Preskočiť na obsah
  |  

Starmer a Trump sú jednotní v podpore Kyjeva, rozdielni v palestínskej otázke

Britský premiér Keir Starmer po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom podotkol, že hľadali spôsoby, ako posilniť obrannú podporu Ukrajine a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil na trvalú mierovú dohodu.

Trump na spoločnej tlačovej konferencii priznal, že situácia na Ukrajine je zložitejšia, než očakával. „Sklamal ma. Naozaj ma sklamal,“ vyjadril sa k Putinovi. Opäť skritizoval aj krajiny, ktoré odoberajú ruskú ropu a poznamenal, že ak „cena ropy klesne, Putin nebude mať inú možnosť, ako ukončiť vojnu“.

Okrem Ukrajiny sa stretnutie sústredilo aj na Blízky východ. Starmer vyhlásil, že sa „absolútne zhodujú“ na potrebe mierového plánu pre Izrael a Palestínčanov, no šéf Bieleho domu odmietol uznanie Palestíny za štát a označil to za bod nezhody. Podľa neho je síce situácia zložitá, ale vyrieši sa.

Britský predseda vlády sa vyjadril aj k otázke migrácie. Podľa neho je dôležité, aby dohoda s Francúzskom „jeden dnu, jeden von“ o návrate migrantov fungovala. Trump ho však vyzval, aby v prípade potreby použil vojenskú silu.

Ocenil aj záväzok na zvýšenie výdavkov na obranu a dúfa, že Spojené štáty a Británia budú spolupracovať na obrane hodnôt slobody.

(reuters, max)

  |  

Nemecko schválilo rekordný rozpočet: investície a vyššie výdavky na obranu

Nemecký parlament vo štvrtok schválil prvý riadny ročný rozpočet krajiny od prijatia zásadných reforiem na uvoľnenie fiškálnych pravidiel začiatkom tohto roka. Zabezpečuje rekordné investície na oživenie ekonomiky a zároveň jasný záväzok voči výdavkom na obranu.

Rozpočet umožňuje celkové investície vo výške takmer 116 miliárd eur. Tie sú možné vďaka 500-miliardovému infraštruktúrnemu fondu a výnimke z dlhových pravidiel pre obranné výdavky, ktorú schválili v marci.

Najväčšia európska ekonomika doteraz fungovala na provizórnom rozpočte, keďže bývalá vládna koalícia sa rozpadla vlani v novembri a nestihla prijať plány výdavkov na rok 2025.

Jadrový rozpočet na tento rok počíta s výdavkami vo výške 502,5 miliardy eur (588,28 miliardy dolárov).

Po započítaní investícií z infraštruktúrneho fondu a ďalšieho 100-miliardového fondu na obranu, ktorý vytvoril bývalý kancelár Olaf Scholz po ruskej invázii na Ukrajinu, má rozpočet celkovú veľkosť 591 miliárd eur.

Jadrový rozpočet predpokladá v roku 2025 nové úvery vo výške 81,8 miliardy eur.

Celkové požičiavanie stúpne na 143,2 miliardy eur po pripočítaní 37,2 miliardy z osobitného infraštruktúrneho fondu a 24,1 miliardy z osobitného obranného fondu, uviedol hovorca ministerstva financií.

(reuters, red)

  |  

Škôlkari sa po obede sťažovali na bolesti, skončili v nemocnici

V obci Horné Orešany museli viacerých škôlkarov hospitalizovať po tom, čo im počas stredajšieho popoludnia prišlo náhle zle. Píše spravodajský portál televízie Markíza.

Deti sa ráno cítili dobre a prvé ťažkosti sa objavili až po obede, keď sa zobúdzali z odpočinku.

Postupne začali vracať a sťažovať sa na zdravotné problémy. Spočiatku sa predpokladalo, že zdrojom mohla byť strava, no rovnaké jedlo konzumovali aj žiaci základnej školy, ktorým sa nič nestalo.

Kuchyňa bola pritom pred rokom zrekonštruovaná a modernizovaná. Škôlkarov s príznakmi odviezli najskôr na pohotovosť v Trnave, odkiaľ ich rozdelili do dvoch nemocníc. V jednej z nich hospitalizovali štyri deti, ďalšie pustili do domáceho liečenia.

