Moldavci odvolili. V parlamente je nová proeurópska strana a na obzore ďalší separatizmus

V Moldavsku sa 28. septembra konali parlamentné voľby, ktoré k tejto malej krajine pripútali pozornosť médií aj štátnikov z celého kontinentu. Štandard sledoval voľby priamo na mieste v Kišiňove.

Víťazstvo proeurópskej vládnej Strany akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej znamená pre Moldavsko pokračovanie eurointegrácie, ktorú si Moldavci v roku 2024 tesnou väčšinou vyžiadali v referende.

PAS získala vo voľbách 50,2 percenta hlasov, vďaka čomu v jednokomorovom moldavskom parlamente obsadí 55 kresiel. Na druhom mieste skončil proruský Vlastenecký volebný blok (BEP) Igora Dodona s 24,17 percenta hlasov, čo mu zabezpečilo 26 poslaneckých mandátov.

Politický blok Alternatíva (BA), ktorý založil kišiňovský primátor Ion Ceban, volilo 7,96 percenta voličov. BA tak získava osem mandátov a stáva sa prvou parlamentnou alternatívou pre proeurópskeho voliča, ktorý nepodporuje Sanduovej PAS.

Zhodne po šesť kresiel nadobudla proruská Naša strana (PN) so ziskom 6,2 percenta a pravicová Politická strana „Demokracia doma“ (PPDA) s 5,62 percenta hlasov, ktorej dlhodobým cieľom je opätovné zjednotenie dvoch krajín s rumunčinou ako úradným jazykom: Rumunska a Moldavska.

„Durak Durov“

Štandard bol v uliciach stoličného mesta krajiny aj deň po konaní volieb a opätovne zisťoval postoje obyvateľov. Keďže moratórium sa už skončilo, mohli sme klásť konkrétnejšie otázky ako v deň hlasovania.

Atmosféra strachu sa však ani po voľbách nezmenila – voliči proeurópskych aj proruských strán si neželali byť fotení, tobôž nakrúcaní, a prevažná väčšina nesúhlasila ani s nahrávaním ich odpovedí na diktafón.

Spoluzakladateľ a generálny riaditeľ sociálnej siete Telegram Pavel Durov v deň konania volieb o 13:31 (SEČ) zverejnil na svojom kanáli príspevok, v ktorom okrem iného napísal, že moldavská vláda ho prostredníctvom francúzskej rozviedky žiadala o odstránenie niektorých opozičných moldavských kanálov na Telegrame.

„To iba dokazuje, že vlastenecké strany majú plné právo brať peniaze z Moskvy, aby mali šancu postaviť sa vláde,“ komentuje Durovovo vyhlásenie dlhoročná volička Našej strany.

Podľa predajcu ovocia a zeleniny so stánkom tri kilometre od centra mesta je „Durov durak [hlupák po rusky, poznámka redakcie]. Zverejnil to zámerne v deň konania volieb a kremeľskí pätolizači, ktorí by nás najradšej uvrhli do Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) či rovno do BRICS, to patrične využili na sociálnych sieťach.“

Otázka Štandardu týkajúca sa Durova nikoho neprekvapila, keďže sociálne siete v Moldavsku správu rozšírili rýchlejšie ako zahraničné médiá. Respondenti na ňu reagovali dvojako.

Voliči proruských strán požiadavku PAS adresovanú Durovovi odsudzujú ako „nečestný spôsob politického boja“, zatiaľ čo stúpenci eurointegrácie v nej vidia „jeden z mála možných účinných krokov proti opozícii, do ktorej Moskva leje milióny“.

Národnosť ako činiteľ?

Ani cudzí jazyk, ktorý si respondenti vybrali pre komunikáciu so Štandardom – teda angličtinu alebo ruštinu – ani ich národnosť nevypovedala o ich politickej príslušnosti. Jedinou výnimkou boli respondenti gagauzského pôvodu, ktorí bez výnimky hlasovali za Dodonov BEP.

Vladislav reemigroval z ruskej Moskovskej oblasti v októbri 2022 a „na moje prekvapenie som zistil, že tu mám približne o 30 percent vyšší plat – v spoločnosti, ktorá významne zarába na vývoze do EÚ,“ povedal Moldavec, ktorý volil PAS. Dodáva, že časť mladých podporuje eurointegráciu aj bez prezidentkinej strany.

