Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko čelí hybridnému útoku z Ruska, Rakušan uisťuje o bezpečných voľbách

Český minister vnútra Vít Rakušan upozornil, že krajina čelí rozsiahlemu hybridnému útoku z Ruska, no zároveň ubezpečil, že volebný proces je dobre chránený.

Ministerstvo vytvorilo špeciálnu skupinu pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá monitoruje všetky systémy súvisiace s voľbami. Dočasne boli pozastavené zmeny v štátnych systémoch, aby sa predišlo možným hrozbám.

Rakušan zároveň informoval, že v prípade kyberútoku sú pripravené technické zálohy, ktoré zabezpečia bezproblémový priebeh hlasovania.

Minister tiež kritizoval šírenie proruského obsahu na TikToku cez falošné účty a vyzval voličov, aby podporili demokratické strany.

Voľby do českej Poslaneckej snemovne prebehnú 3. a 4. októbra a Rakušan verí, že vďaka prijatým opatreniam budú bezpečné a spravodlivé.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kellogg: Nebo nad Ukrajinou vieme ochrániť, otázkou je vôľa konať

Osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu, generál Keith Kellogg, na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyzval európske štáty, aby boli odvážnejšie v reakcii na ruské provokácie. Podľa neho má Západ dostatočné vojenské kapacity na vytvorenie vzdušného štítu nad Ukrajinou, no chýba mu vôľa konať.

Ako príklad uviedol turecké zostrelenie ruského lietadla v roku 2015. Zdôraznil potrebu strategického uvažovania a dlhodobých cieľov, vrátane zvýšenia ekonomického tlaku na Moskvu a zavedenia sekundárnych sankcií voči krajinám nakupujúcim ruské energie.

Kellogg ocenil aj úlohu Ukrajiny v inováciách vojenskej technológie, najmä využitie dronov, ktoré podľa neho zásadne menia charakter moderných vojen. Na záver vyhlásil, že Rusko nemá prostriedky na porazenie Západu ani NATO.

Rusko varuje pred eskaláciou vojny, ak USA poskytnú Ukrajine strely Tomahawk s dosahom až 2 500 kilometrov. Hoci prezident Trump zatiaľ nerozhodol, podľa jeho blízkych je otvorený možnosti, že Ukrajina získa schopnosť útočiť hlboko na ruské územie. Zelenskyj naznačil, že ruskí predstavitelia by si mali overiť, kde sa nachádzajú protibombové kryty.

Poslanec Kartapolov varoval, že prípadní americkí špecialisti zapojení do odpaľovania by sa mohli stať legitímnym cieľom. Napätie tak rastie na pozadí neochoty Putina pristúpiť na prímerie po nedávnom summite na Aljaške.

(tasr, reuters, mja)

Minúta  |  

Pfizer zníži ceny liekov v USA, firma súhlasí s Trumpovým cenovým tlakom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že farmaceutický gigant Pfizer zníži ceny všetkých svojich liekov predávaných v rámci programu Medicaid a nové lieky bude uvádzať za cenu podľa princípu „najvýhodnejšej krajiny“ – teda zodpovedajúcu najnižšej cene na zahraničných trhoch. Pfizer sa stal prvou firmou, ktorá pristúpila na Trumpove požiadavky.

Administratíva plánuje zároveň spustiť webovú platformu TrumpRx, kde si budú môcť Američania objednávať lieky priamo od výrobcu.

Pfizer na nej začne predávať vybrané produkty. Dohodu sprevádzala aj hrozba ciel, ktorú administratíva využívala ako nátlakový nástroj. Podľa výkonného riaditeľa Pfizeru firma nebude čeliť clám, získa trojročné prechodné obdobie a bude sa môcť viac sústrediť na vývoj liekov proti rakovine a obezite a vývoj vakcín.

Pfizer zároveň zdôraznil, že dohoda vyrovnáva dlhodobú nespravodlivosť, keď USA znášali vyššie náklady než iné bohaté krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko obmedzuje vývoz palív, na Kryme zavádza prídelový systém

Ruská vláda oznámila, že do konca roka predlžuje úplný zákaz vývozu benzínu a zároveň zavádza čiastočný zákaz vývozu nafty. Ten sa bude vzťahovať len na ďalších predajcov, nie na samotných producentov.

Opatrenia sú reakciou na zintenzívnené útoky Ukrajiny na ruské rafinérie, ktoré spôsobili výpadky v produkcii a následný nedostatok palív. Výpadky pocítili viaceré regióny, vrátane Ďalekého východu a Nižného Novgorodu.

Na anektovanom Kryme úrady zaviedli prídelový systém – vodiči si môžu natankovať maximálne 30 litrov benzínu naraz. Súčasťou opatrení je aj zmrazenie cien, čo má podľa Reuters zmierniť rastúcu nespokojnosť obyvateľov v postihnutých oblastiach.

O rozhodnutí informoval podpredseda vlády Alexander Novak, ktorého slová v utorok potvrdil oficiálne aj kabinet.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ak Hamas odmietne Trumpov plán pre Gazu, Izrael „dokončí svoju prácu“

Izrael je pripravený rázne zakročiť proti Hamasu, ak militantné hnutie odmietne mierový plán pre pásmo Gazy, ktorý predstavil prezident USA Donald Trump. Na pôde OSN to vyhlásil izraelský veľvyslanec Danny Danon, ktorý zároveň zdôraznil, že cieľom je oslobodenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov.

Danon označil plán za dvojitú stratégiu – návrat rukojemníkov a ukončenie teroru, ktorý podľa neho Hamas rozpútal útokom zo 7. októbra 2025.

Varoval, že odmietnutie plánu bude mať vážne dôsledky a Izrael „dokončí prácu“, nech to stojí čokoľvek. Výzvu adresoval počas podujatia OSN pri príležitosti druhého výročia začiatku konfliktu v Gaze.

Izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach najnovšie tvrdí, že v pondelok vstúpilo do Pásma Gazy takmer 430 kamiónov s humanitárnou pomocou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Majerský: Podpora ústavy nie je signálom spolupráce KDH s koalíciou

Predseda KDH Milan Majerský označil schválenú novelu Ústavy SR za významný úspech hnutia, zdôraznil však, že jej podpora neznamená spoluprácu s vládnou koalíciou.

KDH za novelu zahlasovalo až po tom, čo do nej presadilo vlastné návrhy, najmä tie týkajúce sa ochrany kultúrno-etických hodnôt a suverenity SR v tejto oblasti. Podľa podpredsedu Viliama Karasa ide o takzvanú interpretačnú klauzulu, ktorá má slúžiť ako orientačný rámec pre Ústavný súd.

V strane budú riešiť aj postoj dvoch poslancov KDH, ktorí novelu nepodporili. Majerský však poprel, že by to malo viesť k ich vylúčeniu.

Hnutie zároveň odmieta, že by prijaté zmeny ohrozovali postavenie Slovenska v EÚ – podľa Karasa KDH nikdy nepristúpilo na formulácie, ktoré by boli v rozpore s európskou integráciou.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.