Celkovo škôlku navštevuje 54 detí a podľa dostupných informácií sú už všetky v stabilizovanom stave. Ako preventívne opatrenie je materská škola zatvorená na neurčito a kompletne ju dezinfikujú.

(max)

  |  

Útok na Doneckú oblasť: ruská FAB-250 pripravila o život päticu obyvateľov

Ruské sily podnikli 18. septembra 2025 letecký útok na Kostiantynivku v Doneckej oblasti, kde na obytnú štvrť dopadla bomba FAB-250 vybavená navádzacím modulom UMPK. O prípade informovala Ukrajinská pravda.

Útok sa odohral o desiatej hodine ráno a pripravil o život piatich civilistov vo veku 62 až 74 rokov – troch mužov a dve ženy, ktorí sa v čase náletu nachádzali pred domami. Poškodené boli štyri fasády bytových domov.

Podľa tamojšej prokuratúry ide o úmyselný útok na civilné obyvateľstvo, ktorý spadá pod kvalifikáciu vojnového zločinu. Vyšetrovanie vedie polícia.

Použitie UMPK systému potvrdzuje, že Rusko naďalej adaptuje staršie bomby na presnejšie zbrane, ktoré však dopadajú na civilné ciele.

Podľa dostupných údajov ide o ďalší prípad ostreľovania obývaných oblastí, ktoré už dlhodobo devastuje infraštruktúru Donbasu.

(red)

  |  

Električkovú trať v Petržalke stále trápia problémy, Bratislava priznala sklz

Bratislavský magistrát žiada urýchlené dokončenie zastávok na novej električkovej trati v Petržalke v úseku Jungmannova – Janíkov dvor.

Primátor Matúš Vallo na rokovaní mestského zastupiteľstva priznal, že práce meškajú, aj keď mesto pôvodne avizovalo ich dokončenie do začiatku školského roka.

Podľa neho subdodávateľ zhotoviteľa podcenil technickú náročnosť výroby atypických prístreškov, nezvládol logistiku ani inštaláciu a je vo veľkom časovom sklze.

„Dnes nemáme presvedčenie, že je schopný dokončiť to dielo,“ zdôraznil.

Primátor sa zároveň ospravedlnil obyvateľom za pretrvávajúce nedostatky. Hlavné mesto preto tlačí na zhotoviteľa, aby zabezpečil náhradné riešenie, no konkrétny termín ukončenia zatiaľ nevedia určiť.

Bratislava už začiatkom septembra priznala, že oneskorenie súvisí so subdodávateľom, ktorý nedokázal zabezpečiť výrobu a montáž v požadovanej kvalite.

Električkovú trať, ktorú buduje konzorcium Združenia NS MHD Petržalka s využitím eurofondov, sprevádzkovali v júli.

Projekt pritom od začiatku sprevádzajú problémy, opakované posuny termínov i dočasné utlmenia prác.

(tasr, max)

  |  

Neziskovka upozorňuje na riziko eDokladov, rezort vnútra to odmieta

Združenie Slovensko.Digital upozorňuje, že aktuálne nastavenie elektronických dokladov predstavuje vážne bezpečnostné riziko.

Problémom je najmä to, že overovateľ si môže stiahnuť kompletnú kópiu dokladu vrátane všetkých osobných údajov držiteľa.

Takto môže k údajom z občianskeho preukazu získať prístup každý – od úradníka až po recepčného v hoteli.

Podľa združenia je to v rozpore s pravidlami ochrany osobných údajov a otvára to priestor pre krádeže identity a podvody.

Odborníci preto navrhujú, aby mal držiteľ možnosť vybrať, ktoré údaje sprístupní, alebo aby boli údaje dostupné len na okamžité overenie, nie na uloženie.

Organizácia zároveň kritizuje netransparentnosť projektu pod vedením ministerstva vnútra. Zdôrazňuje, že eDoklady majú byť základom celoeurópskej peňaženky digitálnych dokladov, a preto musia byť vybudované na dôvere a otvorenosti.

Rezort vnútra tvrdenia odmieta s tým, že riziko zneužitia údajov nehrozí.

(tasr, max)