Mladá učiteľka podľa jej vlastných slov volila s ohľadom na budúcnosť svojich dvoch detí. „Stúpenci opozície hovoria o nebezpečných migrantoch v EÚ, ale pri nebezpečných migrantoch v Rusku majú klapky na očiach, lebo Rusko je posvätné, Moskvu kritizovať nemožno. Nechcem, aby moje deti vyrastali v nejakej napodobenine ZSSR. Samozrejme, že som volila PAS,“ vysvetľuje počas kočíkovania v kišiňovskom Údolí mlynov (Valea Morilor).

„Dúfam, že vláda sa teraz konečne uvedomí a začne uskutočňovať skutočné reformy, na ktoré krajina tak dlho čaká. Dúfam, že proces eurointegrácie sa zrýchli,“ hovorí mladý občan, ktorý vládnej PAS vyčíta infláciu znehodnocujúcu príjmy, rast cien, ako aj jej nedemokratické kroky pri „obrane pred ruskou hrozbou“.

Na adresu BEP dodáva, že sú to „komunisti, socialisti a ďalší ľavičiari s clivotou za ZSSR, ktorí snívajú o tom, ako vrátia Moldavsko späť“. Prezidentovanie súčasného lídra BEP Igora Dodona si podľa neho pamätajú všetci: „krajina chudobnela, reformy chýbali, úplatkárstvo prekvitalo“.

Dmitrij, mladý rusky hovoriaci občan gagauzského pôvodu, ktorý volil BEP, podobne ako predchádzajúci respondent kritizuje silnú polarizáciu spoločnosti a delenie „na dobrých a zlých“.

Nepáči sa mu, že moldavskí emigranti žijúci v Rusku mali dostupné iba dve volebné miestnosti. Zároveň vyjadril presvedčenie, že ak bude Kišiňov dlhodobo ignorovať mienku Gagauzska, „to môže viesť k želaniu nežiť ďalej s Moldavcami v jednej krajine“.

Tridsaťročný Andrej, ktorý prednáša na vysokej škole, tiež volil BEP. „Som proti vojne, na ktorú nás pripravujú,“ začal svoju odpoveď. Podľa jeho slov by vláda Dodonovho bloku prehĺbila „spoluprácu s Ruskom, v ktorom v mieri spolunažíva viac ako tristo národov a fašizmus tam nemá miesto“.

Kritizuje tiež masovú migráciu do krajín EÚ či „to, ako sa v Únii ničí príroda. A už sa to presadzuje aj tu. Takmer zmizli z pultov naše značky vodky,“ dodáva vysokoškolský učiteľ.

„S Dodonom by sme mali plyn za päť lei, takto máme protiruské sankcie, eurointegráciu a pomoc fašistom,“ hovorí o známom opozičnom naratíve o plyne Gagauz Ivan.

BEP volila aj predavačka, ktorá kritizuje označovanie úradného jazyka za rumunčinu a „nedemokratické a protiruské kroky“ Sanduovej vlády.

Nepáči sa jej tiež „zdražovanie a pomoc Ukrajincom, ktorí k nám prišli – nebyť PAS, nebolo by ani jedno, ani druhé,“ hovorí.

Odpoveď poskytli aj dve dôchodkyne. „Vďaka statočnosti Ukrajincov, ale aj našich chlapcov z Getici [Rumunská bojová skupina „Getica“ pozostávajúca z rumunsky hovoriacich občanov Rumunska a Moldavska, poznámka redakcie], zatiaľ nehraničíme s Ruskom. Keby však voľby vyhrali dodonovci, pustili by ďalších Rusov do okupovaného Podnesterska a hotovo,“ hovorí jedna z nich.

Druhá dodáva, že obe volili politický blok „Alternatíva“, keďže chcú, aby krajina bola súčasťou EÚ. Zároveň však majú výhrady voči PAS, ktorej vyčítajú pomalý boj s úplatkárstvom, nedostupnosť bývania pre mladé rodiny a celkové zdražovanie. Sú rady, že svojím málom prispeli k vzniku proeurópskej opozície na pôde parlamentu.