Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zamestnanci Jaguar Land Rover budú môcť pre kyberútok využiť kurzarbeit

Zamestnanci nitrianskej automobilky Jaguar Land Rover, ktorí sú pre rozsiahly kybernetický útok nútení zostať doma, budú môcť využiť schému kurzarbeit. Štát im v takom prípade preplatí 80 percent mzdy zo špeciálneho fondu Sociálnej poisťovne, do ktorého prispievajú zamestnávatelia.

Oznámil to minister práce Erik Tomáš (Hlas) s tým, že Ústredie práce je v kontakte s vedením firmy. Kurzarbeit môžu uplatniť aj pre subdodávateľov, pričom každú žiadosť bude individuálne posudzovať komisia zložená zo zástupcov viacerých rezortov.

Práve novelizovaný zákon umožňuje túto podporu aj v prípade externých faktorov, ako sú výpadky výroby či exportu.

Výrobu v závode narušil pred vyše dvoma týždňami hekerský útok, ktorý viedol k odstaveniu systémov. Automobilka oznámila predĺženie prerušenia výroby do 24. septembra.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Francúzsky generál: Vesmír je dnes operačným bojiskom, riziká rastú

Francúzsko varuje pred prudkým nárastom nepriateľských aktivít vo vesmíre. Podľa generála Vincenta Chusseaua, šéfa vesmírneho velenia, sa od ruskej invázie na Ukrajinu rozšírili praktiky ako rušenie, lasery či kyberútoky.

Vesmír sa tak stal miestom čoraz otvorenejšej konfrontácie, pričom Rusko podľa Chusseaua skúša nové metódy narúšania satelitov.

Moskva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že je proti zbraniam vo vesmíre.

Aj ďalšie krajiny ako Spojené kráľovstvo, Kanada či Nemecko zintenzívňujú svoje obranné kapacity. Briti hovoria o rýchlo sa zvyšujúcej sofistikovanosti hrozieb, zatiaľ čo Kanaďania upozorňujú na viac než 200 protisatelitných zbraní.

Nemecko plánuje vlastnú obrannú satelitnú infraštruktúru do roku 2029. Francúzsko sa medzitým sústreďuje na posilnenie nízkej obežnej dráhy, najmä v súvislosti so sieťami ako Starlink či OneWeb.

Chusseau priznal, že Paríž okrem obrany pracuje aj na schopnostiach aktívne zasiahnuť proti protivníkovi.

(reuters, red)

Minúta  |  

Zapletalová získala bronz na majstrovstvách sveta na 400 metrov prekážok

Slovenská atlétka Emma Zapletalová získala na majstrovstvách sveta v Tokiu bronzovú medailu v behu na 400 m prekážok v národnom rekorde 53,00 s.

Pre Slovensko vybojovala piatu medailu v histórii podujatia a prvú od roku 2015, keď v Pekingu získal zlato Matej Tóth v chôdzi na 50 km.

 Zvíťazila favorizovaná Holanďanka Femke Bolová, ktorá zlepšila vlastný svetový výkon roka na 51,54 s, druhá dobehla Američanka Jasmine Jonesová za 52,08. Zapletalová nastúpila v najmenej výhodnej druhej dráhe, svoje najväčšie konkurentky v boji o cenné kovy nemala v kontakte.

Do záverečnej cieľovej rovinky vstúpila na štvrtej pozícii, no dokázala zafinišovať a zlepšiť vlastný národný rekord o 18 stotín sekundy.

Zapletalová vyrovnala najlepší historický výkon Slovenky na podujatí, v roku 2009 v Berlíne získala taktiež bronz kladivárka Martina Hrašnová. Jej výkon je taktiež vyrovnanie najlepšieho umiestnenia slovenského bežca, na pódium sa prepracoval iba Igor Kováč v Aténach 1997 na 110 m prek.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Danko: Neodchádzam, médiá klamú. Slovensko čakajú tvrdé reformy

Predseda SNS Andrej Danko vo videu na sociálnej sieti facebook ostro skritizoval médiá za šírenie nepravdivých správ o jeho politickom konci a zároveň ich obvinil z manipulácie verejnosti.

