciu zabezpečovali ukrajinský občan Daniil Gromov (s ruskými dokladmi na meno Jaroslav Michajlov) a litovsko-ruský občan Tomas Dovgan Stabacinskas, ktorí sú údajne zodpovední aj za požiar v obchodnom dome IKEA vo Vilniuse.

Celkovo úrady obvinili dosiaľ 15 osôb z Ruska, Litvy, Lotyšska, Estónska a Ukrajiny a zaistili šesť kilogramov výbušnín. Medzinárodný zatykač vydali aj na troch podozrivých - dvoch menovaných vyššie a ruského občana Andreja Baburova.

Litva tvrdí, že páchatelia konali pod prísnou konšpiráciou a využívali Telegram a kryptomeny na nábor aj financovanie. Ruská strana na obvinenia nereagovala.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.