Neslobodná krajina? Ja v nej žijem. Boli sme v Ostrihome s Tuckerom Carlsonom

O Slovensku toho veľa nevie, vlastne ani o Maďarsku, ako párkrát zdôrazní, ale cíti sa tu dobre. Človek cíti, že podobne ako nebohý Roger Scruton, John Finnis či Rod Dreher sem prišiel načerpať energiu. Dobre sa tu cíti, prehodíme pár viet o jeho relácii a programe Do kríža. Je vychovaný, povie, že o Slovensku počul dobré veci, zasmejeme sa, že najbližšie bol k našej krajine na moste Márie Valérie, ktorý spája Ostrihom a Štúrovo.

Do inak ospalého Ostrihomu, kde sa koná trojdňový festival Mathias Corvinus Collegium, sa na neho prišla pozrieť asi tisícka ľudí. Občas počuť pokrikovanie expatov, Američanov, čo sú alebo žijú v Maďarsku. Tucker je skrátka hviezda.

Jeho vystúpenie uvedie milá bacuľka, žiadne dlhé reči, ladies and gentlemen… a už reční.

Carlson vo svojom prejave opíše zhoršujúcu sa situáciu v USA. Ako hovorí, na rozdiel od strednej Európy musia opoziční politici a komentátori v USA často chodiť na verejnosti s bodyguardami a zamestnanci pre kritiku liberálnych postojov riskujú vyhodenie z práce. „Nehovorte mi, že je to slobodnejšie ako Maďarsko, lebo to je lož,“ konštatuje superhviezda amerických spravodajských relácií.

Veľký priestor venuje kontrastu medzi poriadkumilovnosťou súčasného Maďarska a USA. Chváli architektúru a čistotu u našich južných susedov. Lenže podľa svojich slov, tento postoj ho v progresívnej žurnalistickej sfére zaradzuje medzi „fašistov“. Keď povie, že je príjemné vidieť miesta, kde nie sú stanové tábory bezdomovcov, z davu Američanov, ktorí Carlsona prišli podporiť, sa ozve: „Kalifornia!“

„Vy tiež? Takže ste utečenec,“ reaguje za burácajúceho sa smiechu ostrihomského námestia Carlson, ktorý sa v Kalifornii narodil.

Všimne si, že v Ostrihome sú stále na stenách budov vidieť stopy po guľkách. Ide podľa jeho slov o dobrú pripomienku skutočnosti, že v minulosti boli veci „naozaj zlé“ a naozaj zlými sa rýchlo môžu stať znova. Poznamená, že USA vždy boli optimistickou a šťastnou krajinou, oddelenou oceánom od šialencov, lenže s tým prichádza aj druhá strana mince. Američania si neuvedomujú, ako rýchlo sa môžu veci zhoršiť.

Zmieni aktuálne tendencie zakazovať a ostrakizovať humor, ktorý sa týka súčasných posvätných kráv liberalizmu. „Prvé dve veci, ktoré sa snažia autoritatívne režimy presadiť, sú kontrola jazyka a zákaz smiať sa,“ povie Carlson a pripomína, že sprievodným javom je ničenie sôch, prepisovanie histórie a vzbudzovanie odporu k vlastnej identite. „Toto nie je liberalizmus. Je to opak, neliberalizmus.“

Carlson vie, ako udržať pozornosť publika. Politické komentáre strieda s humorom. A ľudia sa bavia. Vtip príde aspoň raz za sedem-osem minút. Malé národy ako Maďarsko podľa Carlsona môžu ísť príkladom, ich skutočná veľkosť prevyšuje menšiu rozlohu či počet obyvateľov. „Nie preto, že znova dobyjete Sedmohradsko,“ rozosmeje dav.

Pozrel som sa na Slovensko

„Nie som si istý, či rozumiete tomu, aká provokatívna je vaša krajina pre svet,“ dodáva s tým, že najviac rezonujú rozumné, racionálne a jednoduché riešenia, ktoré sa u našich južných susedov tešia podpore.

Opisuje tiež skúsenosť na maďarsko-srbskej hranici. Zdôrazňuje, že zatiaľ čo v USA sa ochrana hraníc podmieňuje vysoko technologickými opatreniami, v Maďarsku funguje jednoduchý plot a trocha vôle.

