Preskočiť na obsah
  |  

Orbán varuje pred „provojnovými návrhmi“ EÚ, postoj k Ukrajine nemení

Maďarský premiér Viktor Orbán opäť potvrdil, že Maďarsko bude striktne brániť svoj postoj k Ukrajine. Na samite v Kodani kritizoval návrhy lídrov EÚ, ktoré podľa neho jednoznačne smerujú k ďalšiemu vojenskému zapojeniu Únie do konfliktu.

Tvrdí, že na rokovacom stole sú provojnové plány, ktoré zahŕňajú financovanie zbraní pre Ukrajinu a snahu o jej zrýchlený vstup do EÚ za pomoci právnych trikov.

Podľa Orbána je situácia vážna a Maďarsko odmieta byť zatiahnuté do vojny. Jeho výrok „budem pevne stáť za maďarským postojom“ tak opäť signalizuje neochotu podieľať sa na zbrojných iniciatívach voči Rusku.

Premiér svoj postoj zverejnil na sociálnych sieťach.

(reuters, lup)

  |  

Šéf Ryanairu vyzval lídrov EÚ, aby zostreľovali podozrivé drony

Michael O'Leary, riaditeľ nízkonákladovej spoločnosti Ryanair, pre portál Politico ostro kritizoval neschopnosť Európskej únie čeliť narastajúcim bezpečnostným hrozbám na európskych letiskách. V súvislosti s narušeniami dronmi, ktoré nedávno paralyzovali letiská v Poľsku a Dánsku, vyzval na ich okamžité zostrelenie.

Zároveň spochybnil efektivitu pripravovanej „steny z dronov“, o ktorej budú lídri Únie diskutovať na neformálnom samite v Kodani. Podľa O'Learyho nejde o skutočné riešenie, keďže hrozby môžu prísť aj zvnútra Únie.

„Neverím európskym lídrom, ktorí sedia, popíjajú čaj a jedia sušienky,“ povedal. „Ak nedokážete ochrániť ani prelety nad Francúzskom, akú šancu máme, že nás oni ochránia pred Ruskom?“ dodal v súvislosti so zrušením trás nad Francúzskom počas štrajkov riadiacich jednotiek letovej prevádzky v krajine.

Kritiku adresoval aj vedúcim predstaviteľom EÚ, ktorých označil za nekompetentných a nečinných. Pochybuje o ich schopnosti ochrániť Európu, keď nezvládajú ani základné zabezpečenie letovej prevádzky.

Nešetril ani Ursulu von der Leyenovú, o ktorej tvrdí, že je „nanič“ a mala by odstúpiť.

(max)

  |  

Brusel chce Ukrajinu v EÚ napriek vetu Maďarska. Navrhol vraj kroky

Európska únia hľadá podľa Financial Times spôsob, ako posunúť prístupový proces Ukrajiny a Moldavska napriek blokáde zo strany Maďarska. Budapešť odmieta formálne otvoriť rokovacie kapitoly, ktoré by zosúladili legislatívu oboch krajín s pravidlami Únie. Požadovaný je pritom jednomyseľný súhlas.

Komisia preto navrhuje obísť veto tým, že začne technické práce na jednotlivých klastroch bez oficiálneho rozhodnutia. To by Kyjevu aj Kišiňovu umožnilo pokračovať v reformách a prípravách, kým sa nenájde politická dohoda.

Ukrajinský podpredseda vlády Taras Kačka zdôraznil, že ide o dôležitý krok, ktorý zabráni stagnácii a udrží reformný proces v pohybe, aj keď bez symbolického uznania členských štátov. Podobný postoj vyjadrili aj moldavskí predstavitelia.

Predseda Európskej rady António Costa skúma možnosť zmeniť pravidlá rokovaní tak, aby kapitoly mohla otvárať väčšina krajín, no takáto reforma by si paradoxne vyžadovala súhlas všetkých – vrátane Maďarska.

