Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán stiahol veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Británie

Irán v sobotu odvolal svojich veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva na konzultácie v súvislosti so sporom o obnovenie sankcií OSN. Informovala o tom štátna agentúra Mehr.

Krok nasleduje po piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom Rusko a Čína presadzovali návrh na odklad opätovného zavedenia medzinárodných sankcií voči Iránu. Ich rezolúciu však podporili iba štyri z pätnástich členských štátov, čo otvorilo cestu k znovuzavedeniu sankčného režimu.

Spor sa týka mechanizmu spusteného trojicou európskych krajín – formát E3 –, ktoré obviňujú Teherán z porušovania jadrovej dohody z roku 2015. Irán tvrdí, že západné štáty konajú pod tlakom Spojených štátov. Diplomatické napätie tak ďalej eskaluje v čase, keď sa blíži konečný termín rozhodnutia o obnovení sankcií.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Po viac ako dvoch rokoch opäť prúdi ropa z irackého Kurdistanu do Turecka

V sobotu ráno začala po viac ako dvoch rokoch opäť tiecť ropa z irackého Kurdistanu do Turecka. Dodávky cez ropovod Kirkúk–Ceyhan obnovili na základe predbežnej dohody medzi irackou vládou, kurdskou regionálnou vládou (KRG) a zahraničnými producentmi, informovali médiá vrátane kurdskej stanice Rudaw.

Ministerstvo ropného priemyslu potvrdilo, že denne bude prúdiť 180- až 190-tisíc barelov do prístavu Ceyhan. Plán počíta so zvýšením objemu na 230-tisíc barelov denne, pričom ďalších 50-tisíc má KRG vyhradených na miestnu spotrebu.

Predaj bude zastrešovať nezávislý obchodník za ceny štátneho exportéra SOMO. Z každého barela pôjde 16 dolárov na osobitný účet pre producentov, zvyšok výnosov pripadne štátu.

Prevádzku ropovodu prerušili v marci 2023 po tom, čo Medzinárodná obchodná komora nariadila Turecku zaplatiť 1,5 miliardy dolárov za neautorizovaný export. Producenti a KRG sa do 30 dní od obnovenia dodávok dohodli na rokovaniach o vyrovnaní približne miliardového dlhu voči ropným spoločnostiam.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA odoberú víza kolumbijskému prezidentovi po jeho účasti na proteste

Spojené štáty v sobotu oznámili, že odoberú víza kolumbijskému prezidentovi Gustavovi Petrovi po tom, čo sa v piatok v New Yorku zúčastnil na propalestínskej demonštrácii a vyzval amerických vojakov, aby odmietli plniť rozkazy prezidenta Donalda Trumpa.

„Zrušíme Petrove víza pre jeho nezodpovedné a podnecujúce konanie,“ uviedlo ministerstvo zahraničia na sieti X.

Petro pred budovou OSN žiadal vznik globálnej ozbrojenej sily na „oslobodenie Palestínčanov“ a apeloval na vojakov USA, aby poslúchali „príkazy ľudskosti, nie Trumpa“. Jeho úrad na žiadosti o reakciu nereagoval.

Petro, prvý ľavicový prezident Kolumbie a hlasný kritik izraelskej vojny v Gaze, už v prejave na Valnom zhromaždení OSN obvinil Trumpa zo „spoluviny na genocíde“. Vzťahy medzi USA a Kolumbiou sa zhoršili už po Trumpovom nástupe do úradu, keď Petro odmietol prijímať deportačné lety.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v OSN odsúdil uznávanie palestínskeho štátu zo strany viacerých západných krajín a označil ho za posolstvo, že „vraždenie Židov sa vypláca“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Lecornu chce predstaviť novú francúzsku vládu začiatkom októbra

Nový francúzsky premiér Sebastien Lecornu vylúčil zavedenie dane z bohatstva a pozastavenie nepopulárnej dôchodkovej reformy. Ide o prvé náznaky jeho plánov pri príprave rozpočtu na rok 2026 a zostavovaní vlády.

Lecornu uviedol, že začína „s čistým listom“ a cieľom je znížiť deficit na približne 4,7 percenta HDP. Tento cieľ je podobný plánu jeho predchodcu Francoisa Bayroua, ktorého parlament odvolal.

Nový premiér zdôraznil potrebu širšej politickej dohody a pripomenul, že rozpočet musí schváliť parlament.

Macronova koalícia nemá väčšinu a bude potrebovať podporu konzervatívcov aj socialistov. Socialisti však požadujú práve dane a ústupky, ktoré Lecornu odmieta. Poslanec Socialistickej strany Arthur Delaporte označil Lecornuov postoj za pokračovanie „macronizmu“ a varoval, že môže rovnako padnúť.

Lecornu tiež varoval, že ak rozpočet neschvália do konca roka, deficit môže budúci rok narásť na 6 percent. Svoju vládu chce predstaviť začiatkom októbra.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Zrútenie bane na zlato si vyžiadalo približne sto mŕtvych

Najmenej 100 ľudí pravdepodobne zahynulo po kolapse bane na zlato v nigérijskom štáte Zamfara.
Baňa v oblasti Kadauri v okrese Maru sa zrútila vo štvrtok, keď tam pracovali desiatky baníkov, uviedli miestni obyvatelia pre agentúru Reuters.

Záchranné práce pokračovali aj v piatok. Sanusi Auwal, miestny obyvateľ zapojený do záchrany, uviedol, že z trosiek vytiahli najmenej 13 tiel. Jednou z obetí bol jeho bratranec.

Podľa preživšieho Isu Saniho, ktorý je momentálne hospitalizovaný, sa z vyše 100 baníkov podarilo zachrániť len 15. Incident potvrdil aj Muhammadu Isa zo združenia baníkov štátu Zamfara. Uviedol, že niektorí záchranári zahynuli pri pokuse vytiahnuť telá. Polícia sa k udalosti zatiaľ nevyjadrila.

V oblasti je nelegálna ťažba bežná. Zlaté ložiská často ovládajú ozbrojené gangy, čo zvyšuje riziko násilia a smrteľných nehôd. Zamfara patrí k najnebezpečnejším regiónom Nigérie, najmä pre spojenie kriminality, nerastného bohatstva a slabej štátnej kontroly.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kráľ Karol a kráľovná Kamila sa stretnú s pápežom Levom XIV.

Britský kráľ Karol a jeho manželka kráľovná Kamila absolvujú v októbri štátnu návštevu Vatikánu. Oznámil to v sobotu Buckinghamský palác.

Návštevu plánovali už v apríli ako súčasť širšieho turné po Taliansku, no museli ju zrušiť na základe lekárskych odporúčaní po tom, ako sa zhoršil zdravotný stav pápeža Františka.

Kráľovský pár sa s pápežom stihol súkromne stretnúť len niekoľko týždňov pred jeho smrťou, čím sa stali jednými z posledných štátnikov, ktorí ho osobne videli.

Počas opätovne naplánovanej návštevy sa Karol a Kamila stretnú s pápežom Levom XIV. a zúčastnia sa na podujatiach pri príležitosti Svätého roku 2025.

Buckinghamský palác uviedol, že návšteva má za cieľ aj podporiť ekumenickú spoluprácu medzi anglikánskou a katolíckou cirkvou.

Britské médiá informovali, že program môže zahŕňať aj návštevu Sixtínskej kaplnky. Kráľ Karol, ktorý je hlavou anglikánskej cirkvi, sa v minulosti stretol s pápežmi Jánom Pavlom II. aj Benediktom XVI.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.