Podčiarkne však, že nie je odborník na strednú Európu, ale o svoje skúsenosti sa chce podeliť. „Písal som žene, obzrel som sa cez Dunaj do Slovenska a uvedomil som si, že idem dať prejav ľuďom, ktorých nepoznám.“

Carlson sa vraj do Maďarska chystal dlhšie, Rod Dreher nám ešte na Hanusových dňoch hovoril, že sa k Orbánovi dosť dlho dobýjal. Na mieste nám povedal, že Tuckerova návšteva zmení vnímanie regiónu v očiach amerických konzervatívcov a môže vytvoriť nové spojenectvá. Kam sa v tomto ideologickom boji pohne Slovensko? Podľa Drehera to je otázne, no Európska únia spraví všetko pre to, aby to bolo smerom k Bruselu.

Návštevu v krajine využil Tucker poriadne. Svoje denné relácie vysielal z centra Budapešti, čo pre nášho suseda znamenalo viac ako turistická reklama na CNN. Vrcholom bol, samozrejme, rozhovor s Orbánom.

Hovoril, ako vidieť, po anglicky. Kedysi, ešte v Týždni, som to sám zažil. Orbán ide v rozhovoroch na istotu. Keď sme s ním spolu so Štefanom Hríbom robili rozhovor, snažili sme sa trochu pritlačiť, že občas robí ľavicovú politiku. Uff, vedel pritlačiť. A tak to má byť, polemika je život.

Orbánova politika nie je zďaleka bezchybná, o tom vedia najpresvedčivejšie rozprávať niektorí voliči Fideszu, ale v hlavných otázkach, ktoré Orbán reprezentuje pre Európu, je to už dávno európsky politik. A symbol. Dokonca aj v Amerike.   

Niektorých Carlsonova návšteva Maďarska popudila

Bolo to vidieť aj teraz, počas Carlsonovej návštevy Maďarska. V televízii MSNBC dokonca dvaja experti prišli na to, že Carlson sa prišiel do Maďarska učiť, ako zmeniť liberálny režim na totalitný tak, aby si to ľudia nevšimli. Geniálny postreh do stand-up komédie.

Ale duchovné mrákoty zasiahli aj ďalších. Max Boot, kedysi pomerne vecný neokonzervatívec, dospel k výkonu, ktorý sa vymyká ešte aj vágnej a širokej definícii fake-news, čítajte sami: „Ak republikáni získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a Senátom v roku 2022 – čo je celkom pravdepodobný výsledok, vďaka ich gerrymanderingu a potláčaniu voličských práv –, budú mať silnú pozíciu, aby vrátili Trumpa do Bieleho domu dokonca aj vtedy, ak prehrá voľby v roku 2024.“

A aby bolo zrejmé, akú rolu v tom zohrajú novinári ako Tucker Carlson, autorova pointa znie: „…ak sa stane aj to najhoršie, nájde sa množstvo intelektuálov, ktorí radostne zracionalizujú koniec našej demokracie.“

Takéto analýzy dnes vychádzajú vo Washington Post.

To chce predstavivosť, že?

Má ju aj Jonathan Chait v New York Magazine. Carlsonovu návštevu v Maďarsku porovnal s cestou Lincolna Steffensa v Sovietskom zväze v roku 1919. Aj Carlson, straší Chait, sa prišiel pozrieť na budúcnosť.

Je naozaj smiešne, ako upadla americká žurnalistika. Všetko je podriadené domácemu vnútropolitickému konfliktu. Keď sa stretne s Putinom Trump, ide o ohrozenie americkej bezpečnosti, aj keď sa nič nestane. Keď sa s Putinom stretne Biden a ruskému prezidentovi dokonca preukáže rešpekt, robí to z neho lídra. Pozornejší čitateľ si to všimne, ale väčšina podľahne titulkom a nálepkám.

Existuje na to obrana, humor.

Humor vám dáva perspektívu, povedal vo svojom vystúpení v Ostrihome Carlson, a on s humorom narábať vie.

Napríklad keď spomenul tweet nemenovaného experta na „náš región“, ktorý pracuje pre Washington Post a The Atlantic. „Až 90 percent médií je kontrolovaných vládnou stranou, ak firmy nedodržujú stranícku líniu, sú fyzicky a právne ničené. Voľby sú manipulované. A stranícki lídri sú zázračne bohatí.“

Američan Carlson to okomentoval:

„Počkajte. Ja v tej krajine žijem!“