(max)

  |  

Najbohatší muž histórie. Elon Musk prekonal 500 miliárd, mieri k biliónu

Elon Musk sa stal prvým človekom, ktorého majetok prekročil hranicu 500 miliárd dolárov. Podľa rebríčka Forbes ho k tomuto míľniku posunul rast akcií Tesly, ktoré v stredu stúpli o takmer štyri percentá, čo zvýšilo hodnotu jeho podielu na 191 miliárd dolárov.

Obchodník vlastní aj rozsiahly balík opcií z roku 2018, ktorého hodnota by presiahla 130 miliárd dolárov, no jeho platnosť posudzuje súd v Delaware. Popri Tesle je zdrojom jeho bohatstva aj SpaceX, ocenená na 400 miliárd dolárov, kde drží 42-percentný podiel, a nová spoločnosť xAI Holdings, ktorú prepojil s platformou X. Jeho podiel má hodnotu približne 60 miliárd.

Muskova finančná dráha je bezprecedentná – ešte v roku 2020 mal necelých 25 miliárd, dnes je o 150 miliárd pred druhým Larrym Ellisonom.

Ak bude tempo rásť, môže sa stať prvým biliónarom ešte pred rokom 2033. Musk tvrdí, že platové odmeny spoločnosti Tesla nevníma ako osobné bohatstvo, ale ako nástroj, ktorý mu dáva vplyv na budúcnosť Tesly a jej technológií vrátane robotiky a umelej inteligencie.

(max)

  |  

Elektrinu v Černobyli obnovili, radiácia je pod kontrolou, hlási Kyjev

Ukrajinské ministerstvo energetiky oznámilo, že dodávky elektriny v Černobyľskej jadrovej elektrárni po ruskom útoku na energetickú infraštruktúru v Kyjevskej oblasti úplne obnovili.

Ministerka Svitlana Hrynčuková na Telegrame uistila, že hladiny radiácie zostávajú v bezpečných medziach a obyvatelia nie sú ohrození. Prerušenie napájania spôsobilo výpadok prúdu v meste Slavutyč, ako aj v častiach Kyjevskej a Černihivskej oblasti. Jadrové zariadenie zostalo tri hodiny bez elektriny.

„Ďakujem našim energetikom za bleskovú a efektívnu prácu! Vaša práca je bezpečnosťou celej Ukrajiny a Európy,“ skonštatovala.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že dodávky elektriny prerušil úmyselný ruský útok a zapojilo sa doň podľa jeho slov 20 dronov. Moskva sa k situácii bezprostredne nevyjadrila.

(max)

  |  

Taliani si budú sv. Františka z Assisi opäť pripomínať štátnym sviatkom

Taliansky parlament schválil návrh na obnovenie štátneho sviatku venovaného svätému Františkovi z Assisi. Sviatok patróna krajiny zrušili v roku 1977 počas úsporných opatrení.

Nový sviatok pripadne na 4. október, deň jeho liturgickej spomienky, a začne sa oficiálne sláviť od budúceho roka – pri príležitosti 800. výročia jeho smrti.

Premiérka Giorgia Meloniová vyhlásila, že patróna milujú všetci Taliani. „Štátny sviatok bude príležitosťou osláviť mimoriadneho muža a každý rok nám pripomenúť, kto sme a čo nás spája,“ uviedla vo vyhlásení.

Návrh prešiel dolnou komorou drvivou väčšinou a ústavný výbor Senátu ho schválil v zrýchlenom konaní.

Vláda odhaduje, že sviatok bude štát stáť približne desať miliónov eur z dôvodu nadčasov pre policajtov a zdravotníkov. Táto prognóza však nezohľadňuje potenciálny vplyv na úroveň produktivity v krajine.

Keďže 4. október budúci rok pripadne na nedeľu, prvý skutočný deň pracovného voľna Taliani zažijú až v roku 2027.

(reuters, max)