Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Slovákom bráni v šťastí najmä nedostatok peňazí

Nedostatok peňazí je najčastejšou prekážkou šťastia Slovákov, ukázal prieskum spoločností Finax a Ipsos. Až dve tretiny opýtaných priznávajú, že financie výrazne ovplyvňujú ich životnú pohodu, hoci samotné peniaze šťastie nezaručujú.

Najviac ľudí robí šťastnými dobré zdravie (58 percent), čas strávený s rodinou (43 percent) a pocit bezpečia (27 percent). Tretina respondentov sa necíti šťastná práve pre nízky príjem a vysoké životné náklady.

Väčšina Slovákov by bola spokojná s príjmom od 1 001 do 2 000 eur mesačne. Zároveň až 75 percent opýtaných vníma negatívny vplyv sociálnych sietí na svoje šťastie a priznáva závisť voči bohatším.

Odborníci radia vytvoriť si finančný štít – najprv si našetriť tisíc eur, obmedziť výdavky a zvážiť dodatočný príjem. Pasívne investovanie môže zlepšiť materiálne zázemie, no v súčasnosti s ním má skúsenosť len tretina populácie.

Investovanie do zručností je podľa expertov najistejšou cestou k vyššiemu zárobku aj väčšej spokojnosti.

(tasr, lup)

  |  

Matovič vylúčil Krátkeho z klubu, Krajčímu chce dať druhú šancu

Poslanca Rastislava Krátkeho vylúčili z parlamentného klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ. Informoval o tom líder hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorý zároveň navrhol začať aj proces Krátkeho vylúčenia z hnutia.

Dôvodom je jeho postoj pri hlasovaní o novele Ústavy SR, po ktorom podľa Matoviča neprejavil žiadnu ľútosť ani sebareflexiu.

Naopak, v prípade Mareka Krajčího, ktorý sám požiadal o odchod z klubu, Matovič tvrdí, že by mal dostať druhú šancu.

Hnutie odmieta prijať jeho rezignáciu, keďže Krajčí si priznal vinu a prevzal zodpovednosť.

(tasr, lup)

  |  

EÚ dá Ukrajine dve miliardy na drony, von der Leyenová načrtla aj reparácie

Ursula von der Leyenová oznámila, že EÚ vyčlení dve miliardy eur na dodávky dronov Ukrajine, čím chce posilniť jej vojenskú kapacitu. Tento krok zároveň otvára cestu k širšiemu využívaniu dronových technológií aj v rámci EÚ.

Ako píše portál Politico, šéfka Európskej komisie predstavila plán „reparačnej pôžičky“, ktorá by bola naviazaná na zmrazené ruské aktíva a slúžila by na dlhodobú podporu Kyjeva, vrátane nákupu výzbroje od európskeho obranného priemyslu.

Splatenie pôžičky by však záviselo od budúcich reparácií zo strany Ruska.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte zároveň podporil tzv. „dronový múr“ na východnom krídle EÚ a varoval pred neefektívnosťou ničenia lacných dronov drahými raketami.

Oznámenia prichádzajú tesne pred samitom EÚ v Kodani, kde budú lídri diskutovať o obranných stratégiách do roku 2030.

(lup)

  |  

Ledecký upozornil na chaos v akčnom pláne pre rómske komunity

Opozičná strana SaS opakovane kritizuje Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027.

Podľa poslanca Národnej rady Vladimíra Ledeckého vláda plánuje minúť viac ako jednu miliardu eur na projekty, ktoré podľa neho neriešia reálne problémy marginalizovaných rómskych komunít.

Ledecký upozornil na problematické projekty ako informatívne stretnutia pre sociálne podniky za 10,4 milióna eur, rómsky mediálny dom za 20 miliónov eur či vysádzanie stromčekov pri rómskych osadách za 60 miliónov eur.

Upozornil tiež, že z Úradu vlády Slovenskej republiky mu neposkytli podrobné materiály k plánom s odôvodnením, že buď neexistujú, alebo nie sú ucelené.

Poslanec tiež navštívil viacerých starostov a primátorov, ktorí potvrdili, že majú pripravené projekty ako materské škôlky, vodovody či kanalizácie, no na takéto projekty nie sú vyhlásené výzvy. Z toho podľa neho vyplýva, že štát míňa peniaze na nesprávne veci.

Ledecký privítal zrušenie projektu rómskeho mediálneho domu, ktorý pôvodne mal stáť 20 miliónov eur, no dodáva, že ďalšie podobné nezmyselné projekty, ako napríklad vysádzanie stromčekov, by mali taktiež zrušiť. Verí, že v budúcom akčnom pláne na roky 2028 - 2030 budú zdroje lepšie sústredené na riešenie skutočných problémov.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity odmieta obvinenia opozície, že plánované projekty pre rómske komunity sú neefektívnym míňaním verejných prostriedkov. Tvrdí, že financie boli alokované ešte pred súčasným vedením a ich presun nie je možný.

Úrad vysvetlil, že v projektoch revitalizácie území ide o komplexné riešenie likvidácie skládok a zamestnávania znevýhodnených. Sporný mediálny dom podľa úradu nečerpá eurofondy, a jeho financovanie z iných zdrojov bolo zatiaľ pozastavené.

Splnomocnenec Alexander Daško dodal, že ide len o súčasť politického boja a pripomenul, že opozičného poslanca Ledeckého pozval na diskusiu, no ten neprišiel.

(tasr, sie)

  |  

Krajčí odchádza z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ aj Hnutia Slovensko

Marek Krajčí opúšťa parlamentný klub Slovensko, Za ľudí, KÚ a zároveň aj Hnutie Slovensko. Oznámil to po tom, čo spolu s Rastislavom Krátkym podporil vládnu novelu ústavy, čo v hnutí vyvolalo silnú kritiku.

V parlamente bude Krajčí pôsobiť ako nezaradený poslanec.

Hnutie Slovensko vedie Igor Matovič, ktorý konanie oboch poslancov odsúdil a nazval ho zradou. Zároveň im vyčítal, že o svojom rozhodnutí informovali vedenie hnutia len tesne pred hlasovaním. Pripomenul, že ak by bol na ich mieste, z mandátu by odstúpil.

Vládna novela ústavy prešla v parlamente minulý týždeň 90 hlasmi, pričom okrem Krajčího a Krátkeho ju podporil aj opozičný poslanec Richard Vašečka a viacerí poslanci z KDH.

(tasr, lud)

  |  

Rusko pochybuje o tom, že USA dodajú Ukrajine rakety Tomahawk

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že Moskva nevidí dôkazy o tom, že by USA definitívne rozhodli o dodávke rakiet Tomahawk Ukrajine. Reagoval tak na vyjadrenie amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý cez víkend uviedol, že Washington túto možnosť zvažuje.

Lavrov zároveň naznačil, že diskusia na túto tému je skôr výsledkom tlaku zo strany európskych spojencov USA než skutočného zámeru.

Podľa Moskvy ide o citlivú otázku – ruská armáda totiž analyzuje, či USA naozaj dodajú Kyjevu rakety schopné zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.

Krok tohto typu by podľa ruských predstaviteľov mohol znamenať vážnu eskaláciu konfliktu.

Ruská rétorika naznačuje, že ak by k dodávke došlo, Moskva to bude vnímať ako výrazné rozšírenie vojenskej podpory Západu a teda priamu hrozbu.

(reuters, lup)