Vo vyjadrení sa dotkol viacerých tém – od útokov v Poľsku, ktoré podľa neho médiá dramatizovali, až po konsolidačné opatrenia vlády, ktoré označil za nevyhnutné.

Opozíciu viní z 23-miliardového zadlženia krajiny a tvrdí, že súčasná vláda musí naprávať ich chyby. Obhajoval tiež zmeny týkajúce sa živnostníkov, pričom zdôraznil, že Slovensko má stále najvýhodnejšie podmienky v EÚ.

Reagoval aj na výdavky prezidentskej kancelárie a kritizoval postoj Petra Pellegriniho. Danko uistil, že z politiky neodchádza a chce naďalej bojovať za systémové reformy, ktoré podľa neho krajina nevyhnutne potrebuje.

„Žiaľ Bohu, niektorí politici sú doslova alibisti, pretože prezidentskej kancelárii už dneska nestačí ani dvanásť miliónov a Čaputovej v niektorých obdobiach stačilo päť," povedal Danko.

(mja)

Minúta  |  

SaS kritizuje návrh novely zákona o sudcoch a odmeny pri veku 50 a 60 rokov

Opozičná SaS kritizuje navrhovanú novelu zákona o sudcoch a prísediacich, najmä odmeny sudcom pri dosiahnutí veku 50 alebo 60 rokov.

Poslankyňa a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková označila takéto odmeny za symbol politickej korupcie sudcov a nesúhlasí s tým, že návrh prešiel aj ministerstvom financií počas konsolidácie verejných financií.

Obáva sa tiež navrhovaných zmien v disciplinárnych senátoch, ktoré podľa nej dajú väčšiu moc Súdnej rade SR rozhodovať o tom, ktorí sudcovia sú „pohodlní“ či „nepohodlní“. Nevylučuje, že by sa týmto mohlo politicky zasiahnuť do nezávislosti súdnictva.

Kritizovala aj plán na možnosť odmeňovania sudcov zo strany predsedov súdov, ktoré môže podľa nej slúžiť ako vnútorný nástroj korupcie.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že nové pravidlá zvyšujú transparentnosť a dávajú možnosť odvolať sa proti disciplinárnym rozhodnutiam.

Poukazuje tiež na to, že rozšírenie odmien má odstrániť znevýhodnenie sudcov v porovnaní s ostatnými štátnymi zamestnancami.

Novela mení aj spôsob tvorby disciplinárnych senátov, kde má väčšinu tvoriť Súdna rada SR, ktorá bude zároveň podávať disciplinárne návrhy.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Európa chce vlastný platobný systém, digitálne euro čaká na zákony

Ministri financií EÚ sa v piatok pokúsia dohodnúť na spoločnej pozícii k projektu digitálneho eura, ktoré by sa mohlo stať alternatívou k dominantným americkým platobným systémom Visa a Mastercard.

Diskusie o tejto myšlienke trvajú už šesť rokov, no v uplynulom období naberajú na intenzite. Brusel chce totiž znížiť závislosť od zahraničných poskytovateľov v kľúčových oblastiach vrátane financií.

Španielsky minister financií Carlos Cuerpo vyhlásil, že Európa potrebuje vlastný digitálny platobný systém a musí konať rýchlo.

Podobne aj eurokomisár Valdis Dombrovskis zdôraznil význam strategickej autonómie: digitálne euro má byť nástrojom pre internetové platby garantovaným centrálnou bankou, ktorý nebude odkázaný na americké platformy.

Hoci projekt má politickú podporu, potrebná legislatíva stále chýba. Európsky parlament zatiaľ návrhy blokuje, keďže viaceré detaily podľa poslancov potrebujú dopracovanie.

Európska centrálna banka dúfa, že zákony by mohli prijať v prvej polovici budúceho roka. Samotné spustenie digitálneho eura by si následne vyžiadalo ďalšie dva až tri roky.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.